Najvyťaženejším úsekom celého obchvatu je dnes D4 medzi križovatkou D4xR7 a Rovinkou, po ktorej prejde denne viac ako 40-tisíc vozidiel. Jediný výraznejší pokles vidieť na R7 medzi Prievozom a križovatkou D4xR7, čo naznačuje, že po postupnom otvorení križovatky D1/D4 sa časť dopravy presunula z vnútorného okraja Bratislavy na vonkajší diaľničný okruh.

Porovnanie vychádza zo súčtu všetkých motorových vozidiel za 24 hodín. Východiskové sčítanie uvádza pre jednotlivé úseky D4 hodnoty od 6 105 do 20 127 vozidiel a pre dva úseky R7 v Bratislavskom kraji 21 236 a 42 722 vozidiel denne.

Údaje za rok 2022 predstavujú ročný priemer, zatiaľ čo aktuálne čísla sú priemerom za jún 2026. Porovnanie preto ukazuje predovšetkým dlhodobý trend. Počty z jednotlivých úsekov zároveň nemožno sčítať, pretože jedno vozidlo môže prejsť viacerými časťami obchvatu.

D4 Jarovce – Rusovce: nárast o 84 percent

V roku 2022 využívalo úsek medzi Jarovcami a Rusovcami priemerne 17 341 vozidiel denne. V júni 2026 to už bolo 31 845 vozidiel, teda o 14 504 viac. Intenzita premávky vzrástla približne o 84 percent.

Ide o dôležitú časť obchvatu, ktorá prepája D4 s diaľnicou D2 a s hraničnými smermi na Rakúsko a Maďarsko. Nákladná doprava tvorila v júni 2026 až 21 percent všetkých vozidiel, čo je najvyšší podiel na sledovaných úsekoch D4.

D4 Rusovce – Bratislava (juh): premávka sa zdvojnásobila

Medzi Rusovcami a Ketelcom jazdilo v roku 2022 priemerne 14 860 vozidiel denne. V júni 2026 ich bolo 29 854, teda približne dvojnásobok. Nárast dosiahol 101 percent.

Úsek sa stal dôležitou tranzitnou spojnicou medzi D2, južnou časťou D4 a križovatkou s R7. Kamióny tvorili približne 19 percent premávky.

D4 Bratislava (juh) – Rovinka: najzaťaženejší úsek obchvatu

Najviac vozidiel dnes jazdí medzi Ketelcom a Rovinkou. Kým v roku 2022 tu bolo evidovaných 20 127 vozidiel denne, v júni 2026 ich bolo 40 339.

Premávka sa zvýšila o 20 212 vozidiel, teda približne o 100 percent. Tento úsek je dnes najvyťaženejšou časťou D4 aj R7. Podiel kamiónov dosahuje 17 percent.

D4 Rovinka – Vrakuňa: viac než dvojnásobok

Na úseku medzi Rovinkou a Vrakuňou vzrástla intenzita zo 16 817 vozidiel denne v roku 2022 na 36 261 vozidiel v júni 2026.

Ide o zvýšenie o 19 444 vozidiel, čiže o približne 116 percent. D4 tu preberá významnú časť dopravy smerujúcej medzi juhovýchodným zázemím Bratislavy, R7 a diaľnicou D1. Nákladné vozidlá tvorili 17 percent premávky.

D4 Vrakuňa – Ivanka pri Dunaji: nárast o 130 percent

V roku 2022 využívalo úsek medzi Vrakuňou a Ivankou pri Dunaji 12 084 vozidiel denne. V júni 2026 ich bolo už 27 852.

Premávka sa zvýšila o 15 768 vozidiel, teda približne o 130 percent. Úsek dnes umožňuje obísť juhovýchodnú časť Bratislavy a dostať sa z R7 a južnej D4 ku križovatke s D1. Kamióny predstavovali približne 19 percent premávky.

D4 Ivanka pri Dunaji – Bratislava (východ): rast o 56 percent

Medzi križovatkami Ivanka pri Dunaji a D1xD4 Bratislava (východ) jazdilo v roku 2022 priemerne 10 633 vozidiel denne. V júni 2026 to bolo 16 626 vozidiel, čo predstavuje nárast o 5 993 vozidiel alebo približne o 56 percent.

V porovnaní s ostatnými úsekmi D4 ide o miernejší rast. Doprava sa tu rozdeľuje medzi jednotlivé vetvy križovatky D1/D4 a severnú a južnú časť obchvatu. Podiel kamiónov dosahoval 16 percent.

D4 Bratislava (východ) – Čierna Voda: viac než trojnásobok

Najväčší relatívny nárast na celej D4 zaznamenal úsek medzi križovatkou D1xD4 a Čiernou Vodou. V roku 2022 tadiaľ jazdilo iba 6 245 vozidiel denne, v júni 2026 už 19 391 vozidiel.

Počet vozidiel vzrástol o 13 146, teda približne o 211 percent. Premávka je dnes viac než trojnásobná. Prudký rast súvisí s postupným sprejazdňovaním križovatky D1/D4, vďaka ktorému získali Čierna Voda, Chorvátsky Grob a Vajnory kvalitné spojenie s D1 a ostatnými časťami obchvatu.

Kamióny tvorili približne osem percent dopravy.

D4 Čierna Voda – Rača: viac než dvojnásobok

Na severnom úseku medzi Čiernou Vodou a Račou vzrástla premávka zo 6 105 vozidiel denne v roku 2022 na 12 805 vozidiel v júni 2026.

Ide o nárast o 6 700 vozidiel, teda približne o 110 percent. D4 tu čoraz viac plní funkciu obchvatu Rače a Vajnor a ponúka alternatívu vodičom prichádzajúcim od Pezinka, Svätého Jura, Chorvátskeho Grobu a Čiernej Vody.

Približne osem percent premávky tvorili nákladné vozidlá.

R7 Prievoz – Bratislava (juh): o 27 percent menej vozidiel

Odlišný vývoj vidieť na R7 medzi Prievozom a križovatkou D4xR7. V roku 2022 tu bolo evidovaných 42 722 vozidiel denne, v júni 2026 ich bolo 31 094.

Premávka klesla o 11 628 vozidiel, teda približne o 27 percent. Ide o jediný zo sledovaných úsekov, na ktorom je aktuálna intenzita nižšia než v roku 2022.

Pokles naznačuje, že po otvorení ďalších vetiev križovatky D1/D4 sa časť dopravy rozdelila medzi D4, D1 a ďalšie úseky obchvatu a už nemusí pokračovať smerom k Prievozu. Na presné určenie dôvodov by však bolo potrebné porovnať aj intenzity na D1, Prístavnom moste a priľahlých komunikáciách. Kamióny tvorili na tomto úseku približne štyri percentá premávky.

R7 Bratislava (juh) – Dunajská Lužná: nárast o 66 percent

Medzi Ketelcom a Dunajskou Lužnou vzrástla premávka z 21 236 vozidiel denne v roku 2022 na 35 289 vozidiel v júni 2026.

Ide o zvýšenie o 14 053 vozidiel, teda približne o 66 percent. Úsek čoraz viac využívajú obyvatelia rýchlo rastúcich obcí v okolí Dunajskej Lužnej, Rovinky a Šamorína, ako aj vodiči pokračujúci na D4. Nákladná doprava tvorila približne sedem percent.

R7 Dunajská Lužná – Šamorín: v júni viac než 20-tisíc vozidiel

Úsek medzi Dunajskou Lužnou a Šamorínom využívalo v júni 2026 priemerne 20 643 vozidiel denne. Kamióny tvorili približne 13 percent premávky.

V dodanom sčítaní Bratislavského kraja nie je pre tento úsek samostatná hodnota z roku 2022, keďže časť trasy sa nachádza už v Trnavskom kraji. Priame porovnanie rokov 2022 a 2026 preto nemožno urobiť korektne.

Vývoj posledného obdobia je však výrazný. V apríli 2025 tadiaľ jazdilo 13 295 vozidiel denne, takže do júna 2026 sa premávka zvýšila približne o 55 percent.

R7 Šamorín – Holice: viac než trojnásobok oproti aprílu 2025

Na koncovom úseku R7 medzi Šamorínom a Holicami bolo v júni 2026 evidovaných 16 096 vozidiel denne. Až 18 percent z nich tvorili kamióny.

Ani tento úsek sa nenachádza v dodanom sčítaní Bratislavského kraja, preto nie je k dispozícii priamo porovnateľná hodnota z roku 2022. Rast v posledných mesiacoch je však mimoriadne výrazný. V apríli 2025 ho využívalo iba 4 962 vozidiel denne. Do júna 2026 sa intenzita zvýšila o viac než 224 percent, teda na viac než trojnásobok.

Úsek využíva osobná doprava smerujúca z oblasti Dunajskej Stredy a zároveň významný počet nákladných vozidiel z logistických a priemyselných areálov na Žitnom ostrove.

Obchvat sa stal hlavnou dopravnou tepnou regiónu

Porovnanie ukazuje, že D4 a R7 už nie sú iba doplnkovou alternatívou k pôvodným cestám. Na väčšine D4 dnes jazdí približne dvojnásobok vozidiel oproti roku 2022. Najväčší rast zaznamenala severná časť medzi Ivankou, Čiernou Vodou a Račou, ktorá bola dovtedy obmedzená chýbajúcim plnohodnotným prepojením s D1.

Zároveň sa mení rozloženie dopravy. Kým na R7 pri Prievoze počet vozidiel klesol, na D4 pri Rovinke, Podunajských Biskupiciach a Ivanke prudko vzrástol. Ťažisko dopravy sa tak postupne presúva z vnútorných komunikácií Bratislavy na vonkajší diaľničný okruh.

Skutočný účinok úplne sprejazdnenej križovatky D1/D4 však ukážu až údaje z jesene 2026. Júnové čísla totiž zachytávajú jej plnú prevádzku len počas poslednej časti mesiaca.

Foto: Michal Feik

Článok Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 výrazne ožili. Na viacerých úsekoch jazdí dvojnásobok áut oproti roku 2022 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Kontrolóri sa sústredili na dodržiavanie rýchlostných limitov, zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok, technický stav vozidiel, ako aj na meranie hmotnosti, nápravových tlakov a rozmerov. Súčasťou bola aj kontrola povinností vodiča a prevádzkovateľa vozidla, dodržiavanie sociálnej legislatívy v nákladnej doprave a pátranie po osobách a veciach.

Zákaz tranzitu kamiónov cez Bratislavu a presmerovanie na D4

NDS pripomenula, že z pohľadu plynulosti cestnej premávky je pre ňu aj pre dopravnú políciu dôležitá najmä kontrola zákazu tranzitu nákladnej dopravy cez bratislavský Prístavný most. Zákaz tranzitu v smere na Žilinu bol zavedený v marci minulého roka, v júli 2025 pribudol zákaz aj v opačnom smere. Podľa NDS sa tým podarilo denne odbremeniť Bratislavu približne o 2 300 kamiónov.

Nákladná doprava nad 7,5 tony, ktorá Bratislavou iba prechádza, je aktuálne odklonená z D2 v lokalite Pečňa – Petržalka na diaľnicu D4. Následne sa tranzitujúce vozidlá dostanú na D1 prostredníctvom otvorenej vetvy v križovatke D1/D4. V smere na Rakúsko a Českú republiku je doprava podľa NDS presmerovaná za križovatkou Bernolákovo na D4 a následne na D2.

Nepravidelné kontroly nadväzujú na analýzy prejazdových časov

NDS uviedla, že od augusta sa analyzujú časy prejazdov medzi mýtnymi bránami na začiatku a na konci úsekov so zákazom tranzitu. Z týchto dát má byť viditeľný potenciál ešte viac odbremeniť hlavné mesto od ťažkej nákladnej dopravy. Aj preto podľa spoločnosti pokračuje séria nepravidelných kontrol v spolupráci s políciou.

Výsledky kontroly: 433 vozidiel a 60 priestupkov

Do osobitnej kontroly bolo zapojených 16 policajtov. Skontrolovali celkovo 433 vozidiel a zistili 60 priestupkov. V jednom prípade bol zistený alkohol do 1 % u vodiča osobného motorového vozidla (cudzinec). Policajti zadržali štyri osvedčenia o evidencii vozidla a tabuľky s evidenčnými číslami.

Vykonaných bolo 433 dychových skúšok a dva drogové testy. NDS zverejnila aj skladbu priestupkov: štyri prípady prekročenia rýchlosti, päť prípadov nepoužitia bezpečnostných pásov, sedem prípadov nevyhovujúceho technického stavu, osem prípadov prekročenia hmotnosti, sedem porušení sociálnej legislatívy, 28 prípadov jazdy bez diaľničnej známky a jeden prípad v kategórii „ostatné“.

Význam pre bezpečnosť a plynulosť dopravy

Podľa NDS majú podobné kontroly význam nielen pre bezpečnosť na diaľniciach, ale aj pre vynucovanie pravidiel, ktoré majú znižovať tranzit ťažkej nákladnej dopravy cez Bratislavu. Opatrenia sú naviazané na presmerovanie tranzitu na diaľničný obchvat D4, čím sa má znižovať záťaž na vnútromestské úseky a kľúčové mostné prepojenia.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS a polícia kontrolovali tranzit na D2 pri odpočívadle Závod: zamerali sa aj na zákaz pre kamióny cez Bratislavu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

NDS pripomenula, že v minulom roku sa motoristom odovzdali nové prepojenia obchvatu a D1, „prvý plnohodnotný diaľničný štvorpruh na Slovensku“ a tiež nový most medzi Chorvátskym Grobom a starou Seneckou cestou. Rozbehnuté práce však podľa správcu diaľnic naďalej vyžadujú dočasné dopravné obmedzenia.

Vodorovné značenie v križovatke Bernolákovo: zúženie na jeden pruh

Najbližšie obmedzenie je podľa NDS naplánované na sobotu 28. februára 2026. Práce sa majú týkať vodorovného dopravného značenia v smere na Bratislavu v lokalite križovatky Bernolákovo.

Diaľnica podľa NDS nemá byť uzatvorená. Na približne 1 500 metroch má byť doprava vedená do jedného jazdného pruhu. NDS v tejto súvislosti apeluje na vodičov, aby zvýšili opatrnosť a rešpektovali dočasné usmerňovanie dopravy z dôvodu bezpečnosti v danom úseku.

Časový harmonogram a obchádzková možnosť

Práce sa majú začať v sobotu (28. 2.) o 9:00 a skončiť v poobedných hodinách. Ako alternatívnu trasu NDS uvádza takzvanú starú Seneckú cestu.

V smere na Trnavu má podľa NDS doprava na D1 zostať v súčasnom režime bez obmedzení.

Význam uzla D1/D4 pre dopravu v regióne

NDS označuje modernizáciu D1 pred Bratislavou a križovatku D1/D4 za najvýznamnejšiu investíciu do cestnej infraštruktúry na západnom Slovensku. Podľa správcu diaľnic už dnes zabezpečuje prepojenie diaľnic D1 a D4 a má prispievať k odľahčeniu hlavného mesta od tranzitnej nákladnej dopravy.

Najbližšie práce sú zamerané na dopravné značenie, ktoré si podľa NDS vyžaduje konkrétne podmienky, najmä vhodnú teplotu, suchý povrch vozovky a dostatok svetla pri vyznačovaní jazdných pruhov.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Križovatka D1/D4 pri Bratislave pokračuje v modernizácii: v Bernolákove sa cez víkend zúžia pruhy pre nové značenie je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výrazné poklesy tranzitu v Tvrdošíne a Košiciach

NDS pripomína, že v lete uplynulého roka bol sprejazdnený obchvat Tvrdošína. Vďaka novej rýchlostnej ceste malo z mesta ubudnúť približne 1 000 kamiónov denne a intenzita tranzitnej nákladnej dopravy podľa spoločnosti medziročne klesla o 71 %.

Ďalším prírastkom bol obchvat Košíc, ktorý podľa NDS uľavil mestským komunikáciám bezprostredne po otvorení. Spoločnosť uvádza odklon až 3 000 kamiónov denne, pričom medziročný pokles tranzitnej nákladnej dopravy má dosahovať až 90 % v smeroch Miskolc – Prešov a Miskolc – Michalovce.

R2 Kriváň – Mýtna: presun nákladnej dopravy z cesty I/16

V novembri uplynulého roka pribudol do diaľničnej siete úsek R2 Kriváň – Mýtna, ktorý nadviazal na pokračujúci ťah R2 v oboch smeroch. NDS s odvolaním sa na údaje z mýtneho systému uvádza, že krátko po otvorení prešlo na rýchlostnú cestu až 94 % nákladnej dopravy, teda takmer 1 700 kamiónov denne, ktoré dovtedy jazdili po ceste I/16. K situácii sa v materiáli vyjadruje aj riaditeľ úseku spoplatnenia a IT NDS Peter Braška.

Žilina a bratislavský región: tunel Višňové a vetvy D1/D4

Tesne pred sviatkami bol podľa NDS sprejazdnený aj obchvat Žiliny vrátane tunela Višňové. Spoločnosť uvádza, že merania intenzít dopravy plánuje uskutočniť čoskoro, pričom na základe doterajších údajov z mýtneho systému predpokladá využívanie tunela približne 3 700 nákladnými vozidlami denne.

NDS zároveň informuje o prácach na zlepšovaní dopravy v bratislavskom regióne. Vďaka otvoreniu niekoľkých dôležitých vetiev budúcej križovatky D1 a D4 sa podľa spoločnosti mohlo pristúpiť k odkláňaniu tranzitnej nákladnej dopravy z Prístavného mosta, čo malo odbremeniť mesto o viac než 2 300 kamiónov denne.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Nové obchvaty odklonili z miest tisíce kamiónov denne, uvádza NDS je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ministerstvo dopravy SR v tlačovej správe uvádza, že v roku 2025 otvorilo štyri nové diaľničné úseky. Za najvýraznejší úspech označuje dokončenie tunela Višňové, ktoré podľa ministra dopravy Jozefa Ráža „zahojilo jednu veľkú dopravnú jazvu“ a zároveň dalo zmysel aj úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka.

V priebehu roka sa otvorili aj dva úseky R2 (Kriváň – Mýtna a Košice, Šaca – Košické Oľšany) a nový úsek na R3 – obchvat Tvrdošína. Rezort zároveň uvádza, že vďaka novým úsekom sa z centier Košíc a Tvrdošína presmerovalo na nové cesty viac ako 90 % tranzitu.

V Bratislave sa po otvorení viacerých vetiev na križovatke D1/D4 podľa ministerstva podarilo zakázať prejazd kamiónov po Prístavnom moste, pričom z mesta malo ubudnúť viac ako 20-tisíc kamiónov mesačne, ktoré využívajú obchvat D4.

Nové stavby a PPP opravy mostov

Rezort medzi novými cestnými projektmi vyzdvihuje kysuckú D3, ktorej výstavba sa oficiálne začala v polovici decembra. Na jeseň sa podľa správy začala aj ďalšia etapa obchvatu Prievidze.

Ministerstvo zároveň informuje o riešení zlého stavu mostov na cestách I. triedy, ktoré odsúhlasila vláda. V rámci PPP projektu sa má opraviť takmer 600 mostov, pričom stavebné práce aj následnú 30-ročnú údržbu má zabezpečovať koncesionár, ktorého chce rezort začať hľadať začiatkom roka 2026.

Železnice: elektrifikácie, modernizácie a ďalšie úseky

Na železniciach sa v roku 2025 podľa ministerstva skončilo viacero zásadných projektov. Medzi najdôležitejšie patria tri veľké elektrifikácie a komplexné modernizácie tratí Devínska Nová Ves – Marchegg, Moldava nad Bodvou – Haniska a Bánovce nad Ondavou – Humenné.

Rezort uvádza aj dokončenie modernizácie trate z Čadce do Česka a úseku medzi Novou Baňou a Hronským Beňadikom. Podľa ministra majú projekty priniesť rýchlejšiu, bezpečnejšiu a ekologickejšiu dopravu.

Letecké spojenie Bratislava – Košice a financie z CEF

Krátko pred koncom roka sa po takmer siedmich rokoch obnovila letecká linka medzi Bratislavou a Košicami. Dopravca Wizz Air má s podporou štátu ponúkať 9 letov týždenne v oboch smeroch a letenky majú byť dostupné od 20 eur. Ministerstvo uvádza vysoký záujem a takmer vypredané lety, pričom spustenie linky malo podporiť aj zriadenie bázy dopravcu na bratislavskom letisku.

Rezort informuje aj o výsledku rokovaní v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF), kde Slovensko získalo 135 miliónov eur. Prostriedky majú smerovať najmä na zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy, modernizáciu tratí na východnom Slovensku a inštaláciu ETCS do vlakov ZSSK a ZSSK CARGO.

Súhrn uvádzaných úspechov za rok 2025

• Otvorenie tunela Višňové
• Spustenie výstavby D3
• Obnovenie leteckej linky Bratislava – Košice
• PPP projekt na opravu mostov
• Otvorenie dvoch úsekov R2 (Kriváň – Mýtna; Košice, Šaca – Košické Oľšany)
• Dokončenie elektrifikácie a modernizácie tratí (DNV – Marchegg; Moldava nad Bodvou – Haniska; Bánovce nad Ondavou – Humenné)
• Otvorenie R3 Tvrdošín – Nižná
• Spustenie výstavby obchvatu Prievidze
• Odklonenie tranzitu z Bratislavy
• Získanie 135 miliónov eur z CEF

Zdroj: mindop.sk

Článok Rezort dopravy bilancuje rok 2025: otvorené Višňové, nové úseky R2 a R3 aj návrat leteckej linky Bratislava – Košice je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

D3 na Kysuciach a ďalšie cestné stavby

Po oficiálnom spustení výstavby úseku D3 Čadca, Bukov – Oščadnica sa majú začiatkom roka poklepať základné kamene aj na zvyšných dvoch častiach D3: Oščadnica – Kysucké Nové Mesto a Kysucké Nové Mesto – Žilina, Brodno. Rezort zároveň plánuje začiatok výstavby tzv. rajeckého privádzača na D1.

Na diaľnici D1 by sa podľa ministerstva mali v roku 2026 ukončiť dva projekty: úsek Hubová – Ivachnová a križovatka D1×D4. Minister dopravy Jozef Ráž v správe pripomína, že na D1×D4 sa už v roku 2025 po dokončení kľúčových vetiev podarilo presmerovať tranzit z Prístavného mosta na obchvat.

Železnice: bezpečnosť, modernizácie a uzol Žilina

Rezort deklaruje, že bude pracovať na plnení Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy na Slovensku, ktorý vláda schválila v decembri a obsahuje viaceré opatrenia na zlepšenie stavu.

Začiatkom roka 2026 sa majú dokončiť aj viaceré menšie železničné projekty – modernizácie tratí v Bratislave, Fiľakove či na Horehroní. Ministerstvo zároveň uvádza, že tesne pred finále je modernizácia Uzla Žilina, označená ako historicky najväčší projekt ŽSR.

Plán obnovy a jednotný cestovný lístok

V prvom polroku 2026 sa má skončiť Plán obnovy a odolnosti, čo má podľa ministerstva znamenať dobiehanie desiatok projektov obnovy historických a pamiatkovo chránených budov a dokončovanie cyklotrás po celom Slovensku.

Plán obnovy má priniesť aj spustenie projektu jednotného cestovného lístka pre všetky druhy dopravy. Podľa rezortu by si cestujúci nemali kupovať osobitné lístky na vlak, autobus či MHD, ale získať ich „naraz“, pričom celoštátne spustenie systému má byť výrazným posunom oproti riešeniam fungujúcim v niektorých krajoch.

Rezort zverejnil aj zoznam najviac očakávaných projektov

• Spustenie výstavby zvyšných dvoch úsekov D3 a „rajeckého“ privádzača
• Dokončenie Uzla Žilina
• Otvorenie ochvatu Ružomberka a križovatky D1×D4
• Dokončenie projektov z Plánu obnovy a odolnosti
• Spustenie jednotného cestovného lístka

Zdroj: mindop.sk

Článok Ministerstvo dopravy chystá v roku 2026 rozostavanie D3 aj štart jednotného cestovného lístka je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Rýchlostný obchvat Košíc spojil D1 a R4

Najdlhším novootvoreným úsekom je rýchlostný obchvat Košíc s dĺžkou 14,3 kilometra. Podľa NDS ide o najvýznamnejší dopravný impulz v regióne od čias otvorenia úseku miestnej rýchlostnej cesty R4 a ťahu diaľnice D1. Nový rýchlostný ťah tieto dve komunikácie prepojil a umožnil plnohodnotné obídenie mesta z juhovýchodnej strany.

D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala a tunel Višňové

Za najočakávanejší úsek roka označuje NDS diaľnicu D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou vrátane tunela Višňové. Žilinčania podľa spoločnosti pocítili benefity dlhoročného obchvatu mesta okamžite po jeho sprejazdnení. Do prevádzky zároveň pribudol aj nový najdlhší slovenský diaľničný tunel Višňové s dĺžkou 7,5 kilometra, čo zvýšilo nároky na bezpečnostné opatrenia. Tunel úspešne prešiel všetkými skúškami a zamestnanci stredísk dohliadajú na maximálnu bezpečnosť prevádzky.

Kriváň – Mýtna a estakáda v korunách stromov

Medzi novými úsekmi je aj 9,1-kilometrový ťah rýchlostnej cesty medzi Kriváňom a Mýtnou. Dopĺňa ďalšiu chýbajúcu časť spojenia medzi západom a východom Slovenska po južnej trase. V rámci tohto úseku vznikla aj takmer 4,4 kilometra dlhá estakáda v korunách stromov, ktorú NDS radí medzi jedinečné infraštruktúrne stavby v rámci celej strednej Európy.

Obchvat Tvrdošína pomáha regiónu aj tranzitu z Poľska

Do diaľničnej siete pribudol aj 5,6-kilometrový rýchlostný obchvat Tvrdošína. Podľa NDS významne pomáha nielen samotnému mestu, ale aj tranzitnej nákladnej doprave smerujúcej z Poľska na juh Slovenska a opačne.

Nové vetvy pri Bratislave a pokračujúca výstavba

NDS zároveň pripomína, že výstavba viacerých diaľničných úsekov pokračuje. Medzi nimi je aj rozšírenie ťahu D1 Bratislava – Triblavina, ktorého súčasťou je aj očakávaná križovatka diaľnic D1 a D4. V rámci tejto križovatky už bolo motoristom odovzdaných 2,5 kilometra dôležitých križovatkových vetiev, ktoré už teraz výrazne pomáhajú odľahčiť dopravu v hlavnom meste.

Zdroj: nds.sk

Článok Na slovenské cesty pribudlo 43 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Kľúčové úseky odľahčili Košice, Žilinu, Tvrdošín aj Bratislavu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Obmedzenie sa týkalo úseku od bratislavských Zlatých pieskov po križovatku Bernolákovo, kde sa vodiči mohli opäť napojiť na D1. V smere na Bratislavu bola diaľnica počas víkendu bez obmedzení.

Prvý plnohodnotný štvorpruh smerom na Trnavu

Vďaka uzávere sa podarilo zvýšiť komfort a bezpečnosť pri výjazde z hlavného mesta. Na úseku od križovatky Bratislava – východ (km 16,5) po križovatku Bernolákovo majú motoristi prvýkrát k dispozícii plnohodnotný diaľničný štvorpruh v smere na Trnavu v dĺžke približne dvoch kilometrov.

Nový most nad D1 pri Chorvátskom Grobe

Počas uzávery sa zároveň dokončili práce na moste nad D1, ktorý spája Chorvátsky Grob so starou Seneckou cestou. Ide o nový most na Triblavinskej ceste, ktorý má skrátiť cestovný čas nielen obyvateľom Chorvátskeho Grobu, ale aj zjednodušiť dopravu v okolitých obciach. Most je už v prevádzke a k dispozícii motoristom.

Najvýznamnejšia cestná investícia na západnom Slovensku

NDS pripomína, že modernizácia D1 pred Bratislavou a výstavba križovatky D1/D4 predstavujú v súčasnosti najvýznamnejšiu investíciu do cestnej infraštruktúry na západnom Slovensku. V tomto roku sa podarilo zrealizovať kľúčovú časť projektu – zaistiť prepojenie diaľnic D1 a D4.

Komplexné prepojenie D1 s obchvatom Bratislavy je podľa spoločnosti dôležitým krokom k zlepšeniu dopravnej situácie v hlavnom meste a jeho okolí.

Zdroj: nds.sk
Foto: Michal Feik

Článok Posledná tohtoročná uzávera D1 sa skončila: nový most pri Triblavine už slúži vodičom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Uzavretý bude úsek D1 od bratislavských Zlatých Pieskov po križovatku Bernolákovo. Motoristi budú môcť zísť z diaľnice na Zlatých Pieskoch, pokračovať po starej Seneckej ceste a pri Bernolákove sa opäť napojiť na D1. V opačnom smere do Bratislavy ostáva doprava v súčasnom režime bez zmeny.

Prvý plnohodnotný štvorpruh smerom na Trnavu

Vďaka plánovaným prácam sa od budúceho týždňa motoristi prvýkrát dočkajú plnohodnotného diaľničného štvorpruhu na necelom dvojkilometrovom úseku D1 medzi križovatkou Bratislava – východ (km 16,5) a križovatkou Bernolákovo. Podľa NDS to výrazne zvýši komfort a bezpečnosť pri výjazde z hlavného mesta v smere na Trnavu.

Dokončenie nového mosta pri Chorvátskom Grobe

Uzávera umožní aj dokončenie prác na moste ponad D1, ktorý spája Chorvátsky Grob so starou Seneckou cestou. Po odovzdaní do užívania má nový most skrátiť cestovný čas obyvateľom Chorvátskeho Grobu a zjednodušiť dopravu v okolí priľahlých obcí.

Priorita: križovatka D1/D4 a modernizácia D1

Investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Július Mihálik zdôraznil, že december ukazuje vysokú prioritu čo najskoršieho dokončenia križovatky D1/D4 a snahu stihnúť maximum prác ešte v tomto roku, pokiaľ to dovolí počasie.

Modernizácia D1 pred Bratislavou spolu s križovatkou D1/D4 patrí podľa NDS k najvýznamnejším investíciám do cestnej infraštruktúry na západnom Slovensku. Plnohodnotné prepojenie D1 s obchvatom Bratislavy má zásadným spôsobom prispieť k zlepšeniu dopravnej situácie v hlavnom meste.

Zdroj: nds.sk

Článok Výjazd z Bratislavy po D1 bude komfortnejší: prvý plnohodnotný štvorpruh smerom na Trnavu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa zverejnených informácií bude od soboty doobeda (29. 11.) do nedeľných poobedných hodín (30. 11.) uzatvorená diaľnica D1 pri Bratislave v smere do hlavného mesta. Plánovaná uzávera je závislá od počasia.

Rozšírenie, modernizácia a prepojenie diaľnice D1 s D4 si vyžiada jednosmernú uzáveru D1. Začiatok uzávery je plánovaný na sobotu od 10:00, pričom diaľnica má byť motoristom opäť k dispozícii v nedeľu poobede. Uzatvorený bude len úsek od križovatky Bernolákovo po bratislavské Zlaté Piesky, v opačnom smere ostáva dopravný režim nezmenený.

NDS vysvetľuje, že obmedzenie je nevyhnutné pre presmerovanie dopravy na zrekonštruovanú diaľnicu. Vďaka tomu bude možné pokračovať v rekonštrukcii pôvodného telesa D1. „Vrátením dopravy na zrekonštruované teleso diaľnice sa zároveň motoristom zjednoduší a sprehľadní vstup do hlavného mesta v smere od Trnavy,“ uviedol investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Július Mihálik.

Počas soboty a nedele sa má preznačiť vodorovné dopravné značenie a presunúť zvodidlá. Tieto práce nie je možné realizovať pri zachovaní živej dopravy. Samotný čas uzávery je prispôsobený počasiu – značenie jazdných pruhov si vyžaduje minimálnu teplotu vozovky a dostatočnú mieru suchosti podkladu, preto sa práce uskutočnia počas najteplejších hodín víkendu.

Obchádzková trasa bude vedená po Starej Seneckej ceste I/61. Motoristi by mali počítať s možným zdržaním a prispôsobiť tomu svoju cestu.

NDS pripomína, že modernizácia D1 pred Bratislavou a križovatka D1/D4 predstavuje najvýznamnejšiu investíciu do cestnej infraštruktúry na západnom Slovensku. Po dokončení prác má na danom úseku vzniknúť plnohodnotná diaľnica, ktorú západoslovenský región nevyhnutne potrebuje.

Zdroj: zssk.sk

Článok D1 pri Bratislave bude cez víkend smerom do mesta uzavretá, doprava pôjde po obchádzke je zobrazený ako prvý na Doprava.org.