<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Archívy Všimli sme si - Doprava.org</title>
	<atom:link href="https://www.doprava.org/kategoria/vsimli-sme-si/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://www.doprava.org/kategoria/vsimli-sme-si/</link>
	<description>Všetko, čo sa hýbe. Správy, analýzy, trendy</description>
	<lastBuildDate>Sun, 05 Apr 2026 12:02:29 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>

<image>
	<url>https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/02/cropped-D-32x32.png</url>
	<title>Archívy Všimli sme si - Doprava.org</title>
	<link>https://www.doprava.org/kategoria/vsimli-sme-si/</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>Senec začal budovať verejnú nabíjaciu infraštruktúru: 11 lokalít a 34 nabíjacích bodov naprieč mestom</title>
		<link>https://www.doprava.org/senec-zacal-budovat-verejnu-nabijaciu-infrastrukturu-11-lokalit-a-34-nabijacich-bodov-napriec-mestom/</link>
					<comments>https://www.doprava.org/senec-zacal-budovat-verejnu-nabijaciu-infrastrukturu-11-lokalit-a-34-nabijacich-bodov-napriec-mestom/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 05 Apr 2026 11:59:24 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Európska únia]]></category>
		<category><![CDATA[Lichnerova ulica]]></category>
		<category><![CDATA[Mesto Senec]]></category>
		<category><![CDATA[nabíjacia infraštruktúra]]></category>
		<category><![CDATA[parkovanie]]></category>
		<category><![CDATA[Plán obnovy a odolnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Senec]]></category>
		<category><![CDATA[Slnečné jazerá juh]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[výstavba]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/senec-zacal-budovat-verejnu-nabijaciu-infrastrukturu-11-lokalit-a-34-nabijacich-bodov-napriec-mestom/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Mesto Senec spustilo realizáciu projektu verejne dostupnej nabíjacej infraštruktúry spolufinancovaného z Plánu obnovy a odolnosti. Vznikne 11 nabíjacích lokalít so 36 vyhradenými miestami a spolu 34 nabíjacími bodmi (32 AC, 2 DC). Sieť má pokryť územie od Slnečných jazier po širšie centrum a zlepšiť podmienky pre elektromobilitu.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/senec-zacal-budovat-verejnu-nabijaciu-infrastrukturu-11-lokalit-a-34-nabijacich-bodov-napriec-mestom/">Senec začal budovať verejnú nabíjaciu infraštruktúru: 11 lokalít a 34 nabíjacích bodov naprieč mestom</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>V meste Senec sa začala realizácia projektu <strong>„Budovanie verejne dostupnej nabíjacej infraštruktúry v meste Senec“</strong>. Podľa informácií zverejnených mestom ide o investíciu spolufinancovanú z mechanizmu <strong>Plánu obnovy a odolnosti</strong>, ktorá má podporiť rozvoj elektromobility, alternatívnych pohonov v doprave a prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia.</p>



<p>Zámerom je vytvoriť v Senci kostrovú sieť nabíjacích bodov tak, aby bola využiteľná pre obyvateľov aj návštevníkov a zároveň podporila širšie uplatnenie elektrického pohonu v osobnej aj nákladnej doprave.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Kostrová sieť nabíjania: 11 „hubov“ a 36 vyhradených miest</h3>



<p>Projekt počíta s vybudovaním <strong>11 nabíjacích lokalít (hubov)</strong> s celkovou kapacitou <strong>36 vyhradených parkovacích miest</strong>. Na týchto miestach majú byť nainštalované nabíjacie stanice so spolu <strong>34 nabíjacími bodmi</strong>, konkrétne <strong>32 AC</strong> a <strong>2 DC</strong>.</p>



<p>Mesto uvádza, že cieľom je vytvoriť prehľadnú a logicky prepojenú sieť nabíjania v rámci územia Seneca, aby sa znížila bariéra pre každodenné používanie elektromobilov v meste.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Pokrytie od Slnečných jazier po centrum a poštu</h3>



<p>Nové nabíjacie miesta majú podľa zverejnených informácií pokryť trasu a spádové územie <strong>od Slnečných jazier juh</strong>, cez <strong>širšie centrum vrátane sídlisk</strong>, ďalej <strong>Lichnerovu ulicu</strong> až po <strong>poštu</strong>. Takéto rozmiestnenie má zabezpečiť dostupnosť nabíjania v rekreačnej aj obytnej a centrálnej časti mesta.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Energetický manažment a garantovaný minimálny výkon</h3>



<p>Súčasťou riešenia majú byť aj prvky <strong>energetického manažmentu</strong> na všetkých nabíjacích huboch. Mesto deklaruje, že systém má optimalizovať využitie kapacity tak, aby vozidlám poskytoval maximálny dostupný výkon, pričom má byť garantované minimálne <strong>11 kW</strong> pre AC nabíjacie body a <strong>50 kW</strong> pre DC nabíjacie body „v každom momente“.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Realizácia prác a dopady na okolie</h3>



<p>Mesto Senec v ozname zároveň žiada verejnosť o trpezlivosť počas realizácie prác. Konkrétne dopravné obmedzenia ani harmonogram výstavby v zverejnenom texte neuvádza.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Financovanie z Plánu obnovy a odolnosti</h3>



<p>Projekt má byť financovaný <strong>Európskou úniou</strong> z prostriedkov <strong>Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky</strong>. Mesto od projektu očakáva najmä posilnenie podmienok pre elektromobilitu v Senci a lepšiu dostupnosť nabíjania v kľúčových častiach mesta.</p>



<figure class="wp-block-image size-thumbnail"><img decoding="async" width="150" height="150" src="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/04/Loga-programov8_hsp-150x150.png" alt="" class="wp-image-2500" srcset="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/04/Loga-programov8_hsp-150x150.png 150w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/04/Loga-programov8_hsp-300x300.png 300w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/04/Loga-programov8_hsp-1024x1024.png 1024w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/04/Loga-programov8_hsp-768x768.png 768w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/04/Loga-programov8_hsp-420x420.png 420w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/04/Loga-programov8_hsp-696x696.png 696w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/04/Loga-programov8_hsp-1068x1068.png 1068w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/04/Loga-programov8_hsp.png 1080w" sizes="(max-width: 150px) 100vw, 150px" /></figure>



<p>Zdroj: <a href="https://www.senec.sk/aktuality/2026/zacala-sa-realizacia-projektu-budovania-nabijacej-infrastruktury-v-senci/">senec.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/senec-zacal-budovat-verejnu-nabijaciu-infrastrukturu-11-lokalit-a-34-nabijacich-bodov-napriec-mestom/">Senec začal budovať verejnú nabíjaciu infraštruktúru: 11 lokalít a 34 nabíjacích bodov naprieč mestom</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.doprava.org/senec-zacal-budovat-verejnu-nabijaciu-infrastrukturu-11-lokalit-a-34-nabijacich-bodov-napriec-mestom/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Letisko Bratislava predstavilo rekordný letný letový poriadok. Ponuka liniek aj frekvencií výrazne rastie</title>
		<link>https://www.doprava.org/letisko-bratislava-predstavilo-rekordny-letny-letovy-poriadok-ponuka-liniek-aj-frekvencii-vyrazne-rastie/</link>
					<comments>https://www.doprava.org/letisko-bratislava-predstavilo-rekordny-letny-letovy-poriadok-ponuka-liniek-aj-frekvencii-vyrazne-rastie/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Michal Feik]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 29 Mar 2026 12:11:06 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[letecká doprava]]></category>
		<category><![CDATA[Letisko]]></category>
		<category><![CDATA[Letisko M. R. Štefánika]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/?p=2407</guid>

					<description><![CDATA[<p>Letisko M. R. Štefánika v Bratislave vstupuje do letnej sezóny 2026 s historicky najsilnejším letovým poriadkom. Počet pravidelných liniek, destinácií aj celkových letov medziročne výrazne rastie, pričom ponuka sa približuje úrovni väčších regionálnych letísk v strednej Európe. Rozšírenie siete reflektuje dopyt po dovolenkových aj mestských spojeniach a zároveň posilňuje dostupnosť Bratislavy v európskom priestore. Podľa [&#8230;]</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/letisko-bratislava-predstavilo-rekordny-letny-letovy-poriadok-ponuka-liniek-aj-frekvencii-vyrazne-rastie/">Letisko Bratislava predstavilo rekordný letný letový poriadok. Ponuka liniek aj frekvencií výrazne rastie</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Letisko M. R. Štefánika v Bratislave vstupuje do letnej sezóny 2026 s historicky najsilnejším letovým poriadkom. Počet pravidelných liniek, destinácií aj celkových letov medziročne výrazne rastie, pričom ponuka sa približuje úrovni väčších regionálnych letísk v strednej Európe. Rozšírenie siete reflektuje dopyt po dovolenkových aj mestských spojeniach a zároveň posilňuje dostupnosť Bratislavy v európskom priestore.</p>



<p>Podľa zverejnených údajov letisko ponúkne 77 pravidelných liniek, čo predstavuje približne dvojnásobok oproti minulému roku. Letecké spojenia smerujú do 63 destinácií v 29 krajinách, pričom po započítaní charterových letov sa celkový počet dostupných miest dostáva nad hranicu 80 destinácií.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Výrazný nárast kapacity aj frekvencie letov</h3>



<p>Zásadnou zmenou nie je len rozšírenie destinácií, ale aj samotný objem dopravy. Počas letnej sezóny je naplánovaných približne 21-tisíc letov, čo znamená medziročný nárast na približne dvojnásobok. Tento trend naznačuje nielen návrat dopytu po leteckej doprave, ale aj strategické posilňovanie Bratislavy ako odletového bodu pre širší región.</p>



<p>Rozvoj je ťahaný najmä nízkonákladovými dopravcami, ktorí rozširujú svoje siete, ale aj charterovými operátormi reagujúcimi na rastúci záujem o organizované dovolenky. Letisko tak čoraz viac plní funkciu kombinovaného uzla pre individuálne aj balíkové cestovanie.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Nové linky rozširujú mapu spojení</h3>



<p>Letný letový poriadok prináša 16 nových liniek, ktoré rozširujú ponuku najmä o veľké mestá a turisticky atraktívne destinácie. Medzi novinkami sú napríklad spojenia do Varšavy, Berlína, Dortmundu, Ríma (Fiumicino), Nice, Tirany či na grécky ostrov Mykonos.</p>



<p>Tieto destinácie dopĺňajú už existujúcu sieť, ktorá tradične pokrýva najmä južnú Európu, Stredomorie a vybrané mestá v západnej a severnej Európe. Z pohľadu cestujúcich ide o kombináciu dovolenkových trás a krátkych mestských pobytov, čo je typický model fungovania regionálnych letísk.</p>



<figure class="wp-block-gallery has-nested-images columns-default is-cropped wp-block-gallery-1 is-layout-flex wp-block-gallery-is-layout-flex">
<figure class="wp-block-image size-large"><img fetchpriority="high" decoding="async" width="1024" height="1024" data-id="2409" src="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049-1024x1024.jpg" alt="" class="wp-image-2409" srcset="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049-1024x1024.jpg 1024w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049-300x300.jpg 300w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049-150x150.jpg 150w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049-768x768.jpg 768w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049-1536x1536.jpg 1536w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049-420x420.jpg 420w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049-696x696.jpg 696w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049-1068x1068.jpg 1068w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049-1920x1920.jpg 1920w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/1000334049.jpg 2048w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /></figure>
</figure>



<h3 class="wp-block-heading">Letisko posilňuje dovolenkový segment</h3>



<p>Najvýraznejšie zastúpenie majú aj naďalej dovolenkové destinácie. Letový poriadok ponúka široké spektrum spojení do Španielska, Grécka, Talianska, na Cyprus či do Turecka. Charterové lety zároveň rozširujú ponuku o destinácie v Egypte, Tunisku, Ománe alebo na Kapverdách.</p>



<p>Z hľadiska dopravného správania ide o segment, ktorý generuje vysoký objem sezónnych cestujúcich a výrazne ovplyvňuje celkové výkony letiska. Kombinácia pravidelných a charterových liniek zároveň umožňuje flexibilnejšie reagovať na vývoj dopytu.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Bratislava ako alternatíva v regióne</h3>



<p>Rast letového poriadku možno vnímať aj v širšom regionálnom kontexte. Letisko Bratislava dlhodobo funguje v tieni veľkých uzlov ako Viedeň, no práve rozširovanie nízkonákladových liniek a dovolenkových spojení mu umožňuje profilovať sa ako dostupnejšia alternatíva pre časť cestujúcich zo západného Slovenska aj priľahlých regiónov.</p>



<p>Rozhodujúce bude, či sa podarí tento rast stabilizovať aj mimo hlavnej sezóny a či sa rozšírená sieť premietne do dlhodobejšieho posilnenia pozície letiska. Letná sezóna 2026 však už teraz naznačuje, že Bratislava sa v leteckej doprave vracia do dynamickejšieho režimu a postupne rozširuje svoju úlohu v regionálnej mobilite.</p>



<p>Zdroj a foto: Letisko M. R. Štefánika Bratislava</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/letisko-bratislava-predstavilo-rekordny-letny-letovy-poriadok-ponuka-liniek-aj-frekvencii-vyrazne-rastie/">Letisko Bratislava predstavilo rekordný letný letový poriadok. Ponuka liniek aj frekvencií výrazne rastie</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.doprava.org/letisko-bratislava-predstavilo-rekordny-letny-letovy-poriadok-ponuka-liniek-aj-frekvencii-vyrazne-rastie/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Doprava je naša srdcovka. Už mesiac</title>
		<link>https://www.doprava.org/doprava-je-nasa-srdcovka-uz-mesiac/</link>
					<comments>https://www.doprava.org/doprava-je-nasa-srdcovka-uz-mesiac/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[doprava.org]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 28 Mar 2026 17:45:09 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Dalibor Trebichalský]]></category>
		<category><![CDATA[Doprava.org]]></category>
		<category><![CDATA[Michal Feik]]></category>
		<category><![CDATA[Peter Vanaya]]></category>
		<category><![CDATA[Roman Kluvanec]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/?p=2380</guid>

					<description><![CDATA[<p>Presne pred mesiacom sme spustili nový internetový projekt Doprava.org. A máme veľkú radosť z toho, čo sa za ten krátky čas podarilo. Za prvý mesiac ste si naše príspevky na Facebooku pozreli viac ako 500-tisíckrát, na webe vyšlo bezmála 130 článkov a denne nás čítajú stovky ľudí. Za mesiac sú to už tisíce. Toto číslo [&#8230;]</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/doprava-je-nasa-srdcovka-uz-mesiac/">Doprava je naša srdcovka. Už mesiac</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Presne pred mesiacom sme spustili nový internetový projekt Doprava.org. A máme veľkú radosť z toho, čo sa za ten krátky čas podarilo.</p>



<p>Za prvý mesiac ste si naše príspevky na <a href="https://www.facebook.com/profile.php?id=61586440172224">Facebooku</a> pozreli viac ako 500-tisíckrát, na webe vyšlo bezmála 130 článkov a denne nás čítajú stovky ľudí. Za mesiac sú to už tisíce. Toto číslo pritom neustále rastie. O to viac si vážime, že nám píšete a posielate tipy, fotografie, postrehy aj podnety z celého Slovenska.</p>



<p>Projektu Doprava.org sa venujeme vo voľnom čase, bez reklamy, bez sponzorov, no s o to väčším nasadením. Pretože mobilita, dopravné projekty, ale aj verejný priestor a výstavba nás skutočne zaujímajú. Sledujeme dianie v celej krajine, prinášame aktuality, hľadáme súvislosti a vydávame aj vlastné analýzy o témach, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí.</p>



<p>Veľmi si vážime, že ste si k nám našli cestu. Že čítate, zdieľate, reagujete a pomáhate nám robiť z tohto projektu živý portál, ktorý nevzniká len od stola, ale aj v teréne a z reálneho života na Slovensku.</p>



<p>Ďakujeme za dôveru, podporu aj energiu, ktorú nám vraciate. Je to pre nás záväzok aj motivácia pokračovať.</p>



<p>Doprava je naša srdcovka. A teší nás, že už mesiac je aj vašou.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/doprava-je-nasa-srdcovka-uz-mesiac/">Doprava je naša srdcovka. Už mesiac</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.doprava.org/doprava-je-nasa-srdcovka-uz-mesiac/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Letisko Bratislava hlási historický február: 212 945 cestujúcich a medziročný rast o 151 %</title>
		<link>https://www.doprava.org/letisko-bratislava-hlasi-historicky-februar-212-945-cestujucich-a-medzirocny-rast-o-151/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[doprava.org]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 15 Mar 2026 05:50:42 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Letisko]]></category>
		<category><![CDATA[Letisko M. R. Štefánika]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/letisko-bratislava-hlasi-historicky-februar-212-945-cestujucich-a-medzirocny-rast-o-151/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Letisko M. R. Štefánika v Bratislave odbavilo vo februári 2026 rekordných 212 945 cestujúcich, čo je medziročne viac o 151 %. Za január a február prešlo letiskom vyše 408-tisíc ľudí. Rástol aj počet letov a objem leteckého carga, čo potvrdzuje výrazné oživenie leteckej dopravy v regióne.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/letisko-bratislava-hlasi-historicky-februar-212-945-cestujucich-a-medzirocny-rast-o-151/">Letisko Bratislava hlási historický február: 212 945 cestujúcich a medziročný rast o 151 %</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Letisko M. R. Štefánika v Bratislave zaznamenalo vo februári 2026 najvyšší počet cestujúcich v tomto mesiaci za celú 75-ročnú históriu. Podľa údajov letiska vybavilo na príletoch a odletoch spolu 212 945 cestujúcich, čo predstavuje medziročný nárast o 151 % oproti februáru 2025, keď letisko odbavilo približne 84-tisíc cestujúcich.</p>



<p>Letisko zároveň uviedlo, že za prvé dva mesiace roka 2026 prešlo jeho terminálmi už viac ako 408-tisíc cestujúcich. Ide o pokračovanie rastu, ktorý sa prejavil už v januárových štatistikách medzinárodného združenia letísk ACI Europe.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Rast cestujúcich v kontexte európskeho trhu</h3>



<p>Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika Dušan Novota poukázal na porovnanie s vývojom v Európe. Podľa jeho vyjadrenia sa bratislavské letisko v januári stalo podľa ACI Europe najrýchlejšie rastúcim letiskom v Európe v kategórii stredne veľkých letísk.</p>



<p>Dušan Novota k februárovým výsledkom uviedol: <i><strong><em>„Počas prvých dvoch mesiacov roka 2026 sme na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave odbavili už viac ako 408-tisíc cestujúcich. Podľa januárových štatistík medzinárodného združenia letísk ACI Europe sa bratislavské letisko stalo najrýchlejšie rastúcim letiskom v Európe v kategórii stredne veľkých letísk. Aj februárový medziročný nárast o 151 % potvrdzuje mimoriadne dynamický rast, keďže letiská v Európe rastú v priemere len približne štvorpercentným tempom.“</em></strong></i></p>



<h3 class="wp-block-heading">Najvyužívanejšie linky: Barcelona, Londýn aj Košice</h3>



<p>Medzi najvyužívanejšie destinácie vo februári patrili podľa letiska priame lety z Bratislavy do miest Barcelona, Londýn, Košice, Alicante, Neapol a Malaga. Údaje naznačujú kombináciu dopytu po dovolenkových a mestských destináciách aj po vnútroštátnej linke.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Viac letov a viac nákladu: rast aj mimo terminálu</h3>



<p>Spolu s rastom počtu cestujúcich sa zvýšil aj pohyb lietadiel, teda počet vzletov a pristátí. Letisko uviedlo, že vo februári 2026 sa uskutočnilo 2&nbsp;088 príletov a odletov, čo je o 31&nbsp;% viac ako vo februári 2025.</p>



<p>Rástla aj letecká preprava nákladu. Objem carga sa podľa zverejnených štatistík zvýšil o 24&nbsp;% na 1&nbsp;759 ton.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Čo čísla znamenajú pre dopravu v regióne</h3>



<p>Rekordné februárové výsledky Letiska Bratislava potvrdzujú posilnenie jeho úlohy v dopravnej obsluhe Bratislavského kraja aj širšieho zázemia na západnom Slovensku. Vyšší počet cestujúcich, letov a nákladu môže zvyšovať nároky na nadväznú dopravu na letisko a na prevádzkové kapacity terminálu, pričom ďalší vývoj bude závisieť od udržania dopytu a ponuky pravidelných liniek v ďalších mesiacoch roka 2026.</p>



<p>Zdroj: <a href="https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/historicky-februar-na-letisku-bratislava-pocet-cestujucich-vzrastol-o-rekordnych-151/">bts.aero</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/letisko-bratislava-hlasi-historicky-februar-212-945-cestujucich-a-medzirocny-rast-o-151/">Letisko Bratislava hlási historický február: 212 945 cestujúcich a medziročný rast o 151 %</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Doprava je naša srdcovka. Preto vznikol portál Doprava.org</title>
		<link>https://www.doprava.org/doprava-je-nasa-srdcovka-preto-vznikol-portal-doprava-org/</link>
					<comments>https://www.doprava.org/doprava-je-nasa-srdcovka-preto-vznikol-portal-doprava-org/#comments</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Michal Feik]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 28 Feb 2026 17:17:10 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/?p=1634</guid>

					<description><![CDATA[<p>Keď vás niečo baví dlhodobo, raz príde moment, keď si poviete: čo keby sme skúsili vytvoriť niečo nové a unikátne? Niečo, čo tu ešte nebolo? A tak sme dali dokopy (zatiaľ skromnú) partiu ľudí, pre ktorých je mobilita srdcovka. Veľa sme diskutovali o tom, ako môžeme prispieť k tomu, aby sa nám na Slovensku cestovalo [&#8230;]</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/doprava-je-nasa-srdcovka-preto-vznikol-portal-doprava-org/">Doprava je naša srdcovka. Preto vznikol portál Doprava.org</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Keď vás niečo baví dlhodobo, raz príde moment, keď si poviete: čo keby sme skúsili vytvoriť niečo nové a unikátne? Niečo, čo tu ešte nebolo?</p>



<p>A tak sme dali dokopy (zatiaľ skromnú) partiu ľudí, pre ktorých je mobilita srdcovka. Veľa sme diskutovali o tom, ako môžeme prispieť k tomu, aby sa nám na Slovensku cestovalo lepšie – rýchlejšie, komfortnejšie a bezpečnejšie. A tak vznikol nápad vytvoriť informačnú platformu.</p>



<p>Dovoľte nám preto, aby sme vám po mesiacoch príprav predstavili úplne nový internetový portál Doprava.org.</p>



<p>Nie je to hobby na víkend. Je to ten typ nadšenia, ktoré vás prinúti otvoriť si mapu, rozkliknúť materiály, porovnať čísla, hľadať súvislosti – a potom sa o ne podeliť tak, aby tomu rozumel každý, kto sa ráno presúva do práce, do školy alebo za relaxom. Autom, vlakom, autobusom, na bicykli aj pešo.</p>



<p>Chceme priniesť informačné médium o verejnej aj cestnej doprave, ale aj o cyklodoprave, pešej mobilite, verejných priestoroch, bezpečnosti, investíciách či plánovaní. Jednoducho: ako sa Slovensko hýbe – a prečo sa hýbe práve takto.</p>



<p>Zaujíma nás nielen „štát“, ale &#8222;región.&#8220; Budeme sledovať rozhodnutia na ministerstvách aj v samosprávach, projekty na papieri aj stavby v teréne, veľké koridory aj malé lokálne zmeny, ktoré zlepšujú (alebo zhoršujú) každodenný život.</p>



<p>Toto celé robíme dobrovoľnícky. Lebo veríme, že doprava sa dá robiť a komunikovať odborne, transparentne a na základe dát – bez populizmu a bez zahmlievania. A že verejnosť má právo mať v tom jasno. Okrem aktuálnych správ nebudú chýbať ani analýzy, názory a videá.&nbsp;</p>



<p>Za projektom aktuálne stoja štyria ľudia, ktorých to baví: Peter Vanya, Roman Kluvanec, Dalibor Trebichalský a Michal Feik.&nbsp;</p>



<p>Budeme radi, ak budete z Doprava.org čerpať informácie. A ešte radšej budeme, keď nám budete pomáhať: posielajte tipy na zaujímavé projekty, dokumenty, lokálne problémy, dobré príklady, fotky z terénu a správy typu „toto sa práve deje u nás“.</p>



<p>Lebo najlepšie dopravné príbehy často nezačínajú v kancelárii. Vznikajú na zastávke, za volantom, na priechode pre chodcov, na cyklotrase, ale aj na rozbitej ceste či v kolóne. Skrátka tam, kde to všetci žijeme.</p>



<h2 class="wp-block-heading has-vivid-cyan-blue-color has-text-color has-link-color wp-elements-750db2149316176a569fd9e7437aa912">To sme my</h2>



<p><strong>Peter Vanya, PhD.</strong><br>Investície | Dopravná analytika | Dopravné modely | Cesty | Železnice</p>



<p>Je profesne bývalý a duchom súčasný dopravný analytik. Spolupodieľal sa na vytvorení národného dopravného modelu Slovenska. Vyštudoval teoretickú fyziku, pracoval ako hlavný dátový vedec v startupe. Analýzy slovenských dopravných investícií publikuje tiež na postoj.sk. Bude sa vyjadrovať k intenzitám, miliardám, percentám a návratnostiam v investíciách do ciest a železníc. Trápia ho rozbité cesty, neexistujúce cesty, pomalé vlaky a fakt, že neexistujú reálne plány na dokočenie celej siete.</p>



<p><strong>Roman Kluvanec, MInf.</strong><br>Digitálna transformácia | Inovácie a riadenie zmien | Umelá inteligencia | Mestská mobilita | Verejný záujem</p>



<p>Roman je manažér a technologický inovátor so skúsenosťami z podnikateľského, právneho aj zdravotníckeho sektora. Venuje sa digitálnej transformácii organizácií, zavádzaniu umelej inteligencie do praxe a nastavovaniu bezpečných a efektívnych procesov v regulovanom prostredí. Pôsobí ako CTO technologickej spoločnosti v oblasti dentálneho zdravotníctva, kde vedie vývoj a prípravu riešení na medzinárodnú certifikáciu. Ako bloger, aktivista a zakladateľ portálu urbanmind.sk sa vo voľnom čase osobitne venuje analytickému pohľadu na infraštruktúru a rozvoj miest a presadzuje dátovo podložené rozhodovanie o verejnom priestore. Dlhodobo sa tiež venuje aj vzdelávaniu a rozvoju mladých ľudí, pričom prepája technológie s ich praktickým a zodpovedným využitím v spoločnosti.</p>



<p><strong>Ing. Dalibor Trebichalský</strong><br>Cestná infraštruktúra | Správa a údržba ciest | Dopravná analytika | Change management | Verejná správa</p>



<p>Dalibor je senior manažér s bohatými skúsenosťami z dopravy, stavebníctva a správy cestnej infraštruktúry. Prepája dopravnú analytiku s riadením prevádzky a ekonomiky – od plánovania a rozpočtovania, cez controlling a reporting, až po tenderové procesy a dodávateľské projekty. Dlhodobo pôsobí vo verejnom aj súkromnom sektore, kde vedie tímy a nastavuje systémové zmeny zvyšujúce efektivitu, kvalitu a bezpečnosť služieb pre verejnosť. Je hodnotovo ukotvený líder s vysokou integritou.; ako change manažér dokáže posunúť organizáciu z neefektívneho fungovania k stabilnejšiemu, výkonnejšiemu „novému normálu“ – na základe dát, disciplíny a spolupráce. V roku 2024 získal za svoju prácu Uznanie ministra dopravy SR za zásluhy o rozvoj rezortu.</p>



<p><strong>Ing. Michal Feik, PhD.</strong><br>Komunikácia a stratégia | Verejná správa | Mobilita a územný rozvoj</p>



<p>Michal je manažér komunikácie a marketingu, ktorý prepája technické myslenie, analytické zázemie a dlhoročnú prax v samospráve. Od roku 2019 pôsobí ako riaditeľ odboru komunikácie a marketingu Bratislavského samosprávneho kraja; od roku 2022 je poslancom Miestneho zastupiteľstva Bratislava-Rača, kde vedie komisiu pre životné prostredie, dopravu, výstavbu a územné plánovanie. Pracoval na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka či ako poradca primátora Bratislavy. Vzdelaním je inžinier automatizácie so zameraním na meracie a informačné systémy. Absolvoval doktorandské štúdium na STU v odbore teória a konštrukcie inžinierskych stavieb. Študoval tiež ekonometriu a operačný výskum na Ekonomickej univerzite. V minulosti podnikal v oblasti informačných technológií, stavebníctva i cestovného ruchu. Vo voľnom čase rád cestuje, fotografuje a točí videá o doprave, urbanizme či histórii. Aktívne publikuje. Jeho srdcovkou je železnica.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/doprava-je-nasa-srdcovka-preto-vznikol-portal-doprava-org/">Doprava je naša srdcovka. Preto vznikol portál Doprava.org</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.doprava.org/doprava-je-nasa-srdcovka-preto-vznikol-portal-doprava-org/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>2</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Ministerstvo dopravy a Slovenská pošta spúšťajú národné kolo súťaže Najkrajší list 2026</title>
		<link>https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-a-slovenska-posta-spustaju-narodne-kolo-sutaze-najkrajsi-list-2026/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 25 Feb 2026 15:05:44 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[Slovenská pošta]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Svetová poštová únia]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-a-slovenska-posta-spustaju-narodne-kolo-sutaze-najkrajsi-list-2026/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy SR v spolupráci so Slovenskou poštou vyhlásilo národné kolo 55. ročníka medzinárodnej súťaže v písaní listov pre deti od 9 do 15 rokov. Prebieha do 31. marca 2026 a nadväzuje na tému Svetovej poštovej únie o význame ľudského kontaktu v digitálnom svete.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-a-slovenska-posta-spustaju-narodne-kolo-sutaze-najkrajsi-list-2026/">Ministerstvo dopravy a Slovenská pošta spúšťajú národné kolo súťaže Najkrajší list 2026</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (MD SR)</strong> zverejnilo informáciu o národnom kole súťaže <strong>Najkrajší list 2026</strong>, ktoré nadväzuje na 55. ročník medzinárodnej súťaže v písaní listov pod záštitou <strong>Svetovej poštovej únie</strong>. Súťaž je určená pre deti vo veku od 9 do 15 rokov a tematicky sa zameriava na význam osobného kontaktu v prostredí digitálnej komunikácie.</p>
<p>Podľa zverejnených informácií je aktuálne národné kolo časovo ohraničené a prebieha do <strong>31. marca 2026</strong>. Z pohľadu dopravného rezortu ide o aktivitu súvisiacu s poštovými službami a podporou tradičnej písomnej komunikácie, ktorá je súčasťou širšieho systému verejných služieb.</p>
<h3>Téma ročníka: ľudský kontakt v digitálnom svete</h3>
<p>Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie vyhlásil tému ročníka: „<em>Napíš list kamarátovi o tom, prečo je ľudský kontakt dôležitý v digitálnom svete.</em>“ Súťaž tak reflektuje zmeny v spôsobe komunikácie a zároveň pripomína význam listovej korešpondencie ako formy osobnejšieho kontaktu.</p>
<h3>Národné kolo organizuje MD SR so Slovenskou poštou</h3>
<p>Národné kolo súťaže organizuje MD SR v spolupráci so <strong>Slovenskou poštou</strong>. Ministerstvo zároveň uvádza, že bližšie informácie k súťaži sú zverejnené na jeho webovej stránke.</p>
<h3>Význam pre poštové služby a verejný systém komunikácie</h3>
<p>Hoci ide o súťaž pre deti, aktivita sa viaže na oblasť poštových služieb, ktoré patria medzi základné verejné služby. Podpora písania listov zároveň nepriamo pripomína úlohu poštovej infraštruktúry a doručovacích procesov v každodennom fungovaní komunikácie medzi ľuďmi.</p>
<h3>Čo nasleduje</h3>
<p>MD SR informuje, že národné kolo prebieha do 31. marca 2026. Ďalší postup a podrobnosti k pravidlám súťaže sú dostupné v materiáloch zverejnených ministerstvom.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.mindop.sk/media/tlacove-spravy/detail/najkrajsi-list-2026">mindop.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-a-slovenska-posta-spustaju-narodne-kolo-sutaze-najkrajsi-list-2026/">Ministerstvo dopravy a Slovenská pošta spúšťajú národné kolo súťaže Najkrajší list 2026</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Ministerstvo dopravy posilňuje kybernetickú bezpečnosť v doprave, telekomunikáciách a poštových službách podľa smernice NIS2</title>
		<link>https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-posilnuje-kyberneticku-bezpecnost-v-doprave-telekomunikaciach-a-postovych-sluzbach-podla-smernice-nis2/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 20 Feb 2026 09:05:58 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Banská Bystrica]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Košice]]></category>
		<category><![CDATA[Košický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[legislatíva]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[Národná diaľničná spoločnosť]]></category>
		<category><![CDATA[Národný bezpečnostný úrad]]></category>
		<category><![CDATA[Slovenská pošta]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice Slovenskej republiky]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-posilnuje-kyberneticku-bezpecnost-v-doprave-telekomunikaciach-a-postovych-sluzbach-podla-smernice-nis2/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy SR informovalo o sérii troch konferencií k smernici NIS2, ktoré sa konali na prelome rokov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Cieľom bolo posilniť kybernetickú odolnosť firiem a ochranu kritickej infraštruktúry v sektore dopravy, telekomunikácií a poštových služieb. Rezort zdôrazňuje nové pravidlá a povinnosti pre dotknuté subjekty.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-posilnuje-kyberneticku-bezpecnost-v-doprave-telekomunikaciach-a-postovych-sluzbach-podla-smernice-nis2/">Ministerstvo dopravy posilňuje kybernetickú bezpečnosť v doprave, telekomunikáciách a poštových službách podľa smernice NIS2</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Kybernetické incidenty sa čoraz častejšie dotýkajú aj systémov, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie dopravy a súvisiacich služieb. <strong>Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky</strong> v tejto súvislosti upozorňuje na význam zavádzania smernice <strong>NIS2</strong>, ktorá sprísňuje pravidlá kybernetickej bezpečnosti a kladie dôraz na ochranu kritickej infraštruktúry v rámci celého sektora.</p>
<p>Rezort dopravy podľa vlastnej informácie zorganizoval na prelome rokov tri odborné konferencie venované kybernetickej bezpečnosti a zavádzaniu smernice NIS2. Podujatia sa uskutočnili v <strong>Bratislave</strong>, <strong>Banskej Bystrici</strong> a <strong>Košiciach</strong> a zúčastnili sa ich desiatky odborníkov.</p>
<h3>Smernica NIS2 a dôraz na odolnosť kritickej infraštruktúry</h3>
<p>Ministerstvo dopravy SR uvádza, že cieľom konferencií bolo posilniť kybernetickú odolnosť a zvýšiť ochranu kritickej infraštruktúry. Téma sa týka nielen dopravných organizácií, ale aj spoločností pôsobiacich v telekomunikáciách a v oblasti poštových služieb, kde sú IT systémy a sieťová infraštruktúra kľúčové pre kontinuitu prevádzky.</p>
<p>Manažérka kybernetickej bezpečnosti Ministerstva dopravy SR Jana Rakús Gasperová zdôraznila rastúci význam tejto oblasti v kontexte narastajúceho počtu útokov: „<i>Diskusie na konferenciách potvrdili, že kybernetická bezpečnosť je pre spoločnosti pôsobiace v doprave, telekomunikáciách či v oblasti poštových služieb mimoriadne dôležitá téma. V čase narastajúceho počtu útokov, ktoré sa nevyhýbajú ani štátnym inštitúciám, je nevyhnutné byť čo najlepšie chránení pred rôznymi formami kybernetických hrozieb. Smernica NIS2 v tomto smere priniesla nové pravidlá a jasné povinnosti, ktoré musia spoločnosti spĺňať v záujme väčšej bezpečnosti nás všetkých,</i>“ uviedla.</p>
<h3>Zapojenie dopravných podnikov, pošty a štátnych inštitúcií</h3>
<p>Na konferenciách podľa ministerstva prednášali odborníci z rezortu dopravy, ako aj z <strong>Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS)</strong>, <strong>Slovenskej pošty</strong> a <strong>Železníc Slovenskej republiky (ŽSR)</strong>, spolu s viacerými prevádzkovateľmi základných služieb. Diskusia sa zamerala na praktické aspekty ochrany IT systémov a na to, ako sa nové požiadavky premietajú do riadenia bezpečnosti v organizáciách, ktoré prevádzkujú dôležité služby.</p>
<p>Súčasťou programu boli aj vystúpenia zástupcov <strong>Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti</strong> a <strong>Národného bezpečnostného úradu (NBÚ)</strong>. Ministerstvo uvádza, že priblížili aktuálne výzvy, legislatívne požiadavky aj praktické skúsenosti z oblasti ochrany IT systémov a kritickej infraštruktúry.</p>
<h3>Význam pre fungovanie dopravy a služieb</h3>
<p>Rezort dopravy týmto spôsobom poukazuje na to, že kybernetická bezpečnosť sa stáva jedným z kľúčových predpokladov spoľahlivej prevádzky dopravnej infraštruktúry a nadväzujúcich služieb. Zavádzanie pravidiel NIS2 má podľa ministerstva smerovať k vyššej odolnosti organizácií a k znižovaniu rizík, ktoré môžu mať dopad na dostupnosť a bezpečnosť základných služieb.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.mindop.sk/media/tlacove-spravy/detail/ministerstvo-dopravy-zvysuje-kyberneticku-bezpecnost-v-celom-sektore">mindop.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-posilnuje-kyberneticku-bezpecnost-v-doprave-telekomunikaciach-a-postovych-sluzbach-podla-smernice-nis2/">Ministerstvo dopravy posilňuje kybernetickú bezpečnosť v doprave, telekomunikáciách a poštových službách podľa smernice NIS2</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Smart tachograf II bude povinný aj pre dodávky 2,5–3,5 t v medzinárodnej preprave od 1. júla 2026</title>
		<link>https://www.doprava.org/smart-tachograf-ii-bude-povinny-aj-pre-dodavky-25-35-t-v-medzinarodnej-preprave-od-1-jula-2026/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Peter Vanya]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 16 Feb 2026 11:05:38 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Európska únia]]></category>
		<category><![CDATA[legislatíva]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/smart-tachograf-ii-bude-povinny-aj-pre-dodavky-25-35-t-v-medzinarodnej-preprave-od-1-jula-2026/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy SR upozorňuje, že od 1. júla 2026 začne v EÚ platiť povinnosť smart tachografu II. generácie aj pre dodávky s hmotnosťou 2,5 až 3,5 tony pri medzinárodnej preprave alebo kabotáži. Rezort vyzýva majiteľov, aby montáž neodkladali, keďže neskorý nápor môže preťažiť montážne kapacity.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/smart-tachograf-ii-bude-povinny-aj-pre-dodavky-25-35-t-v-medzinarodnej-preprave-od-1-jula-2026/">Smart tachograf II bude povinný aj pre dodávky 2,5–3,5 t v medzinárodnej preprave od 1. júla 2026</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (MD SR) upozornilo na blížiacu sa zmenu pravidiel pre ľahké úžitkové vozidlá v medzinárodnej cestnej doprave. Od 1. júla 2026 majú v celej Európskej únii začať platiť nové požiadavky na vybavenie vybraných dodávok zariadením na evidenciu jázd a pracovného režimu vodičov.</p>
<p>Podľa rezortu sa povinnosť týka dodávok s hmotnosťou od 2,5 do 3,5 tony, ak vykonávajú medzinárodnú prepravu v rámci EÚ alebo kabotáž v inom členskom štáte. V týchto prípadoch bude potrebné mať nainštalovaný <strong>smart tachograf II. generácie</strong>.</p>
<h3>Koho sa povinnosť týka a odkedy začne platiť</h3>
<p>MD SR uvádza, že nové pravidlá sa viažu na konkrétny typ prevádzky: medzinárodnú prepravu v Európskej únii alebo kabotáž v cudzom členskom štáte. Termín účinnosti je stanovený na <strong>1. júl 2026</strong>.</p>
<p>Rezort zároveň zdôrazňuje, že pri výlučne vnútroštátnej prevádzke sa povinnosť neuplatní. Minister dopravy Jozef Ráž to zhrnul slovami: <em>„Ak dodávka jazdí len v rámci Slovenska, tachograf nie je povinný.“</em></p>
<h3>Ministerstvo varuje pred odkladaním montáže</h3>
<p>Ministerstvo dopravy upozornilo, že časť majiteľov vozidiel môže montáž odkladať na poslednú chvíľu, čo môže vytvoriť tlak na firmy, ktoré tachografy inštalujú. Minister dopravy Jozef Ráž v tejto súvislosti uviedol: <em>„Máme informácie, že mnohí si plnenie tejto povinnosti nechávajú na poslednú chvíľu, čo môže spôsobiť priveľký nápor na firmy, ktoré tachografy inštalujú. Chcem teda všetkých poprosiť, aby to zbytočne neodkladali a vyhli sa tak problémom.“</em></p>
<h3>Povinnosti po inštalácii: sťahovanie dát a ich bezpečné uloženie</h3>
<p>Okrem samotnej inštalácie MD SR pripomína aj následné prevádzkové povinnosti. Dáta z tachografov a kariet vodičov sa musia pravidelne sťahovať a bezpečne ukladať. Podnikatelia majú zároveň povinnosť analyzovať a vyhodnocovať činnosť vodičov podľa zákonných pravidiel.</p>
<p>Z pohľadu praxe ide o zmenu, ktorá sa dotkne najmä menších dopravcov a živnostníkov využívajúcich dodávky na cezhraničné služby a rozvoz v rámci EÚ. Kľúčové bude včasné plánovanie montáže aj nastavenie interných procesov práce s dátami tak, aby prevádzka spĺňala požiadavky po 1. júli 2026.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.mindop.sk/media/tlacove-spravy/detail/majitelia-dodavok-by-nemali-odkladat-instalaciu-tachografov">mindop.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/smart-tachograf-ii-bude-povinny-aj-pre-dodavky-25-35-t-v-medzinarodnej-preprave-od-1-jula-2026/">Smart tachograf II bude povinný aj pre dodávky 2,5–3,5 t v medzinárodnej preprave od 1. júla 2026</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Ministerstvo dopravy vyplatilo 102 miliónov eur na ubytovanie odídencov z Ukrajiny, časť nákladov pokryl ESF+</title>
		<link>https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-vyplatilo-102-milionov-eur-na-ubytovanie-odidencov-z-ukrajiny-cast-nakladov-pokryl-esf/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 11 Feb 2026 15:05:42 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Európska komisia]]></category>
		<category><![CDATA[Európsky sociálny fond plus (ESF+)]]></category>
		<category><![CDATA[legislatíva]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-vyplatilo-102-milionov-eur-na-ubytovanie-odidencov-z-ukrajiny-cast-nakladov-pokryl-esf/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy SR uviedlo, že za roky 2022 – 2024 vyplatilo príspevky na ubytovanie odídencov z Ukrajiny v celkovej výške 102 miliónov eur. Ubytovanie malo byť zabezpečené pre 35 072 ľudí cez takmer 1 400 poskytovateľov. Rezort zároveň požiadal o refundáciu 28,7 milióna eur z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+).</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-vyplatilo-102-milionov-eur-na-ubytovanie-odidencov-z-ukrajiny-cast-nakladov-pokryl-esf/">Ministerstvo dopravy vyplatilo 102 miliónov eur na ubytovanie odídencov z Ukrajiny, časť nákladov pokryl ESF+</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (MD SR) informovalo, že v rokoch 2022 – 2024 vyplatilo príspevky na ubytovanie odídencov z Ukrajiny v celkovej výške 102 036 471,84 eura. Podľa rezortu sa týmto mechanizmom zabezpečilo ubytovanie pre 35 072 odídencov prostredníctvom takmer 1 400 poskytovateľov ubytovania na Slovensku.</p>
<p>Téma súvisí s dopadmi vojnového konfliktu na Ukrajine na verejné služby a kapacity v Slovenskej republike. Rezort dopravy príspevky prezentuje ako nástroj, ktorý mal popri humanitárnej pomoci zároveň podporiť regionálnych poskytovateľov ubytovania, najmä v období po pandémii.</p>
<h3>Koľko peňazí išlo zo štátneho rozpočtu a koľko má pokryť Európska únia</h3>
<p>MD SR uviedlo, že celková výška prostriedkov štátneho rozpočtu použitých na príspevky dosiahla 102 036 471,84 eura. Zo zdrojov Európskej únie, konkrétne z <strong>Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+)</strong>, rezort požiadal o refundáciu v objeme 28 736 471 eur.</p>
<p>Podľa ministerstva išlo o prostriedky v rámci výzvy vyhlásenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v ktorej boli financie pridelené rezortom dopravy a vnútra. Cieľom výzvy malo byť zabezpečenie azylových ubytovacích kapacít pre ľudí prichádzajúcich na Slovensko v dôsledku vojnového konfliktu.</p>
<h3>Príspevky na ubytovanie: pravidlá a maximálne sadzby</h3>
<p>Ministerstvo dopravy uviedlo, že príspevok poskytovalo na základe siedmich nariadení vlády SR. Maximálna výška príspevku bola 24,20 eura za jednu noc ubytovania odídenca staršieho ako 15 rokov a 12,10 eura za jednu noc ubytovania odídenca mladšieho ako 15 rokov.</p>
<p>Rezort zároveň spresnil, že príspevok bol určený na pokrytie časti nákladov spojených s ubytovaním odídencov z Ukrajiny.</p>
<h3>Vyjadrenia rezortu a Európskej komisie</h3>
<p>Štátny tajomník MD SR Igor Choma v tlačovej správe uviedol: <em>„Ministerstvo dopravy reagovalo veľmi rýchlo, vďaka čomu sme pomohli 35-tisíc ľuďom v neľahkej životnej situácii. Zároveň boli tieto príspevky aj veľmi dôležitým stimulom pre majiteľov hotelov či penziónov, ktorí sa v tom čase práve spamätávali z následkov pandémie. Takmer tretinu nákladov sme zaplatili z eurofondov, a tým sme odbremenili štátny rozpočet,“</em> povedal.</p>
<p>Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Peter Stano doplnil: <em>„Takmer 30 miliónov eur z fondov EÚ pomohlo nielen odídencom z Ukrajiny, ale aj slovenským občanom, ktorí im poskytli bezpečné prístrešie v našej krajine,“</em> uviedol v súvislosti s podporou z fondov EÚ.</p>
<h3>Čo má opatrenie znamenať pre regióny a ďalší postup</h3>
<p>Podľa ministerstva malo zabezpečenie ubytovania vytvoriť dôstojné podmienky pre pobyt odídencov na území Slovenska a zároveň podporiť ich sociálno-ekonomickú integráciu. Rezort zároveň poukázal na „synergický“ efekt v podobe podpory podnikateľov v regiónoch, ktorí poskytovali ubytovanie.</p>
<p>Tlačová správa zároveň uvádza, že časť nákladov má byť pokrytá refundáciou z ESF+, o ktorú MD SR požiadalo v uvedenom objeme.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.mindop.sk/media/tlacove-spravy/detail/ministerstvo-dopravy-vyplatilo-viac-ako-100-milionov-eur-za-pomoc-odidencom">mindop.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-vyplatilo-102-milionov-eur-na-ubytovanie-odidencov-z-ukrajiny-cast-nakladov-pokryl-esf/">Ministerstvo dopravy vyplatilo 102 miliónov eur na ubytovanie odídencov z Ukrajiny, časť nákladov pokryl ESF+</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>ŽSR ohlásili technickú odstávku webu zsr.sk a aplikácií Kariéra a Reality</title>
		<link>https://www.doprava.org/zsr-ohlasili-technicku-odstavku-webu-zsr-sk-a-aplikacii-kariera-a-reality/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Michal Feik]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 27 Jan 2026 13:06:07 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[údržba]]></category>
		<category><![CDATA[Železnica]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice Slovenskej republiky (ŽSR)]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/zsr-ohlasili-technicku-odstavku-webu-zsr-sk-a-aplikacii-kariera-a-reality/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) informovali o plánovanej technickej odstávke webu www.zsr.sk a aplikácií „Kariéra“ a „Reality“. Výluka je naplánovaná na 28. januára 2026 v čase 11:00–12:00 z dôvodu aktualizácie informačných systémov. Počas odstávky nebude web dostupný.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-ohlasili-technicku-odstavku-webu-zsr-sk-a-aplikacii-kariera-a-reality/">ŽSR ohlásili technickú odstávku webu zsr.sk a aplikácií Kariéra a Reality</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Železnice Slovenskej republiky (ŽSR)</strong> oznámili plánovanú technickú odstávku svojich online služieb. Obmedzenie sa týka oficiálnej webovej stránky <strong>www.zsr.sk</strong> a súvisiacich aplikácií, ktoré ŽSR prevádzkujú pre verejnosť.</p>
<p>Podľa vyjadrenia ŽSR má byť odstávka realizovaná v stredu <strong>28. januára 2026</strong> v čase <strong>od 11:00 do 12:00</strong>. Dôvodom je „nevyhnutná aktualizácia informačných systémov“.</p>
<h3>Čo bude počas odstávky nedostupné</h3>
<p>ŽSR uviedli, že v uvedenom termíne nebude dostupná webová stránka <strong>www.zsr.sk</strong>. Zároveň sa odstávka dotkne aj aplikácií <strong>„Kariéra“</strong> a <strong>„Reality“</strong>, ktoré sú súčasťou online služieb organizácie.</p>
<h3>Dôvod: aktualizácia informačných systémov</h3>
<p>Odstávka je podľa ŽSR naplánovaná z technických príčin, konkrétne pre potrebu aktualizácie informačných systémov. Organizácia vo svojom ozname zároveň uviedla: <em>„Ospravedlňujeme sa za nepríjemnosti spôsobené výlukou a ďakujeme za pochopenie.“</em></p>
<h3>Význam pre informovanie o železničnej infraštruktúre</h3>
<p>Web ŽSR je jedným zo základných zdrojov informácií o správe železničnej infraštruktúry na Slovensku, vrátane oznamov pre verejnosť a médiá. Krátkodobá nedostupnosť môže dočasne obmedziť prístup k týmto informáciám, pričom ŽSR vopred zverejnili presný termín a trvanie odstávky.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2026/januar/nedostupnost-web-stranok.html">zsr.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-ohlasili-technicku-odstavku-webu-zsr-sk-a-aplikacii-kariera-a-reality/">ŽSR ohlásili technickú odstávku webu zsr.sk a aplikácií Kariéra a Reality</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
