Priebeh stavebných prác a nový povrch

Od začiatku októbra prebiehala na námestí príprava staveniska, ohradenie priestoru, demontáž starých prvkov a búranie obrubníkov. Nasledovali výkopové práce, úprava podkladu a osádzanie nových obrubníkov. Hoci harmonogram počítal s ukladaním nového asfaltu a kreslením vodorovného značenia až v prvých novembrových dňoch, nový povrch stihli cestári položiť ešte pred koncom októbra. Prvá fáza obnovy sa tak definitívne uzatvára v týchto dňoch.

Nové pravidlá parkovania a úprava dopravy

Prebiehajúca obnova výrazne zasiahla do statickej dopravy. Pôvodná parkovacia plocha pred stanicou bola uzavretá a vodiči museli využívať pozdĺžne miesta na Hviezdoslavovej ulici alebo státia pred budovou bývalej pošty. Po ukončení prvej etapy sa priestor priamo pred stanicou opäť sprístupní verejnosti, avšak v novom režime Kiss and Go. K dispozícii tu bude deväť miest na krátkodobé bezplatné zastavenie do pätnástich minút, pričom dodržiavanie tohto limitu bude monitorovať kamerový systém. Pre dlhšie parkovanie je vyčlenených šesť spoplatnených miest pri budove bývalej pošty.

Bezpečnejšia a zelenšia vstupná brána

Hlavným cieľom samosprávy bolo oddeliť chodcov od automobilovej dopravy pomocou nového koridoru, fyzických zábran a dopravného značenia. Celý projekt financuje mesto z vlastných zdrojov určených na údržbu a opravy komunikácií. Okrem nového asfaltu a lepšieho usporiadania áut získa námestie aj príjemnejší vzhľad. Priestor doplní mobilná zeleň, zelený ostrovček, nové lavičky a stanica určená pre zdieľané bicykle.

Zdroje

1. zilinskyvecernik.sk Práce pred žilinskou železničnou stanicou pokračujú
2. my.sme.sk Konečne! Zanedbaný priestor pred žilinskou železničnou stanicou upravia, zmeny čakajú aj motoristov
3. zilinak.sk FOTO: Krátke státie zadarmo, nové parkovanie a viac zelene. Takto sa zmení priestor pred žilinskou stanicou
   
   
   
   

Článok Obnova predstaničného priestoru v Žiline pokročila, dopravu usmernia nové pravidlá a zavedie sa režim Kiss and Go je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Vizualizácia otvorila diskusiu, podobu parku neurčuje

Na stretnutí bola vystavená vizualizácia možnej podoby parku s detskými prvkami, psím výbehom, chodníkmi a zeleňou. Podľa starostu nejde o hotový projekt. Návrh má pomôcť zistiť, čo obyvatelia okolitých ulíc v priestore potrebujú a čo by im mohlo prekážať. „Chceme, aby to bolo využívané,“ povedal Drotován.

Rača sa podľa informácií zo stretnutia usilovala získať pozemok do prenájmu takmer tri roky. Podnet na jeho využitie prišiel aj od miestnej obyvateľky. Mestská časť má pozemok napokon prenajatý na dobu neurčitú.

Psí výbeh, niekoľko prvkov pre deti a pokojné posedenie

Jednou z hlavných tém bol psí výbeh. Obyvatelia navrhovali, aby slúžil najmä menším psom a bol umiestnený tak, aby štekot čo najmenej rušil blízke rodinné domy.

V parku by mohol vzniknúť aj menší priestor na cvičenie. V diskusii zaznelo, že vhodnejšie než zložité zariadenia by boli jednoduché a využiteľné prvky, napríklad hrazda alebo konštrukcie na cvičenie s vlastnou váhou. S väčším či hlučnejším športoviskom, napríklad basketbalovým ihriskom, sa pre blízkosť domov nepočíta.

Podobne striedmo má byť navrhnutá detská časť. Namiesto veľkého ihriska by v nej mohlo byť niekoľko prvkov pre najmenšie deti, napríklad hojdačka. Mestská časť vyzvala rodičov, aby navrhli, čo by v priestore skutočne využívali.

Park má zároveň ponúknuť miesto na pokojný oddych a posedenie aj seniorom či ďalším obyvateľom okolia. Diskutovalo sa o pergolách, ktoré by časom obrastala zeleň a poskytovali tieň. Na stretnutí zaznel tiež návrh na vyvýšené bylinkové záhony alebo pocitový chodník. Pri komunitných záhonoch však bude dôležité, či sa nájdu ľudia ochotní dlhodobo sa o ne starať.

Stromy majú zostať, chodníky by nemali byť asfaltové

Mestská časť chce zachovať čo najviac existujúcej zelene, predovšetkým vzrastlé orechy a vinič. Podľa starostu sa s výrubom stromov nepočíta; ak to bude potrebné, mali by sa iba nevyhnutne orezať. „Ideálne je zachovať, čo tu je, samozrejme, lebo stromy budú rásť roky,“ povedal Drotován.

Obyvatelia aj zástupcovia Rače hovorili o tom, že priestor netreba zbytočne betónovať. Chodníky by preto mohli mať parkový charakter a šotolinový povrch namiesto asfaltu alebo rozsiahlej dlažby.

Otvorená zostáva otázka ohniska. Časť obyvateľov by privítala možnosť susedského opekania, ďalší upozornili na dym, hluk a večerné posedenia v blízkosti domov. Ohnisko preto zatiaľ nie je potvrdenou súčasťou návrhu.

Bezpečnosť a prístup do parku

Obyvatelia sa pýtali aj na prevádzku budúceho parku, možné rušenie nočného pokoja a vandalizmus. Areál má zostať oplotený. Ak by sa po otvorení ukázalo, že je to potrebné, podľa starostu by bolo možné osadiť na bránu časový zámok, ktorý by park večer uzavrel a ráno opäť sprístupnil. Diskutovalo sa aj o samostatných sedadlách namiesto dlhých lavičiek. S verejným osvetlením sa zatiaľ nepočíta – aj preto, aby park neslúžil na nočné stretávanie.

Pred úpravou pozemku bude potrebné vyriešiť stavebný materiál a odpad, ktoré sa na ňom nachádzajú. Podľa informácií zo stretnutia by ich odvoz a likvidácia mohli stáť približne 8-tisíc eur. Zaznel aj návrh využiť časť materiálu pri terénnych úpravách, napríklad na vytvorenie menšieho kopca. Taký postup by však musel spĺňať technické a právne požiadavky.

Návrh obmedzujú aj inžinierske siete. V strede pozemku sa nachádza kanalizačná šachta, pri ktorej nemožno voľne vysádzať stromy. V zadnej časti sú ďalšie šachty a vysoká hladina spodnej vody. Pred prípravou projektu preto bude potrebné pozemok presne zamerať.

Konečný rozpočet zatiaľ nie je známy. Podľa Drotována bude možné náklady vyčísliť až po rozhodnutí o podobe parku. Nevylúčil ani prepojenie projektu s vodozádržnými opatreniami, ktoré by mohlo umožniť uchádzať sa o európske financovanie. Úpravy môžu prebiehať po etapách; medzi prvé kroky by mohlo patriť oplotenie a psí výbeh. Prvé viditeľné zmeny sa podľa informácií zo stretnutia môžu objaviť v roku 2027.

Zdroj a foto: Mestská časť Bratislava-Rača

Článok Na Mrázovej v Rači má vzniknúť susedský park. O jeho podobe rozhodnú aj obyvatelia je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Komplexná obnova národnej kultúrnej pamiatky sa začala v júni 2024. Projekt pod vedením Úradu vlády SR zahŕňa neogotický kaštieľ, objekt čeľadníka a historický park. Ide o investíciu presahujúcu 100 miliónov eur, pričom dokončenie je plánované do konca roka 2029.

Z pohľadu každodenného života v Rusovciach a cestovného ruchu bude podstatná najmä podoba verejne prístupných priestorov. Obnova má spojiť ochranu historického areálu s možnosťou jeho využívania na oddych, kultúru a spoločenské aktivity.

Park ako miesto na prechádzky a oddych

Historický park tvorí neoddeliteľnú súčasť rusovského kaštieľa. Jeho krajinárska podoba vznikala postupne za viacerých majiteľov a nadväzovala na okolité prírodné prostredie. Súčasný projekt počíta s obnovou parku s rešpektom k jeho historickému charakteru.

Verejne prístupná časť má slúžiť obyvateľom aj návštevníkom. Umožní im tráviť čas v zeleni a vnímať obnovenú architektúru v prostredí, pre ktoré bola vytvorená. Reprezentačné priestory štátu budú od verejnej časti areálu oddelené.

Rozsah a konkrétny režim sprístupnenia budú dôležité pre budúce fungovanie celého miesta. Plánované otvorenie časti areálu verejnosti totiž neznamená, že kaštieľ bude bežne prístupný na prehliadky ako múzeum.

Čeľadník má priniesť kultúrne a komunitné zázemie

Druhým významným priestorom pre verejnosť bude priľahlý čeľadník. Historický hospodársky objekt prechádza obnovou, ktorá zahŕňa odstránenie poškodených častí a zabezpečenie jeho konštrukcií.

Po dokončení má poskytnúť zázemie pre kultúrne a komunitné aktivity. Práve spojenie takýchto priestorov s parkom môže pomôcť tomu, aby areál ľudia využívali opakovane – na podujatia aj pri bežných prechádzkach.

Samotný kaštieľ má slúžiť na prijímanie a ubytovanie zahraničných návštev, medzinárodné rokovania a štátne podujatia. Projekt tak spája reprezentačnú funkciu s verejným využitím vybraných častí areálu.

Príležitosť pre cestovný ruch v Rusovciach

Obnovený kaštieľ a jeho okolie môžu posilniť návštevnícku príťažlivosť Rusoviec. Mestská časť má výraznú historickú identitu, ktorú tvorí šľachtické sídlo aj rímska Gerulata. Upravený park a kultúrny program v čeľadníku by túto ponuku doplnili o ďalšie dôvody na návštevu.

Pre cestovný ruch je prínosom najmä možnosť prepojiť viacero zážitkov v jednej lokalite. Návštevu historických pamiatok bude možné spojiť s prechádzkou a oddychom v obnovenom areáli. Dlhší pobyt návštevníkov môže vytvoriť príležitosti aj pre miestne služby.

Z pohľadu dostupnosti bude dôležité, ako sa vstupy do areálu prepoja s existujúcimi pešími trasami, verejnou dopravou a cyklistickými spojeniami. Tieto väzby ovplyvnia, do akej miery bude obnovený priestor pohodlne využiteľný pre domácich aj výletníkov.

Rekonštrukcia odkrýva aj rímsku minulosť

Turistický potenciál Rusoviec pripomínajú aj archeologické nálezy sprevádzajúce stavebné práce. Na nádvoriach kaštieľa archeológovia objavili antický vodovod. Kamenná konštrukcia s dnom z rímskych tehiel sa nachádzala približne 80 centimetrov pod dnešným povrchom.

Budova, ktorú vodovod zásoboval, zatiaľ nie je jednoznačne identifikovaná. Podľa jednej z hypotéz mohlo ísť o kúpele využívané rímskymi vojakmi. Význam nálezu si vyžiadal úpravu projektu – plánovaný podzemný technologický objekt sa má premiestniť, aby sa vodovod zachoval.

Výskum v okolí Maďarskej ulice odhalil aj rímsku cestu a pozostatky civilnej osady pri Gerulate. Tieto objavy rozširujú poznanie dejín Rusoviec. Ich prípadná prezentácia verejnosti by mohla návštevnícku ponuku ďalej obohatiť, konkrétnu formu však dodané podklady neuvádzajú.

Záchrana po desaťročiach odkladov

Kaštieľ získal svoj charakteristický neogotický vzhľad v polovici 19. storočia za grófa Emanuela Zichyho-Ferrarisa. Po druhej svetovej vojne ho postihlo rozkrádanie a poškodzovanie, neskôr slúžil Slovenskému ľudovému umeleckému kolektívu.

Rekonštrukcia začatá v 80. rokoch zostala nedokončená. Zmeny projektov, nedostatok financií a ďalšie odklady viedli k dlhodobému zhoršovaniu stavu budovy. Súčasné práce preto zahŕňajú náročné spevňovanie konštrukcií, sanáciu vlhkosti, obnovu technického vybavenia aj reštaurovanie historických interiérov.

Výsledkom má byť zachovaná pamiatka s novým využitím. Pre Rusovce a širší bratislavský región bude popri samotnej obnove rozhodujúce aj to, ako sa park a priestory pre verejnosť stanú súčasťou bežného života a návštevníckej ponuky.

Foto: Michal Feik

Článok Obnova kaštieľa v Rusovciach prinesie aj park a priestory pre verejnosť je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Čo prinesie tento ročník

Otvorenie festivalu je naplánované na piatok o 17:30, keď na tribúne pred zámkom prebehne symbolický Prvý dúšok. Zúčastnia sa ho predstavitelia mesta, pozvaní hostia a miestni vinári. Na Radničnom námestí a v Zámockom parku sa počas víkendu predstavia Para, Heľenine oči, Pil C, Horkýže Slíže, Nerieš, kapela Sama Tomečka s Milujem Slovensko bandom, Veronika Rabada, Iconito, Komajota a mnohí ďalší.

Hovorca doplnil, že návštevníkov okrem toho čakajú vystúpenia domácich kapiel, folklórnych a tanečných súborov, program pre najmenších aj večerné DJ sety. V uliciach vyrastie približne 300 stánkov s jedlom a remeslami, k tomu pribudnú kolotoče a rôzne detské atrakcie. Nedeľné dopoludnie bude patriť jednému z najsilnejších okamihov vinobrania. O 11:00 vyrazí z Mladoboleslavskej ulice alegorický sprievod smerom cez centrum mesta až na Radničné námestie.

Nová tribúnka pred múzeom

Ročník 2026 prináša aj jednu novinku. Pred Malokarpatským múzeom pribudne tribúnka, ktorá vnesie pezinský kolorit priamo medzi ľudí v uliciach. Priestor dostanú miestne folklórne súbory, hudobníci, tanečníci aj pezinské združenia. Nebude chýbať ani tradičná prešovačka, ktorá pripomenie starý spôsob spracovania hrozna.

Vinárska ulička ZPVV sa počas troch dní roztiahne po pešej zóne Radničného námestia a ponúkne priestor pezinským vinárom a vinohradníkom. V Zámockom parku bude pre deti pripravená Cesta vínnej mušky, a to v piatok od 14:00 do 18:00 a v sobotu od 10:00 do 19:00. Program obohatí aj kultúrno-komunitný festival Re: Vinárske 26 v priestoroch bývalých Vinárskych závodov a niekoľko výstav v miestnych múzeách, galériách a kultúrnych centrách.

Vinobranie má však aj svoju spoločenskú stránku. Mesto počas víkendu privíta delegácie partnerských miest, veľvyslanca Albánskej republiky, predstaviteľov Bratislavského samosprávneho kraja, susedných miest a rôznych verejných inštitúcií. Dianie sa sústredí najmä na Radničné námestie a v Zámockom parku, ako aj na ďalších miestach v centre. Podrobný program nájdu záujemcovia na oficiálnej stránke podujatia.

Zdroj: Mesto Pezinok

Článok Pezinské vinobranie sa blíži: Tri dni vína, hudby a tradícií pod Malými Karpatmi je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Mesto Banská Bystrica, Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) a Akadémia umení v Banskej Bystrici zároveň podpísali Memorandum o partnerstve pri budúcom využívaní kaštieľa. Historický objekt sa má po rekonštrukcii zmeniť na kultúrno-spoločenské centrum s priestormi pre múzeum, vzdelávanie, výstavy, koncerty a ďalšie verejné podujatia.

Kaštieľ bude od 1. októbra 2026 po ukončení nájomného vzťahu s Akadémiou umení opäť plne v správe mesta. Samospráva následne spustí povoľovacie procesy a pripraví verejné obstarávanie na zhotoviteľa.

Mesto a kraj spojili eurofondové zdroje

Mesto malo pôvodne na obnovu kaštieľa k dispozícii eurofondovú alokáciu približne deväť miliónov eur. Predpokladané náklady na komplexnú rekonštrukciu však podľa projektovej dokumentácie pred verejným obstarávaním dosahujú približne 16 miliónov eur.

Do projektu preto vstúpil Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý na obnovu presunul približne 6,6 milióna eur zo svojej alokácie. Financovanie má pochádzať z Programu Slovensko 2021 – 2027, pričom mesto zabezpečí spolufinancovanie vo výške osem percent oprávnených výdavkov.

„Teší ma, že po mnohých rokoch sa kaštieľ Radvanských konečne dočká komplexnej obnovy. Spolu s BBSK sa nám podarilo spojiť finančné zdroje v celkovom objeme 16 miliónov eur. Som rád, že naša spolupráca sa nekončí samotnou obnovou, ale pokračovať bude aj pri budúcom využívaní kaštieľa,“ uviedol primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.

Podľa primátora by mesto chcelo v najbližších mesiacoch rozbehnúť verejné obstarávanie tak, aby sa stavebné práce mohli začať v prvom polroku 2027. Samotná realizácia má trvať približne dva až tri roky.

Projektová dokumentácia je pripravená

Projektová dokumentácia bola v minulom roku aktualizovaná až na úroveň realizačného projektu. Zohľadňuje aj budúce priestorové požiadavky BBSK a Akadémie umení.

Po administratívnom prevzatí kaštieľa mestom sa majú spustiť povoľovacie procesy. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa by mohlo byť vyhlásené na prelome rokov 2026 a 2027.

Ak sa podarí dodržať plánovaný harmonogram, práce sa začnú v prvom polroku 2027 a dokončenie s otvorením obnoveného kaštieľa sa očakáva na konci roka 2029. Počas rekonštrukcie chce mesto zároveň nechať vypracovať komplexnú projektovú dokumentáciu obnovy priľahlého parku.

Stredoslovenské múzeum aj zasadnutia zastupiteľstva

Po rekonštrukcii má byť kaštieľ využívaný viacerými inštitúciami. BBSK plánuje časť objektu poskytnúť Stredoslovenskému múzeu, ktoré je v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Na prvom poschodí by mala vzniknúť nová múzejná expozícia.

„Po rekonštrukcii by sme radi využili časť kaštieľa Radvanských pre potreby Stredoslovenského múzea. Na prvom poschodí by mala vzniknúť nová expozícia, na umiestnení ktorej sme sa už s mestom predbežne dohodli,“ uviedol predseda BBSK Ondrej Lunter.

Kraj chce využívať aj reprezentatívne priestory kaštieľa, napríklad na zasadnutia krajského zastupiteľstva. Nádvorie a ďalšie časti objektu majú slúžiť na koncerty, výstavy, vzdelávacie aktivity a kultúrno-spoločenské podujatia.

Dohoda počíta s tým, že mesto poskytne partnerom priestory za symbolické nájomné jedno euro a úhradu prevádzkových nákladov.

Akadémia umení sa chce po rekonštrukcii vrátiť

Významnú úlohu má mať v obnovenom kaštieli aj Akadémia umení. Tá sa o objekt starala približne 14 rokov a podľa jej rektora Michala Murina investovala počas uplynulého desaťročia do jeho záchrany a postupnej obnovy viac ako tri milióny eur.

„Podarilo sa nám tak naplniť základný cieľ, s ktorým sme do kaštieľa vstupovali – zastaviť jeho ďalšie chátranie a zachovať ho pre budúcnosť,“ uviedol Murin.

Akadémia plánuje po rekonštrukcii využívať časť priestorov aj na nový študijný program Umenie a umelá inteligencia. Do kultúrneho života kaštieľa sa majú zapojiť aj jej študenti.

Výsledkom rekonštrukcie tak nemá byť iba obnovenie historickej budovy. Zámerom mesta, kraja a akadémie je vytvoriť z kaštieľa Radvanských živé centrum kultúry, vzdelávania, múzejníctva a spoločenského života otvorené obyvateľom Banskej Bystrice aj návštevníkom mesta.

V kaštieli má byť múzeum aj Akadémia umení

Jednotlivé časti obnoveného objektu majú dostať rozdielne funkcie. Akadémia umení plánuje využívať časť priestorov na svoju činnosť, pričom do života kaštieľa chce zapojiť aj študentov. Rozvíjať by tu mala aj nový študijný program Umenie a umelá inteligencia. Banskobystrický samosprávny kraj plánuje vytvoriť priestory pre Stredoslovenské múzeum vrátane novej expozície. Kraj by zároveň chcel reprezentatívne priestory využívať na zasadnutia krajského zastupiteľstva. Podľa dohody má mesto poskytnúť priestory Akadémii umení a kraju za symbolické nájomné jedno euro a úhradu prevádzkových nákladov.

Nádvorie a priestory, ktoré zostanú v správe mesta, majú slúžiť na koncerty, výstavy, vzdelávacie aktivity, spoločenské podujatia a ďalší kultúrny program. Súčasťou pripravovaného areálu bude aj obnovený park.

Kaštieľ bol takmer 14 rokov v starostlivosti Akadémie umení. Tá podľa mesta investovala do jeho záchrany a postupnej obnovy viac ako tri milióny eur. Nová etapa sa začne 1. októbra 2026, keď bude objekt opäť plne v rukách mesta Banská Bystrica. Následne sa má rozbehnúť povoľovanie a verejné obstarávanie potrebné na samotnú rekonštrukciu.

Ak sa podarí dodržať plánovaný harmonogram, práce sa začnú v prvom polroku 2027 a potrvajú približne do konca roka 2029. Výsledkom má byť komplexne obnovená kultúrna pamiatka s novým využitím pre kultúru, vzdelávanie, múzejníctvo a verejné podujatia.

Zdroj a foto: Mesto Banská Bystrica

Článok Kaštieľ Radvanských v Banskej Bystrici čaká obnova. Mesto, kraj aj Akadémia umení spojili sily je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Prvé hodnotenia tejto dopravnej politiky vyšli v januári 2026, po roku prevádzky. Aj teraz, so začiatkom školy a nekonečných zápch, je vhodný čas si to pripomenúť. Obzvlášť potom ako sa v Bratislave dokončila kritická diaľničná križovatka D1-D4.

Čo sa teda svet naučil z newyorského mýta? To podstatné sa dá zobraziť v dvoch grafoch pre dva separátne vchody do Manhattanu, jeden mostový a jeden tunelový.

Graf: zrýchlenie prejazdu vozidiel v priebehu dňa v jednom tuneli a jednom moste spájajúcom ostrovný Manhattan s okolitými pevninami. Zdroj: https://www.congestion-pricing-tracker.com/, Works in Progress

Kľukatá právna púť naprieč polstoročím

Pre názornosť, New York sa skladá z piatich “predmestí” (po slovensky aj mestských častí). Z nich najznámejšie je Manhattan, dlhý ostrov s enormnou hustotou obyvateľov na každom štvorcovom metri. Na necelých 60 štvorcových kilometroch sa generuje HDP na úrovni jedného bilióna, alebo asi šesťnásobku Slovenska.

Oficiálne má Manhattan len 1.7 milióna obyvateľov, avšak každodenne sem za prácou dochádzajú ďalšie milióny cez tunely a mosty všetkými možnými dopravnými módmi: autobusmi, vlakmi, metrom a samozrejme osobnými autami.

Podľa verejných dát trvajú zápchy v New Yorku viac ako 100 hodín každý rok, čo je najviac spomedzi všetkých miest v Spojených štátoch. Spoločenský náklad takto strateného času a paliva sa odhaduje na 13 miliárd dolárov ročne.

Pokusy zavieť congestion pricing v New Yorku pretrvávali takmer desaťročia. S nápadom prišiel ako prvý ekonóm William Vickrey. Ešte v 80. rokoch 20. storočia spustila lokálna sekcia dopravy prvé verejné konzultácie, ale výraznejší posun nastal v roku 2007, potom ako nápad oživil vtedajší mocný starosta Michael Bloomberg. Následne ešte muselo prejsť ďalších takmer 20 rokov plných bojov, dohadov, vyjednávaní medzi mestom, štátom New York a federálnou vládou a napokon aj covidu.

Mapa spoplatnenia dolného Manhattanu. Zdroj: MTA

Výsledky po roku prevádzky

Výška poplatku bola stanovená na 9 dolárov denne (asi 8 eur) pre každé osobné auto, ktoré prejde po jednom z mostov alebo tunelov na južný Manhattan pod 60. ulicou, zhruba pod úrovňou Central Parku. (Ešte v roku 2024 sa diskutovalo až o 15 dolároch.) Po prepočte na slovenskú kúpnu silu si to možno predstaviť ako 2-3 eurá za prejazd.

Po roku prevádzky sa ukazuje, že efekt spoplatnenia je vysoko pozitívny. Na príklade Holland tunela (západné spojenie so štátom New Jersey) vidno, že čas prejazdu počas dňa medzi ôsmou ráno a šiestou večer poklesol v priemere dvojnásobne. Podobný efekt bol zaznamenaný na Williambsburskom moste (východné spojenie s predmestím Brooklyn), kde čas prejazdu vo večernej špičke klesol tiež dvojnásobne, v absolutnych číslach o 11 minút.

MTA vo svojej správe uvádza, že počet vozidiel v zóne dolného Manhattanu klesol o 27 miliónov ročne, čo je 11% alebo alebo 74 tisíc denne. Využitie verejnej dopravy vzrástlo o 7%. Znečistenie vzduchu podľa výskumu Cornellovej univerzity kleslo o 22% počas špičkových hodín.

Celkové príjmy z tohto mýta za rok 2025 dosiahli 550 miliónov dolárov, o 50 miliónov viac oproti odhadom. Využité sú na posilnenie rozpočtu newyorského dopravného podniku (Metropolitan Transport Authority). MTA má nachystané projekty na zlepšenie verejnej dopravy za 15 miliárd dolárov vrátane nových vozňov a signalizácie.

Dlhodobé prežitie tejto politiky bohužiaľ ešte nie je úplne garantované, pretože proti spoplatneniu sa postavil aj prezident Trump rôznymi hrozbami a tlakmi, napríklad cez federálne ministerstvo dopravy na odobratie povolenia prevádzkovať mýto.

Možno to čaká nás všetkých

Fakt, že téma spoplatnenia dopravy sa v New Yorku začala riešiť ešte v 50. rokoch a zrealizovala sa až pred rokom, naznačuje, že zotrvačnosť je vo verejnom priestore obrovská. Skôr či neskôr sa však automobilizácia preklopí do neudržateľného stavu takmer všade, a občania (ako aj ich volení zástupcovia) musia zaujať stanovisko. Singapur, ktorý je podobne ako Manhattan malým husto obývaným ostrovom, k tomuto záveru došiel už v roku 1975 a Londýn sa pridal v roku 2003.

Na Slovensku takáto diskusia môže pôsobiť abstraktne, keďže nikde v okolí nemáme žiadne niekoľkomiliónové mestá ako New York alebo Londýn. Hoci Bratislava nie je Manhattan, takisto má výrazné body, na ktorých vznikajú zápchy, za ktoré sa nemusia “hanbiť” ani oveľa väčšie mestá. Dobrým príkladom je Prístavný most, na ktorom už pred desiatimi rokmi dosahovali intenzity 100 tisíc vozidiel denne (podľa celoštátneho sčítania dopravy). Výsledkom je pravidelná nutnosť spomaliť na zlomok rýchlosti, častokrát až na úroveň “plazenia sa”. Tento stav veci nemožno označiť ako želaný alebo udržateľný, ekonomicky ani ekologicky.

Podobným problematickým bodom sa môže stať vstup do mesta od D1 hneď za novou križovatkou D1-D4, ktorým už v roku 2022 prechádzalo 60 tisíc vozidiel denne. Dnes, tesne po otvorení križovatky a odblokovaní kapacity, pôsobí všetko takmer romanticky, no s jedlom v podobe voľnej cesty rastie chuť po automobilizácii. Indukovaná doprava je fenomén, ktorému len ťažko dá vyhnúť. O desať rokov môže byť preto dopravná situácia úplne iná.

Rozmach kamier a počítačového videnia za pomoci AI znamená, že technologická časť problému riadenia zápch je efektívne vyriešená. Zostáva tak len politická vôľa.

Článok Graf týždňa: ako pomohlo New Yorku spoplatnenie vstupov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa informácií IDS BBSK prišlo do súťaže takmer štyridsať fotografií od cestujúcich aj samospráv. Z nich organizátor vybral dvanásť finalistov a víťaza určí verejné hlasovanie, ktoré prebieha od 1. augusta do 10. septembra 2026 na stránke www.idsbbsk.sk/zastavkaroka.

Hlasovanie verejnosti a ceny: v hre je ročné cestovanie autobusmi

Hlasovanie je spojené aj so žrebovaním cien pre hlasujúcich. IDS BBSK avizuje, že vyžrebuje troch výhercov, pričom hlavnou cenou má byť SIEŤOVKA 365, ktorá umožní rok bezplatného cestovania všetkými regionálnymi autobusmi v Banskobystrickom kraji.

Prečo sa riešia zastávky: dopravný uzol aj kvalita verejného priestoru

Organizátor IDS BBSK zdôrazňuje, že cieľom súťaže nie je len estetické porovnanie prístreškov, ale najmä motivácia obcí a jednotlivcov k dlhodobej starostlivosti o zastávky ako o dôležité dopravné uzly. V praxi ide o miesta, kde sa stretáva každodenná mobilita s bezpečnosťou, komfortom čakania a celkovým dojmom z obce či ulice.

Riaditeľ IDS BBSK Radoslav Vavruš k nomináciám uviedol: „Už nominácie nám ukázali, že autobusové zastávky sú oveľa viac než len miesto na čakanie. Často sú výsledkom dobrovoľníckej práce, dlhoročnej starostlivosti miestnych obyvateľov alebo pripomienkou histórie a osobností regiónu.“

Finalisti ukazujú rôzne prístupy: tradícia, dobrovoľníci aj zelená strecha

Medzi finálovými príkladmi IDS BBSK spomína zastávku Utekáč – Salajka, kde sa výzdoba mení podľa udalostí v obci. Starosta Miroslav Barutiak v nominácii uviedol: „Zastávka má množstvo obdivovateľov a veľakrát sa ocitla na titulkách novín, časopisov aj televízie.“

V obci Belín má byť zastávka prezentovaná ako „zelené srdce dediny“ s dôrazom na drevené prevedenie. Starosta Ivan Očenáš podľa zverejnenej nominácie napísal: „Dokázali sme, že aj autobusová zastávka môže byť pýchou obce. Tá naša je kompletne drevená a dýcha tradíciou.“

Príkladom svojpomoci má byť zastávka Povrazník – námestie, ktorú podľa IDS BBSK navrhli obyvatelia a postavili dobrovoľníci z materiálov z pôvodných domov. Starostka Ivona Patrášová v nominácii uviedla: „Naša zastávka je vlastný návrh obyvateľov, postavená dobrovoľníkmi a z materiálov z pôvodných domov.“

Obec Predajná zas podľa organizátora stavila na moderné riešenie s ekologickým presahom: zastávky majú lichobežníkový pôdorys, kombináciu železobetónu a dreva a výrazným prvkom je vegetačná zelená strecha, ktorá má znižovať prehrievanie a zadržiavať dažďovú vodu.

„Adoptované“ zastávky a rozprávkové motívy

IDS BBSK upozorňuje aj na príklady, kde sa zastávky stali komunitným projektom. V Novej Bani mesto od roku 2021 rozbehlo projekt adopcie zastávok; prvú si podľa zverejnených informácií „osvojila“ miestna obyvateľka Katarína a zo zastávky Nová Baňa, Orava vytvorila priestor pripomínajúci obývačku s knižnicou, obrazmi, stolom, lavičkou a hodinami.

Medzi finalistami je aj zastávka v obci Drienčany, ktorá podľa IDS BBSK odkazuje na spisovateľa Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý v obci žil a pôsobil. Do súťaže ju prihlásila miestna obyvateľka.

Čo bude nasledovať po hlasovaní

Víťazná zastávka získa titul Zastávka roka 2026, pamätnú plaketu a ocenenie, ktoré majú prevziať zástupcovia samosprávy. IDS BBSK zároveň deklaruje, že súťaž má podporiť dlhodobejšiu pozornosť venovanú zastávkam ako súčasti dopravnej infraštruktúry a verejného priestoru v obciach a mestách Banskobystrického kraja.

Riaditeľ IDS BBSK Radoslav Vavruš na záver odkázal: „Ďakujeme všetkým, ktorí sa do súťaže zapojili a podelili sa s nami o príbeh svojej zastávky. Teraz je na verejnosti, aby rozhodla, ktorá z nich si titul Zastávka roka zaslúži najviac.“

Zdroj: idsbbsk.sk

Článok IDS BBSK spustil hlasovanie o Zastávku roka 2026: vo finále je 12 zastávok z celého kraja je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Európsky ideál na automobilovej Floride

Spoločnosť Florida East Coast Industries v marci 2012 predstavila projekt „All Aboard Florida“ a ponuka znela neodolateľne: súkromne financovaná osobná železnica orientovaná na komfort, ktorá spojí Miami, metropolu na juhu polostrova, a Orlando ležiace okolo 400 km severne. Išlo o prvý súkromný železničný podnik v Spojených štátoch za desaťročia. Za projektom stála investičná skupina Fortress Investment Group. 

Jej majiteľ Wes Edens chcel dokázať, že osobná železnica môže fungovať aj v Amerike ovládanej autami a aj bez priamych štátnych dotácií. Motiváciou pre neho bola verejná doprava v Európe a Ázii a tiež fakt, že diaľnica prepájajúca Floridu je často upchatá. Pred dvomi rokmi bol projekt prezentovaný spolu s budúcimi plánmi spoločnosti v populárnom stavebnom Youtube kanáli B1M.

V roku 2015 bol ustanovený názov Brightline a začala sa výstavba staníc v mestách Fort Lauderdale, West Palm Beach a Miami. Siemens dodal dieselelektrické vlakové súpravy, ktoré vyzerali ako elegantný európsky rýchlovlak, nie ako typické americké plechové rakvy. Prvý komerčný spoj vyrazil z Fort Lauderdale začiatkom roka 2018 a prevádzka do Miami pribudla v máji toho roku.

Plynulý priebeh narušil covid a od marca 2020 bola prevádzka zastavená na rok a pol. Pokračovala však výstavba predĺženia do Orlanda, ktorá obsahovala aj 56 km novej trate. Ostatné kilometre boli vedené po už existujúcich koľajach, ktoré patrili materskej spoločnosti. Obnovenie prevádzky prišlo v novembri 2021 a od septembra 2023 sa spustila plná linka Miami-Orlando. Tým sa dokončila druhá fáza s celkovými nákladmi 6 miliárd dolárov.

Z hľadiska prevádzkových parametrov nejde zďaleka o rýchlovlak. Na 56 kilometroch novej trate pri Orlande je maximálna rýchlosť 200 km/h, avšak priemerná rýchlosť na celej dĺžke 380 km dosahuje skromnejších 110 km/h a v najhustejšom území pri Miami 90tku. Celkový výlet trvá 3 a pol hodiny a spiatočný listok medzi konečnými stanicami stojí okolo 200 dolarov. Stále však ide o spojenie, ktoré dokáže konkurovať automobilom.

Finančne to celkom nevychádza

Po ustálení prevádzky predpokladal Brightline pre rok 2026 osem miliónov cestujúcich ročne a tržby 700 miliónov dolárov. V roku 2025 však prepravil len 3,1 milióna pasažierov a operačný príjem sa dostal približne na nulu. Počet stále rastie a prvý štvrťrok 2026 priniesol historický rekord 900 tisíc cestujúcich, avšak príjmy z cestovného už nie.

Existenčnou hrozbou projektu sa stalo dlhové zaťaženie, ktoré minulý týždeň rozoberal denník Financial Times. Brightline si na výstavbu a rozšírenie systému požičal takmer šesť miliárd dolárov. V roku 2024 vykázal čistú stratu 549 miliónov a o rok neskôr 233 miliónov dolárov. Viaceré splátky úrokov boli odložené a rating dlhopisov klesol do špekulatívneho pásma.

Hlavným dôvodom nemusí byť samotný 6-miliardový dlh, ale predovšetkým vysoký úrok na ňom. Podľa verejne dostupných zdrojov ide v priemere o 10 až 15 percent, v závislosti od rôznych penált za nesplácanie. Pri konzervatívnom infraštruktúrnom projekte ide o veľmi vysoké percento.

Kultúrno-rozumové bariéry a neistá budúcnosť

Problémom sa stáva aj špecifický imidž, ktorý z Európy len ťažko pochopiť. Vlaky Brightline od roku 2017 usmrtili viac ako 200 ľudí. Ide o ľudí, ktorí sa pohybovali po koľajach, alebo autá, ktoré prechádzali na červenú. Väčšina trate je vedená v starej stope s úrovňovými križovaniami. V americkej kultúre však zjavne kritika dopadá na dopravcu a jedným z obvinení je, že nedostatočne oplotil trať.

Brightline celkovo dokazuje, že v Spojených štátoch existuje aj v 21. storočí dopyt po železnici. Rastúce počty cestujúcich, kvalita prevádzky vrátane moderných staníc a napokon výstavba nových kilometrov trate sú nespornými úspechmi. Porovnajme si to napríklad s výstavbou vysokorýchlostnej trate naprieč Californiou. Tá prebieha už takmer 20 rokov, cieľ nevidno a účet sa šplhá na 120 miliárd dolárov.

Doterajšia skúsenosť však zároveň odhaľuje brutálnu ekonomiku: náklady na infraštruktúru jednoducho výrazne prevyšujú tržby z cestovného, obzvlášť ak sú financované za komerčných podmienok. Dnes to pôsobí tak, že takmer žiadny rast cestujúcich alebo príjmov nedokáže predbehnúť miliardy narastajúceho dlhu. 

Smutné poučenie teda je, že bez vstupu štátu alebo iného verejného subjektu, ktorý by minimálne poskytol garancie na dosiahnutie rozumne nízkeho úroku, je nemožné rozvíjať verejnú dopravu. To si k srdcu zobral aj samotný Brightline pri pláne postaviť novú trať spájajúcu Los Angeles a Las Vegas na opačnom konci USA. Na tento projekt už v roku 2024 získal grant od federálnej vlády vo výške troch miliárd dolárov.

Článok Brightline ako najodvážnejšia americká stávka na železnicu za desaťročia je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Mladí chalani sa ozvali ešte v ten deň. Prišli osobne, ospravedlnili sa, priznali chybu a boli pripravení uhradiť škodu. Namiesto pokuty však dostali rukavice, handry a odstraňovač farieb. To, čo za pár minút nasprejovali, potom vlastnoručne a namáhavo čistili.

Čarbanice (graffiti či tagy) bez súhlasu vlastníka nie sú umením ani prejavom slobody, ale vandalizmom. Poškodzujú majetok, narúšajú vzhľad okolia a ich odstránenie stojí čas aj peniaze, ktoré by sa dali využiť zmysluplnejšie. Verejný priestor patrí nám všetkým a spôsob, akým sa k nemu správame, vypovedá aj o našej úcte k ľuďom, s ktorými ho zdieľame.

O to viac si vážim odvahu týchto mladých ľudí. Mohli mlčať a dúfať, že ich nikto nespozná. Namiesto toho sa priznali, postavili sa svojej chybe čelom a vlastnou prácou ju napravili. Urobiť hlúposť nie je odvážne. Odvahu však treba na to, aby človek prevzal zodpovednosť za jej následky.

Za nasledovaniahodný považujem aj prístup starostu Michala Vlčeka. Verejný majetok ochránil, no nesústredil sa iba na potrestanie vinníkov. Dal im možnosť pochopiť dôsledky ich konania a napraviť škodu. Takáto dohoda neznamená slabosť ani prehliadanie vandalizmu. Naopak, môže byť účinnejšia než pokuta či policajné vyšetrovanie. Trest človeka často iba nahnevá. Osobná zodpovednosť, fyzická práca a získaná dôvera ostanú v pamäti oveľa dlhšie.

Mladíci navyše navrhli, aby vo Vajnoroch vznikla legálna plocha na graffiti. Aj o tom má zmysel diskutovať. Tvorivosť mladých ľudí potrebuje priestor, ale zároveň musí rešpektovať hranice a majetok druhých.

Chyby robíme všetci. Dôležité je, či ich dokážeme priznať, napraviť a poučiť sa z nich. V tomto prípade si rešpekt zaslúžia mladí chalani aj starosta. Každý z iného dôvodu – spoločne však ukázali, že rozumná dohoda môže pre komunitu priniesť viac než samotný trest.

Zdroj a foto: Michal Vlček – starosta Vajnor

Článok Čarbanice na fasáde kultúrneho domu vo Vajnoroch. Keď dohoda má väčší zmysel ako trest je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Finálny návrh vznikol po sérii odborných diskusií a úpravách projektu, do ktorých sa zapojili krajinní architekti, pamiatkari aj ďalší odborníci. Cieľom bolo nájsť riešenie, ktoré zachová historický charakter parku, minimalizuje zásahy do existujúcej zelene a zároveň prinesie kvalitnejší verejný priestor pre obyvateľov.

Návrh upravili podľa pripomienok odborníkov

Aktualizovaný projekt pripravili krajinné architektky z ateliéru Gulačová – Šereš. Obnova zelene vychádza z takzvaného ozdravného prístupu a bodovej dosadby, ktorý uprednostňuje zachovanie perspektívnych stromov pred rozsiahlymi výrubmi.

Po rokovaniach s Krajským pamiatkovým úradom boli oproti pôvodnému návrhu zúžené chodníky a upravené ich trasy tak, aby čo najmenej zasahovali do koreňových systémov existujúcich stromov.

Projekt počíta s odstránením 42 stromov, prevažne neperspektívnych alebo náletových drevín. Len tri z nich sa nachádzajú v historických alejách pod pamiatkovou ochranou.

Pribudne približne 330 nových stromov a drevín

Obnova parku zahŕňa rozsiahlu náhradnú výsadbu. Už na jeseň 2026 sa začne prvá etapa, počas ktorej vzniknú nové stromoradia a pribudnú desiatky nových stromov.

Celkovo projekt počíta s výsadbou približne 330 nových drevín, vrátane stromov a tisových výsadieb. Súčasťou revitalizácie bude aj viac ako kilometer dlhý živý plot. Nové aleje popri cestách budú vysadené ešte pred postupne dožívajúcimi stromami, ktoré neskôr prirodzene nahradia.

Nové chodníky, fontána, športoviská aj kaviareň

Revitalizácia prinesie kompletnú obnovu verejného priestoru. V parku vzniknú nové chodníky z vodopriepustných materiálov, závlahový systém, moderné osvetlenie, lavičky, oddychové zákutia či pobytová fontána inšpirovaná okolitými kopcami.

Projekt počíta aj s obnovou multifunkčných športovísk, novým detským ihriskom a kaviarňou, ktorá vznikne v priestore bývalých volejbalových šatní.

Do parku sa vráti aj historický mýtny domček, ktorý má slúžiť ako komunitný bod. Návštevníci si tu budú môcť požičať knihy, deky alebo športové potreby.

Primátor: Park má ľudí spájať, nie rozdeľovať

Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko zdôraznil, že finálny návrh je výsledkom rozsiahlej odbornej diskusie a kompromisov.

„Aj keď bola diskusia o obnove mestského parku v posledných rokoch náročná, sprevádzaná rôznymi názormi a často emotívna, som rád, že sa nám podarilo vytvoriť priestor na kultivovanú odbornú diskusiu, vypočuť si hlasy odborníkov, zosúladiť požiadavky obyvateľov a pripraviť aktualizovaný návrh obnovy. Verím, že téma mestského parku už v budúcnosti nebude Banskobystričanov rozdeľovať, ale naopak spájať,“ uviedol primátor Ján Nosko.

Po ukončení povoľovacích procesov bude mesto pokračovať v príprave samotnej realizácie revitalizácie jedného z najvýznamnejších verejných parkov v Banskej Bystrici.

Zdroj a vizualizácie: Mesto Banská Bystrica

Článok Revitalizácia Mestského parku v Banskej Bystrici postúpila. Mesto predstavilo finálny návrh obnovy je zobrazený ako prvý na Doprava.org.