Zároveň je však California stále miestom optimisticky hľadiacim do budúcnosti a lákajúcim ambicióznych vizionárov. Aj v developmente je tu jedna svetlá výnimka, ktorá je inšpiráciou pre celý svet.

Vo východnej časti okresu Solano, približne 100 kilometrov severovýchodne od San Francisca a Bay Area ako svetového centra technológií, sa rozľahlé pastviny stávajú dejiskom jedného z najambicióznejších a tiež najrozporuplnejších návrhov mestského plánovania v moderných amerických dejinách. Projekt nesie pracovný názov California Forever (Kalifornia navždy) a jeho tvorcovia chcú premeniť približne 25 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na úplne nové, pešo priechodné mesto pre až 400 tisíc obyvateľov. Teda takmer celú Bratislavu.

Iniciatívu vedie Jan Šrámek, rodák z moravského Přerova. Týmto podnikom v Amerike presadzuje myšlienku, že husté, dobre naplánované mestá môžu riešiť nedostatok bývania a zároveň byť udržateľné, ekonomicky aj ekologicky. Od roku 2017 projekt získaval počiatočné financovanie presviedčaním titánov zo Silicon Valley, že Kalifornia potrebuje stavať niečo hmatateľnejšie ako len softvér. Počas nasledujúcich šiestich rokov už potichu skupoval pozemky po celom okrese a minul viac ako 900 miliónov dolárov na zabezpečenie územia dvakrát väčšieho ako San Francisco.

Plán nového mesta sa dostal do povedomia verejnosti v roku 2023 pod značkou California Forever. Navrhoval nielen mesto so 170 000 bytovkami, ale aj najväčší nový výrobný park v Spojených štátoch s prístavom. Podľa developerov by iniciatíva mala za 40 rokov priniesť 215 miliárd dolárov v súkromných investíciách a vytvoriť 530 tisíc pracovných miest, pričom by ročne prispievala viac ako 16 miliardami dolárov na daniach.

Nie každý zdieľa nadšenie. Projekt vyvolal odpor širokej koalície: farmárov, klimatických aktivistov, Sierra Clubu, Greenbelt Alliance, a dokonca aj Republikánskej strany okresu Solano. Podľa “starých dobrých” šablón kritici argumentujú, že výstavba ohrozuje vzácne ekosystémy vrátane sezónnych jazier a pôvodných trávnatých porastov a spôsobila by zhoršenie kvality ovzdušia a dopravné problémy. Environmentálne organizácie upozorňujú, že približne 20 percent navrhovanej lokality sa nachádza v záplavovej zóne a 4000 hektárov spadá do oblasti s vysokým rizikom požiarov.

Aj politická cesta je kľukatá. Caliornia Forever pôvodne presadzovala referendovú iniciatívu v roku 2024 na zmenu územného plánu, ale stiahli ju, pretože im chýbal ekvivalent americkej správy EIA. Spoločnosť signalizovala plány znovu predložiť hlasovanie po dokončení hodnotenia. V súčasnosti sa snaží získať schválenie prostredníctvom pripojenia k neďalekému mestu Suisun City, ktoré má v približne 30 000 obyvateľov, čo znamená, že nová výstavba by svoju hostiteľskú obec mnohonásobne prevýšila.

Urbanisti však projekt podporili. Steve Mouzon ocenil uličnú sieť a pešiu dostupnosť projektu ako ojedinelý reálny príklad princípov nového urbanizmu a označil ho za najdôveryhodnejší návrh nového mesta, aký v Spojených štátoch videl. Vedci Chris Elmendorf a Ed Glaeser naznačili, že by mohol slúžiť ako celonárodný vzor pre zefektívnenie mestského rozvoja.

Z verejných vyjadrení aj vizualizácii je jasné, že toto nebude typické californské mesto so širokými diaľnicami a riedkou nízkou zástavbou. Práve naopak, ide o európsky štandard: hustá bytová zástavba, veľkomestské ulice a dôraz na pešiu a verejnú dopravu. Hlavnými bodmi sú minimálna hustota zástavby, špeciálne rýchle pruhy pre MHD a automobily uskladnené primárne v parkovacích domoch. V Európe takmer kultúrny štandard, pre súčasnú Ameriku a obzvlášť Californiu však šoková terapia.

Postaviť si dobré mesto na život

Od pádu železnej opony sa k nám z Californie cez technológie aj kultúru dostalo mnoho dobrých vecí, no rovnako tak mnoho pochybných až škodlivých konceptov. V rámci dopravy a urbanizmu ide jednoznačne o suburbanizáciu, alebo riedku zástavbu nízkych domov ďaleko od centra vyžadujúcu vlastníctvo auta a následne nekonečné sedenie za volantom pri ceste prakticky za každou aktivitou. Takáto premena sa už desaťročia deje v priamom prenose aj v okolí najväčších slovenských miest. California Forefer je šanca zvrátiť tento trend nielen fakticky na území “zlatého štátu”, ale prostredníctvom kultúrneho výtlaku aj naprieč kontinentami.

Článok California Forever: odvážny plán vybudovať novú „Bratislavu“ kúsok od San Francisca je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Nový dvojpruhový most s dĺžkou 361 metrov je navrhnutý pre verejnú dopravu a cyklistov. Osobné autá nebudú mať prístup, čo je v kontexte Prahy stále novým javom. Práve tento aspekt možno vyzdvihnúť ako kľúčový. Ide o infraštruktúru, ktorá reflektuje snahu znížiť závislosť od áut.

Dvorecký most zároveň odľahčuje dlhodobo preťažené premostenia Vltavy, ako Palackého a diaľničný Barrandovský most, ktorý je podobný bratislavskému Prístavnému mostu. Lepšie prepojenie Smíchova a Podolia má prispieť k rovnomernejšiemu rozloženiu dopravy mimo historického centra.

Myšlienka vybudovania mosta v tejto lokalite pritom nie je nová. Objavovala sa už v urbanistických víziách z 20. storočia, a konkrétne plány siahajú do roku 2004, no jasné kontúry vznikli až po roku 2010. Zlomovým momentom bola architektonická súťaž v roku 2017, ktorú vyhrali domáce štúdiá Atelier 6 a TUBES. Ten stavil na minimalistickú architektúru inšpirovanú kubizmom a predbehol.

Príprava projektu nebola bez komplikácií. Tak ako pri mnohých iných stavbách v Prahe, aj tu zohrali významnú rolu zdĺhavé povoľovacie procesy. Projekt čelil pripomienkam a musel sa koordinovať s ďalšími dopravnými zámermi, najmä s plánovanými električkovými traťami. Výstavba sa napokon rozbehla okolo roku 2022 a jej priebeh ovplyvnili aj externé faktory, vrátane rastúcich cien stavebných materiálov.

Práve náklady sú jednou z najdiskutovanejších tém v mediálnom pokrytí mosta. Vysúťažená cena dosiahla 1,1 miliardy Kč (45 mil. eur) a výstavba mala trvať len 810 dní, resp. dva a štvrť roka. Počas realizácie však rozpočet postupne narástol na takmer dve miliardy Kč (80 mil. eur). Dôvodov bolo niekoľko, okrem inflácie a energetickej krízy aj problematické podložie Vltavy, v ktorej sa okrem iného našli zbytky starého rakúsko-uhorského mosta.

Investorom projektu je mesto Praha. Verejné obstarávanie prebehlo bez väčších škandálov, čo médiá hodnotia pozitívne najmä v porovnaní s niektorými staršími infraštruktúrnymi projektmi. Financovanie išlo primárne z mestského rozpočtu, Fakt, že mesto si dokáže samo ufinancovať nový most, je v slovenských pomeroch priam šokujúci.

Kritická dopravná tepna

Dôležitá je však nielen špičková architektúra, ale aj dopravná a urbanistická funkcia. S otvorením mosta prichádzajú nové autobusové a električkové linky a s nimi výrazné presmerovanie verejnej dopravy a prepojenie dosiaľ izolovaných štvrtí.

Až doteraz boli autobusy jazdiace medzi stanicami metra Budějovická na červenej linke a na Smíchov na žltej linke nútené urobiť asi 5-minútovú zachádzku cez Barrandovský most. Električkové prepojenie ani neexistovalo. 

Teraz sa obyvatelia Braníka na pár zastávok dostanú na Smíchovské nádraží linkou 20 a obyvatelia Barrandova na Podolí linkou 21. Je to zároveň investícia do budúcnosti. Hoci Smíchovské nádraží dnes vyzerá ešte horšie ako bratislavská hlavná stanica, práve teraz prechádza výraznou rekonštrukciou. Po nej na priľahlých brownfieldoch vznikne nová štvrť s tisícmi pracovných miest. Na Budějovickú zatiaľ chodí len autobus, ale už sa plánuje električková trať.

Most je zároveň na trase budúceho okružného metra linky E, ktorá je plánovaná v dlhdobejšom horizonte. Kým sa nepostaví – a to budú ešte desaťročia – tak sú aj autobusy a električky jazdiace približne v jeho stope výrazným zlepšením.

Dvorecký most tak nevstupuje do dejín Prahy len ako nová dopravná stavba, ale aj ako ukážka zmeny prístupu k plánovaniu mesta. Kombinuje dopravnú funkciu s dôrazom na verejný priestor a ekologickú mobilitu. Hoci jeho príprava bola zdĺhavá a realizácia drahšia, než sa pôvodne očakávalo, výsledok predstavuje investíciu, ktorá ovplyvní dopravu v metropole na desaťročia.

Poučenia pre Bratislavu sú otvorené, keďže sa tu žiadny nový most priamočiaro nepýta. Faktom však je, že Petržalku spája s ľavým brehom Dunaja len jedna električková trať. Napriek nadšeniu z jej nedávneho dokončenia sa netreba uspokojiť. Treba sa pozerať dopredu 10, 20, alebo aj 30 rokov. Na tomto horizonte by mali byť vytvorené plány na ďalšie trate, vedúce napríklad po Apolle alebo Novom moste. Ak má byť verejná doprava kvalitnou alterantívou autám, jedna trať pre viac ako 100-tisícovú mestskú časť nie je dostatočná.

Foto: Peter Vanaya

Článok Na vlastné oči: pražský Dvorecký most je otvorený a plný života je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Počas prác sa však ukázalo, že korodujúce časti pôvodnej konštrukcie zastrešenia a podchodu sú v horšom stave, než predpokladala projektová dokumentácia. To si vyžiada dodatočné stavebné úpravy, a teda aj posun termínu dokončenia približne o dva mesiace. Podľa aktuálnych informácií sa ukončenie stavby očakáva v júli 2026.

Zastávka má slúžiť najmä obyvateľom mestských častí Sever a Košúty, ale aj návštevníkom blízkych obchodných centier. Už pri predstavení projektu ŽSR uvádzali, že novú zastávku by denne mohlo využívať okolo tisíc cestujúcich. Stavba za viac ako 2,5 milióna eur má zlepšiť dostupnosť železnice v severnej časti mesta a podporiť prestupy medzi vlakovou, mestskou a prímestskou dopravou.

Projekt má dlhšiu prípravnú históriu. Právoplatné územné rozhodnutie mali železnice už od novembra 2017, no výstavbu zdržali viaceré okolnosti vrátane zmien vo vedení mesta, zmeny názvu zastávky z Martin-Fatra na Martin-Sever aj rozšírenia ochranného pásma liečivých a minerálnych zdrojov, ktoré zasahovalo do časti trate.

Počas rekonštrukcie podchodu bude dočasne obmedzený aj prechod popod trať. Pre verejnosť má byť vyznačená obchádzková trasa. Aj napriek posunu termínu zostáva projekt jednou z najdôležitejších železničných investícií v Martine, pretože po dokončení prinesie nové zastavenie vlakov priamo v území s vysokou koncentráciou bývania, služieb a obchodov.

Zdroj: Železnice Slovenskej republiky

Článok Výstavba novej železničnej zastávky Martin – Sever napreduje, dokončenie sa však posúva o približne dva mesiace je zobrazený ako prvý na Doprava.org.