Podľa informácií zverejnených TTSK ide o úsek medzi obcou Siladice a mestskou časťou Hlohovca Šulekovo. Trasa s dĺžkou viac ako 7,6 kilometra má viesť po ochrannej hrádzi rieky Váh, čo má umožniť vedenie cyklistov mimo automobilovej dopravy.

Úsek Siladice – Šulekovo: 7,6 km na hrádzi Váhu

Župa uvádza, že po dokončení prác sa cyklisti budú môcť plynule a bezpečne dostať zo Serede cez Šúrovce a Siladice až do Hlohovca. Trnavský župan Jozef Viskupič k zámeru uviedol: „Dali sme si za cieľ vybudovať z Vážskej cyklomagistrály modernú a bezpečnú cyklodopravnú tepnu pre každodenné dochádzanie obyvateľov.“

Podľa župy má byť na Vážskej cyklomagistrále v gescii TTSK zrealizovaných päť úsekov v celkovej hodnote viac ako 6,5 milióna eur z eurofondov. Zároveň TTSK deklaruje, že má spracovanú projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie aj na posledný úsek medzi Hlohovcom a Madunicami, kde prebieha majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov.

Stavbu realizuje spoločnosť EUROVIA SK, a. s. a práce sú podľa TTSK naplánované na jeden rok. Celkové výdavky projektu predstavujú takmer 2,2 milióna eur.

Financovanie má byť zabezpečené prostredníctvom nenávratného finančného príspevku z Programu Slovensko, pričom župa uvádza, že sa nevyžaduje spolufinancovanie zo strany prijímateľa.

Riaditeľka Odboru riadenia projektov Úradu TTSK Katarína Pavlíčková spresnila, že investícia zahŕňa aj dopravné značenie a úpravy v území: „Investícia zahŕňa nielen samotnú pokládku asfaltu, ale aj osadenie zvislého a vodorovného značenia a nevyhnutné úpravy, aby cyklomagistrála prirodzene zapadla do prostredia v blízkosti Váhu.“ Doplnila tiež, že „dôjde aj k užitočnému riešeniu mosta v Siladiciach, ktoré doteraz predstavovalo bariéru v pohybe cyklistov“.

Význam pre každodennú mobilitu v regióne

TTSK zároveň poukazuje na rastúce využívanie existujúcich úsekov. Župné sčítače na Vážskej cyklomagistrále podľa zverejnených údajov zaznamenali v roku 2025 viac ako 272-tisíc cyklistov. Od začiatku roka 2026 evidujú už viac než 45-tisíc prejazdov.

Nový úsek Siladice – Šulekovo má podľa župy zvýšiť bezpečnosť a komfort cyklistov pri dochádzaní za prácou aj pri rekreácii. Ak sa podarí nadviazať aj nadchádzajúcimi časťami, Vážska cyklomagistrála má v území medzi Sereďou a Hlohovcom posilniť alternatívu k cestnej doprave a zlepšiť prepojenie sídiel pozdĺž Váhu.

Zdroj: trnava-vuc.sk
Foto: Michal Feik

Článok Trnavský kraj začal stavať úsek Vážskej cyklomagistrály Siladice – Šulekovo, cyklotrasa má prepojiť Sereď s Hlohovcom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Vážska cyklomagistrála vzniká postupne od roku 2018 ako súvislá trasa vedená Považským podolím popri rieke Váh. Jej význam nespočíva len v rekreačnom využití, ale aj v prepájaní miest a obcí bezpečnejšou alternatívou ku každodennej doprave po cestách. Práve úsek medzi Nemšovou, Dubnicou nad Váhom a Ladcami je dôležitý aj preto, že dopĺňa ďalšiu časť chrbticovej cyklistickej osi v území s vysokou koncentráciou sídiel aj pracovných väzieb.

Rozostavaný úsek patrí k najväčším investíciám kraja do cyklodopravy

Celkové náklady na výstavbu dosahujú 8,1 milióna eur. Z Plánu obnovy a odolnosti SR bude financovaných 11 kilometrov v hodnote 5,7 milióna eur, zvyšné približne štyri kilometre hradí Trenčiansky samosprávny kraj zo svojich zdrojov sumou 2,3 milióna eur.

Kraj predpokladá, že časť financovaná z Plánu obnovy bude sprístupnená verejnosti do konca júna 2026. Zvyšok úseku by mal byť dokončený do konca septembra. Harmonogram teda počíta s postupným sprístupňovaním trasy ešte v priebehu tohto roka.

Najnáročnejšie práce prebiehajú pri Dubnici nad Váhom

Aktuálne sa stavebné práce sústreďujú najmä na úsek pri derivačnom kanáli Vážskej kaskády na úrovni mesta Dubnica nad Váhom. Práve tu vzniká viac ako 2,8 kilometra dlhý gabiónový múr, ktorý patrí k technicky najnáročnejším častiam celej stavby.

Tento úsek ukazuje, že cyklomagistrála nevzniká len ako jednoduché vedenie trasy vo voľnom teréne, ale miestami si vyžaduje aj náročné inžinierske riešenia. Gabiónové konštrukcie majú zabezpečiť stabilitu telesa cyklotrasy v komplikovanom priestore pri vodnom diele a zároveň umožniť jej bezpečné a plynulé vedenie.

Cyklomagistrála mení regionálnu mobilitu, nie len voľný čas

Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška v súvislosti s prebiehajúcimi prácami pripomenul, že stavebný ruch v území je intenzívny a cieľom kraja je dokončiť projekt v plánovaných termínoch. „Chcel by som sa ospravedlniť všetkým obyvateľom mesta Dubnica nad Váhom, ako aj okolitých obcí, že sme museli komunikáciu, ako aj mostný objekt uzatvoriť. Verím, že zhotoviteľ dodrží termín, dokonca to vyzerá tak, že uzávera by mohla byť zrušená aj skôr. Je tu naozaj čulý stavebný ruch a nechceme, aby sa niekomu niečo stalo,” uviedol.

Hoci výstavbu sprevádzajú aj dočasné obmedzenia, výsledkom má byť ďalšie posilnenie jednej z najvýznamnejších cyklistických trás na západnom Slovensku. Vážska cyklomagistrála sa postupne mení na infraštruktúru, ktorá má potenciál slúžiť nielen turistom a rekreačným cyklistom, ale aj obyvateľom regiónu pri každodennom dochádzaní medzi mestami a obcami pozdĺž Váhu.

Po dokončení rozostavaného úseku bude magistrála prakticky pred záverečnou etapou. To znamená, že kraj sa priblíži k dokončeniu projektu, ktorý sa za niekoľko rokov stal jednou z jeho najviditeľnejších dopravných investícií s presahom do kvality verejného priestoru, zdravšieho pohybu aj udržateľnej regionálnej mobility.

Zoznam úsekov Vážskej cyklomagistrály

Trenčiansky kraj

• Horná Streda – Nové Mesto nad Váhom (13,4 km, otvorený 2018)
• Nové Mesto nad Váhom – Trenčín (cca 21 km)
• Trenčín – Dubnica nad Váhom (cca 13,5 km, cez Trenčiansku Teplú)
• Trenčín – Nemšová (prepojenie cez Skalku nad Váhom)
• Ladce – Púchov (cca 13 km, otvorený 2024)
• Púchov – Nosická priehrada – Nimnica
• Považská Bystrica – hranica Trenčianskeho a Žilinského kraja

Vo výstavbe:

• Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce (15,2 km)

V príprave:

• Nosická priehrada – Milochov – Považská Bystrica (posledný chýbajúci úsek v kraji)

Žilinský kraj

• Hranica Trenčianskeho kraja – Bytča (11,3 km)
• Žilina – Považský Chlmec (1,3 km)
• Budatín – Strečno (popri Vodnom diele Žilina) (15 km)
• Strečno (dobudovaný úsek v obci) (2,2 km)
• Varín – Nezbudská Lúčka (2,3 km)
• Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok (približne 11 km)

Trnavský kraj

• Piešťany – Horná Streda (napojenie na Trenčiansky kraj)
• Sereď – Šúrovce (1,7 km)
• Šúrovce – Siladice (5,4 km)

Vo výstavbe / príprave:

• Siladice – Šulekovo (Hlohovec) približne 7,6 km

Zdroj: Trenčiansky kraj

Článok Výstavba Vážskej cyklomagistrály pokračuje. Rozostavaný úsek medzi Nemšovou a Ladcami pridá ďalších 15 kilometrov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Projekt lávky vznikal niekoľko rokov a jeho príprava bola technicky aj administratívne mimoriadne náročná. Mesto naň získalo nenávratný finančný príspevok takmer 1,4 milióna eur z výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR .

Prepojenie, ktoré mestu chýbalo celé roky

Manínska tiesňava a Považský hrad sú vzdušnou čiarou blízko, no doteraz ich delila rieka Váh. V minulosti tu existovalo dočasné premostenie počas výstavby diaľnice, ktoré však muselo byť z bezpečnostných dôvodov odstránené. Obyvatelia aj turisti tak boli odkázaní na približne osemkilometrovú obchádzku.

Lávka má túto situáciu definitívne vyriešiť. Okrem turistov ju budú využívať aj cyklisti a miestni obyvatelia pri každodennom pohybe medzi mestskými časťami Považská Teplá a Považské Podhradie. Projekt je zároveň súčasťou širšieho zámeru prepojenia na regionálne cyklotrasy, ktoré vznikajú v spolupráci Trenčianskeho a Žilinského samosprávneho kraja.

Stavba v záplavovom území si vyžiadala špeciálne riešenia

Jednou z hlavných technických výziev bolo umiestnenie lávky v záplavovom území rieky Váh. Podľa požiadaviek vodohospodárov a správcov toku musí stavba odolať aj tzv. tisícročnej vode. To ovplyvnilo nielen návrh konštrukcie, ale aj rozmery a založenie pilierov.

Z tohto dôvodu bolo potrebné navrhnúť mimoriadne dlhé hlavné pole bez podpier v koryte rieky. Nosná konštrukcia má rozpätie približne 88 metrov, čo je v slovenských podmienkach nadštandardné riešenie pre lávky tejto kategórie. Oceľové diely boli vyrobené v dielni a na miesto dovezené vo veľkých celkoch, ktoré sa následne osádzali pomocou ťažkej zdvíhacej techniky.

Od betónových základov po osadenie konštrukcie

Stavebné práce sa začali v lete 2025. Najskôr prebehli zemné úpravy a betonáž základov a pilierov. Po technologickej prestávke na vyzretie betónu nasledovala montáž oceľovej konštrukcie. Mesto už na jeseň avizovalo, že hrubá stavba by mala byť dokončená do konca roka, pričom ďalšie práce sa presunú do zimného obdobia.

K 19. januáru 2026 je nosná konštrukcia lávky osadená. V nasledujúcich týždňoch bude pokračovať realizácia povrchov, zábradlí, osvetlenia a napojenia na existujúce komunikácie. Po dokončení technických prvkov bude nasledovať kolaudačné konanie.

Význam pre mesto aj región

Lávka nie je len turistickou atrakciou. Skráti dochádzkové vzdialenosti, zlepší dostupnosť územia a vytvorí nové pešie a cyklistické prepojenia v rámci mesta. Zároveň doplní sieť Vážskej cyklomagistrály a podporí udržateľné formy mobility.

Z hľadiska územného rozvoja ide o projekt, ktorý spája dopravnú infraštruktúru s rekreačnou funkciou krajiny. Prístup k Manínskej tiesňave a hradnému kopcu sa stane priamočiarejším a bezpečnejším, čo môže zvýšiť návštevnosť územia bez potreby individuálnej automobilovej dopravy.

Podľa harmonogramu by mali byť všetky dokončovacie práce ukončené na jar 2026. Následne sa počíta s kolaudáciou a sprístupnením lávky verejnosti. Ak nenastanú nepredvídané technické komplikácie alebo výrazné klimatické výkyvy, prvých návštevníkov by mohla privítať už počas začiatku hlavnej turistickej sezóny.

Zdroj a foto: mesto Považská Bystrica

Článok Nová lávka cez Váh je osadená. Čoskoro prepojí Manínsku tiesňavu s Považským hradom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Prvé diely sú na mieste, montáž sa blíži

Primátor Považskej Bystrice Karol Janas informoval, že prvé časti konštrukcie budúcej lávky boli prevezené na breh Váhu zo strany Považského Podhradia za asistencie polície. Zhotoviteľ plánuje v priebehu niekoľkých dní zmontovať všetky diely do finálnej podoby, aby mohlo dôjsť k ich osadeniu pomocou špeciálneho žeriavu.

„Do konca týždňa by chcel zhotoviteľ zmontovať všetky diely. Verím, že sa nič závažné nestane a budúci týždeň si spoločne pozrieme osadenie celej lávky za pomoci špeciálneho žeriavu,“ uviedol Janas.

Samotné osadzovanie má byť verejne komunikované prostredníctvom mestských informačných kanálov.

Prepojenie dvoch území, nielen atrakcií

Lávka nebude slúžiť len ako turistická atrakcia, ale aj ako funkčné spojenie dvoch častí mesta – Podhradia a Považskej Teplej. Zároveň sa napojí na plánovanú cyklotrasu, ktorú pripravuje Trenčiansky samosprávny kraj v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom.

Z pohľadu regionálnej mobility ide o dôležitý prvok: vytvára sa nová pešia a cyklistická trasa ponad rieku, ktorá doteraz tvorila výraznú bariéru v území. Takéto prepojenia majú v mestách často väčší praktický význam než samotné diaľkové cyklotrasy – skracujú každodenné presuny a zvyšujú dostupnosť rekreačných oblastí.

Takmer desať rokov príprav

Projekt má za sebou dlhú a komplikovanú prípravu. Podľa mesta trvala takmer desať rokov. Viaceré návrhy museli byť prepracované alebo úplne zrušené z technických dôvodov.

Kľúčovou výzvou boli podmienky Povodia Váhu, ktoré požadovalo, aby lávka odolala tisícročnej vode. To si vyžiadalo nadštandardné rozmery nosných pilierov a ich umiestnenie mimo koryta rieky. Projekt zároveň musel rešpektovať ochranné pásma diaľnice.

Tieto obmedzenia mali vplyv aj na konečný rozpočet. Mesto sa preto o financovanie uchádzalo prostredníctvom eurofondov v partnerstve s okolitými obcami okresu. Projekt bol podporený ako prioritný a získal takmer jeden milión eur.

Unikátne rozpätie hlavného poľa

Technicky najnáročnejším prvkom lávky je hlavné pole s dĺžkou 88 metrov. Ide o parameter, ktorý je v slovenských pomeroch výnimočný, najmä pri lávkach pre peších a cyklistov.

„Najväčším orieškom bude postaviť hlavné pole, ktorého dĺžka dosahuje osemdesiatosem metrov, čo je aj na slovenské pomery unikát,“ uviedol zhotoviteľ stavby Milan Čuraj zo spoločnosti M-Silnice SK.

Konštrukcia je navrhnutá ako oceľová, z valcovaných profilov. Jednotlivé časti boli predmontované v dielni a na miesto dopravené vo veľkých celkoch. Montáž si vyžiada použitie veľkorozmerných žeriavov, ktoré patria medzi najväčšie dostupné v strednej Európe.

Priorita: peší a cyklisti

Lávka nebude prístupná pre automobilovú dopravu. Od začiatku bola koncipovaná ako infraštruktúra pre peších a cyklistov.

„Od samého začiatku sme sa rozhodli ísť smerom podpory turizmu a cyklistiky, takže vôbec sme nepočítali s tým, že by tam boli autá,“ vysvetlil primátor Janas.

Šírka lávky bude dva metre, čo je dostatočné pre obojsmerný pohyb chodcov aj cyklistov. Pôvodne zvažované pylónové riešenie bolo opustené pre obmedzenia zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti.

Dokončenie do konca roka

Osadenie oceľovej konštrukcie sa plánuje na jeseň, v závislosti od počasia a výšky hladiny Váhu. Kompletné dokončenie stavby je naplánované do konca roka 2025.

Pre mesto ide o strategický projekt z pohľadu rozvoja cestovného ruchu aj lokálnej mobility. Vytvára sa nový prechod cez rieku, ktorý rozširuje sieť nemotorovej dopravy a spája doteraz oddelené územia.

Zdroj a foto: mesto Považská Bystrica

Článok Prvé diely budúcej lávky sú už na brehu Váhu. Považská Bystrica sa približuje k prepojeniu dvoch turistických lokalít je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Dôvodom sú najmä technické a environmentálne okolnosti, ktoré sa naplno prejavili až po začatí stavebných prác. Po odstránení pôvodných koľajníc sa ukázalo, že statický stav časti nosných konštrukcií je horší, než predpokladali pôvodné prieskumy, čo si vyžiadalo zmenu technológie a dodatočné zásahy. Práce zároveň prebiehajú nad vodným tokom Váhu, kde platia prísne environmentálne pravidlá. Realizáciu dočasne ovplyvnilo aj hniezdenie lastovičiek pod mostnou konštrukciou.

Mesto preto počíta s dokončením projektu až v priebehu jesene 2026. Most zostane počas výstavby úplne uzavretý. Zhotoviteľom stavby je spoločnosť Adifex a celková hodnota stavebných prác dosahuje približne 10,5 milióna eur s DPH. Projekt je financovaný z nenávratného finančného príspevku v rámci Programu Slovensko, pričom mesto sa na oprávnených výdavkoch podieľa osempercentným spolufinancovaním.

Projekt: z dopravnej stavby mestský verejný priestor

Fiesta most predstavuje ambicióznu premenu bývalej dopravnej infraštruktúry na plnohodnotný mestský verejný priestor. Starý železničný most, ktorý po preložení trate slúžil už len chodcom a cyklistom, má po rekonštrukcii získať úplne novú funkciu – stať sa miestom stretávania, oddychu, kultúry a aktívneho trávenia voľného času.

Projekt počíta s promenádnym charakterom mosta, jeho zastrešením a viacúrovňovým využitím. Súčasťou majú byť gastronomické prevádzky, ako kaviareň či bistro, komunitné priestory a zázemie pre kultúrne podujatia vrátane letného kina. Verejný priestor vznikne nielen na úrovni hlavnej lávky, ale aj na strešnej konštrukcii, kde sa uvažuje s oddychovými zónami, športovými aktivitami a mestskými hrami, napríklad šachom či petangom.

Význam Fiesta mosta presahuje samotnú architektúru. Projekt má rozšíriť centrum mesta smerom k Váhu a prepojiť oba brehy rieky do jedného funkčného celku. Zároveň vytvorí dôležité pešie a cyklistické prepojenie medzi dvoma nadregionálnymi trasami – Vážskou cyklomagistrálou a cyklotrasou Po stopách histórie. Po dokončení by sa most mal stať jedným z nových symbolov Trenčína a výraznou pridanou hodnotou pre mestský život aj cestovný ruch.

Zdroj a foto: mesto Trenčín a Adifex

Článok Fiesta most v Trenčíne: Rekonštrukcia bývalého železničného mosta pokračuje, dokončená však bude neskôr je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) informujú o ukončení modernizácie železničného úseku Váh – Varín – Strečno, ktorá nadväzuje na stavbu „ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“. Podľa ŽSR stavebné práce výrazne zvyšujú technickú úroveň, bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy v danom území a zároveň zlepšujú podmienky pre cestujúcich, cyklistov a miestnych obyvateľov.

Projekt bol financovaný z európskych zdrojov s podporou nástroja CEF. Celkové náklady stavby dosiahli podľa ŽSR 89 987 718,11 eur. Štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková označila projekt za dôležitý východiskový bod pre ďalšie rozvojové investície, ktoré majú podporiť udržateľnú mobilitu a dlhodobý rozvoj územia.

Rýchlosť až 160 km/h a vyššia priepustnosť trate

Počas 42 mesiacov výstavby ŽSR spolu so zhotoviteľom, Združením pod Dubňom, kompletne zmodernizovali hlavné traťové koľaje. Išlo o nový železničný zvršok a spodok, trakčné vedenie, oznamovacie a zabezpečovacie zariadenia, nové podchody, cestný nadjazd, most ponad riečny koridor a protihlukové steny.

V traťovom úseku medzi Váhom a Varínom boli obe hlavné koľaje upravené na navrhovanú rýchlosť do 160 km/h, čím sa podľa ŽSR zvýšila kapacita trate a zlepšila plynulosť železničnej prevádzky. Súčasťou prác bolo aj zapojenie koľají č. 1D2, 3a a č. 1D22 v oblasti odbočky Váh.

Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj upozorňuje, že vzhľadom na zložité smerové pomery trate nebolo možné v celom úseku, konkrétne v časti Strečno – Varín, dosiahnuť rýchlosť 160 km/h. V tejto časti je maximálna rýchlosť 110 km/h, no modernizácia podľa neho aj tak priniesla výrazné zlepšenie technických parametrov a prevádzkovej spoľahlivosti.

Bezkolízne križovania a vyššia bezpečnosť dopravy

Významným prvkom projektu je nový cestný nadjazd do terminálu intermodálnej prepravy, ktorý nahradil pôvodné železničné priecestie. ŽSR uvádzajú, že tým sa výrazne zvýšila bezpečnosť cestnej aj železničnej dopravy.

Pre peších a cyklistov vznikli nové bezkolízne prepojenia – most ponad riečny biokoridor a podchod, ktoré nadväzujú na existujúcu cyklotrasu v území. Súčasťou stavby je aj výstavba podchodu pre cyklistov v obci Varín.

Nové nástupištia a vybavenie zastávky Varín

Modernizácia nadviazala na staršie investície v úseku Žilina – Vrútky, ktorý bol rozdelený na dve etapy. Prvá etapa sa týkala rekonštrukcie úseku Varín – Vrútky v roku 2014, druhá etapa priniesla komplexnú modernizáciu železničnej zastávky a odbočky Varín od výhybky č. 4 až po plynulé napojenie na modernizovaný úsek trate.

Na zastávke Varín vznikli dve nové nástupištia, ktoré nahradili pôvodné úrovňové sypané nástupištia. Bezpečný prístup cestujúcich zabezpečuje nový podchod. Komfort zvyšujú moderné prístrešky, mobiliár, orientačný a audiovizuálny informačný systém a nové osvetlenie.

Mosty, technológie a zabezpečovacie zariadenia

V rámci projektu bola zrealizovaná aj rekonštrukcia železničného mosta ponad rieku Varínka a vybudované nové technologické objekty pre moderné zabezpečovacie zariadenia. ŽSR zdôrazňujú, že tieto technológie sú nevyhnutné pre bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu prevádzku železničnej dopravy na tomto frekventovanom úseku.

Zdroj: zsr.sk

Článok Nový úsek Váh – Varín – Strečno zvýši kapacitu trate a bezpečnosť pri Žiline je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Vážska cyklomagistrála je bezpochyby najambicióznejší cyklistický projekt na Slovensku. Je považovaná za najstaršiu a jednu z najlepších súvislých cyklotrás, ktoré na Slovensku máme. Začína sa v Žiline a končí až v Komárne. Prechádza až štyrmi krajmi a má dĺžku bezmála 250 kilometrov. Množstvo úsekov je už vybudovaných a vedie bezpečnými a segregovanými cyklochodníkmi. Očarí vás prírodou, ale aj historickými a technickými pamiatkami. Na území Trenčianskeho kraja je už vybudovaných 60 zo 100 kilometrov.

Trasovanie

Táto cyklotrasa spája obec Ladce s mestom Púchov. Samostatným úsekom v dĺžke 505 metrov je tiež prepojená na obec Lednické Rovne. S výstavbou sa začalo vo februári 2023 a posledné stavebné práce boli ukončené v novembri 2023. Oficiálne otvorená bola v júni 2024. Jej dĺžka je bezmála 13 km.

Začiatok úseku je situovaný na okraji obce Ladce, na konci Kukučínovej ulice. Úsek sa po pracovné staničenie km 4,0 tiahne po ľavom brehu Kočkovského kanála.

Popod diaľničný most vedie k vodnej elektrárni Ladce, ktorá je najstaršou prevádzkovanou vodnou elektrárňou na Váhu – je v prevádzke už od roku 1936. Bola budovaná v dobe, keď elektrifikácia ešte len začínala a nároky na dodávku elektriny boli nízke. Očarí vás svojou krásnou architektúrou.

Od elektrárne vedie pätou ochrannej hrádze a po existujúcom moste nad Kočkovským kanálom. Na tomto mieste sa dostávate bezpochyby k najzaujímavejšiemu dielu tohto projektu – cyklomostu cez rieku Váh.

Pozrite si video:

Impozatný cyklomost cez Váh

Novovybudovaná lávka s dĺžkou 91,45 m premosťuje pôvodné koryto Váhu. Určený je pre cyklistov aj peších a doslova vás ožiari. Jej povrch sa totiž pri dopadajúcich slnečných lučoch leskne akoby bol posiaty malými drahokamami. Pri moste sa nachádza odpočívadlo, odkiaľ si môžete vychudnávať pohľad na toto impozantné inžinierske dielo.

Za mostom sa cyklotrasa rozdeľuje. Samostatný úsek s dĺžkou 500 metrov vedie do obce Lednické rovne. Hlavná vetva pokračuje smerom na mesto Púchov.

Po km 4,6 je trasa situovaná severne popri brehu pravom pôvodného koryta rieky Váh. Ďalej ide až k ČOV, ktorá sa nachádza pred obcou Streženice. Tu sa nachádza najväčšie prevýšenie na celom úseku. Ak idete smerom do Púchova, musíte poriadne šliapnuť do pedálov. Z opačnej strany zase poriadne stláčať brzdy.

V km 6,8 – 7,9 ide trasa medzi cestou druhej triedy II/507 a areálom ČOV. Následne je vedená ochrannou hrádzou až po mesto Púchov. Ponad rieku Biela voda je na prechod využitý existujúci mostný objekt. Pri kruhovo objazde sa stáča doprava a cez km 9,7 až 9,9 sa tiahne po ochrannej hrádzi. Prechádza popri rybárskom parku Odhánky.

Odtiaľ ide popri päte hrádze a od km 11,3 až po koniec úseku v km 12,4 znovu po hrádzi. Tu sa napája na existujúci úsek Púchov – Nosická priehrada.

Vybudovaná cyklotrasa je alternatívou k jestvujúcej automobilovej doprave. Pomáha tak zabezpečiť alternatívnu a pohodlnú dopravu do zamestnania a zabezpečuje efektívne a udržateľné dopravné riešenia v oblasti. Úsek cyklotrasy Ladce – Púchov bol vybudovaný z prostriedkov Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) 2014 – 2020 a tiež z financií Trenčianskeho samosprávneho kraja. Celkové náklady na projekt boli vyše 10 miliónov eur.

Úseky vážskej cyklomagistrály v Trenčianskom kraji

Na území Trenčianskeho kraja by mala mať cyklomagistrála dĺžku viac ako 100 km, ktorá bude v čo najväčšej miere segregovaná od motorovej dopravy. Aktuálne je vybudovaných približne 60 kilometrov. Projekt Vážskej cyklomagistrály vedie naprieč Trenčianskym krajom s cieľom prepojenia Trnavského so Žilinským krajom, zároveň prinesie možnosť prepojenia významných zamestnávateľov v kraji s ťažiskami osídlenia. Vážska cyklotrasa poskytne obyvateľom Trenčianskeho kraja sa budú môcť bicyklovať pohodlnejšie, bezpečnejšie a kvalitnejšie.

• Horná Streda – Nové Mesto nad Váhom (13,4 km) – vybudovaná 2018
• Nové Mesto nad Váhom – Trenčín (21,2 km) – vybudovaná 2020
• Trenčín – Nemšová (11,4 km) – vybudovaná 2019 (oficiálne nie je súčasťou projektu cyklomagistrály)
• Trenčín – Dubnica nad Váhom, priemyselný park (13,4 km) – v príprave
• Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce (15,2 km) – v príprave
• Ladce – Púchov (12,9 km) – vybudovaná 2023
• Púchov – Nosická priehrada (4,1 km) – vybudovaná 2018
• Nosická priehrada – Považská Bystrica, žel. stanica (10,1 km) – v príprave
• Považská Bystrica – hranica ŽSK (10,4 km) – vybudovaná 2023

Myšlienka vybudovania cyklomagistrály pozdĺž údolia rieky Váh bola oficiálne podporená prostredníctvom štúdie realizovateľnosti. Týmto dokumentom sa pomerne presne zadefinovalo jej smerové vedenie. Výsledkom štúdie boli variantné trasy, ktoré zohľadňovali náročnosť budovania z pohľadu ekonomickej náročnosti, majetkovoprávnych pomerov, bezpečnosti, možnosti trasovania ako aj mieru využitia cyklotrasy obyvateľstvom, resp. možnosť prepojenia ťažísk osídlenia s významnými zamestnávateľmi v kraji. Projekt Vážskej cyklomagistrály bol podporený aj dvomi uzneseniami Vlády Slovenskej republiky a to z roku 2013 a z roku 2015.

Článok Cyklotrasa Ladce – Púchov. Impozantný most cez Váh a malebné povodie rieky je zobrazený ako prvý na Doprava.org.