Železničná trať Lužianky – Zlaté Moravce – Kozárovce vznikla ako strategická prepojka medzi Považím, Ponitrím a Pohroním. Jej jednotlivé úseky boli budované postupne – spojenie zo Zlatých Moraviec do Kozároviec bolo sprevádzkované v roku 1912, zatiaľ čo úsek z Lužianok bol dobudovaný v roku 1938. Trať zohrávala významnú úlohu nielen v regionálnej doprave, ale aj v diaľkových vzťahoch. Umožňovala spojenie Bratislavy so stredným Slovenskom mimo dnes dominantného južného ťahu. Dôležitá bola aj pre lokalitu Topoľčianok, kde sa nachádzalo sídlo československého prezidenta. V druhej polovici 20. storočia trať využívala aj nákladná doprava, najmä priemyselná produkcia zo Zlatých Moraviec.

Zlom nastal po roku 1989, keď význam trate začal postupne klesať. Pokles nákladnej dopravy, zmena dopravných tokov a rastúca preferencia cestnej dopravy viedli k jej postupnému útlmu. Kľúčovým momentom bolo zastavenie osobnej dopravy v roku 2003, čím trať stratila svoju základnú dopravnú funkciu. Odvtedy sa jej využitie obmedzilo len na sporadickú nákladnú dopravu a mimoriadne jazdy. Bez pravidelnej prevádzky začala infraštruktúra chátrať a mnohé zastávky sa dostali mimo bežného dopravného systému.

Definitívny zásah do funkčnosti trate priniesla výstavba závodu spoločnosti Jaguar Land Rover pri Nitre. V úseku Lužianky – Dražovce bola trať v roku 2015 zrušená bez náhrady, čím došlo k jej fyzickému prerušeniu. Štát pritom nepožadoval vybudovanie preložky trate, ktorá by zachovala jej kontinuitu. Výsledkom bolo rozdelenie pôvodne súvislej trate na dva neprepojené celky, čo zásadne skomplikovalo akékoľvek úvahy o obnovení pravidelnej dopravy. Tento krok bol vnímaný ako precedens, ktorý uprednostnil priemyselný rozvoj pred zachovaním železničnej infraštruktúry.

Aspoň symbolicky sa trať vrátila k životu počas mimoriadnej jazdy historického motorového vozňa M 286, známeho ako „Túlavá“. Dňa 1. mája 2026 vyrazil špeciálny vlak na trase Topoľčianky – Zlaté Moravce – Kozárovce – Dražovce a späť, pričom zastavil na viacerých dnes nevyužívaných zastávkach, ako boli Sľažany, Ladice, Žirany či Jelenec. Jazda bola koncipovaná ako fotografická – s plánovanými zastávkami na dokumentovanie vlaku v autentickom prostredí trate pod pohorím Tribeč. Podujatie nadviazalo na podobné nostalgické jazdy z minulých rokov a pripomenulo technickú históriu aj otázku budúcnosti tejto prerušenej železničnej spojnice.

Foto: Michal Feik

Článok Železničná trať pod Tribečom na jeden deň ožila. Túlavá M286 brázdila po zabudnutých koľajach medzi Kozárovcami a Dražovcami je zobrazený ako prvý na Doprava.org.