<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Archívy Tlačová správa - Doprava.org</title>
	<atom:link href="https://www.doprava.org/znacka/tlacova-sprava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://www.doprava.org/znacka/tlacova-sprava/</link>
	<description>Všetko, čo sa hýbe. Správy, analýzy, trendy</description>
	<lastBuildDate>Mon, 23 Mar 2026 10:41:31 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>

<image>
	<url>https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/02/cropped-D-32x32.png</url>
	<title>Archívy Tlačová správa - Doprava.org</title>
	<link>https://www.doprava.org/znacka/tlacova-sprava/</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>Taktové cestovné poriadky v regionálnych autobusoch na východe prinášajú nárast cestujúcich</title>
		<link>https://www.doprava.org/taktove-cestovne-poriadky-v-regionalnych-autobusoch-na-vychode-prinasaju-narast-cestujucich-uvadza-psk/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[doprava.org]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 23 Mar 2026 09:41:56 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Hromadná doprava]]></category>
		<category><![CDATA[Bardejov]]></category>
		<category><![CDATA[Betlanovce]]></category>
		<category><![CDATA[Hrabušice]]></category>
		<category><![CDATA[Humenné]]></category>
		<category><![CDATA[Košice]]></category>
		<category><![CDATA[Košický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Košický samosprávny kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Poprad]]></category>
		<category><![CDATA[Prešov]]></category>
		<category><![CDATA[Prešovský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Prešovský samosprávny kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Rožňava]]></category>
		<category><![CDATA[Sečovce]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Spišská Nová Ves]]></category>
		<category><![CDATA[Spišské Podhradie]]></category>
		<category><![CDATA[Štítnik]]></category>
		<category><![CDATA[Svit]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<category><![CDATA[Vranov nad Topľou]]></category>
		<category><![CDATA[Vyšné Hágy]]></category>
		<category><![CDATA[Zastávka]]></category>
		<category><![CDATA[Železnica]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/taktove-cestovne-poriadky-v-regionalnych-autobusoch-na-vychode-prinasaju-narast-cestujucich-uvadza-psk/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Prešovský samosprávny kraj informuje, že zavádzanie taktových cestovných poriadkov v regionálnej autobusovej doprave na východnom Slovensku zvyšuje počet cestujúcich na pravidelných linkách. Takt už funguje na Spiši a Gemeri a postupne sa rozširuje na nosné linky s nadväznosťou na vlaky. Na vybraných trasách hlásia medzi rokmi 2022 až 2025 nárasty o desiatky tisíc cestujúcich ročne.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/taktove-cestovne-poriadky-v-regionalnych-autobusoch-na-vychode-prinasaju-narast-cestujucich-uvadza-psk/">Taktové cestovné poriadky v regionálnych autobusoch na východe prinášajú nárast cestujúcich</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Zavádzanie taktových cestovných poriadkov v regionálnej autobusovej doprave na východnom Slovensku podľa <strong>Prešovského samosprávneho kraja (PSK)</strong> prináša merateľné výsledky v podobe vyššieho počtu cestujúcich. Kraj uvádza, že na linkách s pravidelnými intervalmi odchodov pribúdajú noví cestujúci, čo má zvyšovať prehľadnosť ponuky a atraktivitu verejnej dopravy.</p>



<p>Taktový cestovný poriadok znamená, že spoje odchádzajú z rovnakej zastávky vždy v rovnakej minúte, spravidla v intervale 30, 60 alebo 120 minút. Podľa kraja je výhodou jednoduchšie zapamätanie odchodov a minimalizácia výnimiek v prevádzke.</p>



<h3 class="wp-block-heading">PSK: rast záujmu na linkách medzi Prešovom, Spišom a Popradom</h3>



<p>Predseda PSK Milan Majerský v správe uviedol, že prehľadná a jednoduchá ponuka spojov je osvedčeným spôsobom, ako zvýšiť využívanie autobusovej dopravy. Ako príklad spomenul taktové linky medzi Prešovom, Spišským Podhradím a Popradom, kde sa podľa PSK za posledný rok zvýšil počet prepravených cestujúcich o viac ako 16 %.</p>



<p>Majerský zároveň doplnil: „<i>Osvedčeným spôsobom ako dostať ľudí do autobusovej dopravy je prehľadná a jednoduchá ponuka spojov… Prax ukazuje, že ak sú spoje dobre nastavené a premávajú pravidelne, dokážu osloviť nových cestujúcich a verejná doprava získava na atraktivite</i>.“</p>



<h3 class="wp-block-heading">Taktová doprava na Spiši a Gemeri, rozširovanie na nosné linky</h3>



<p>Podľa PSK v súčasnosti taktová doprava funguje na Spiši a Gemeri. V ostatných regiónoch sa zavádza priebežne, prioritne na nosných linkách. Keďže na železničnej sieti už takt funguje plošne, cieľom autobusovej dopravy má byť systematická nadväznosť na vlaky vo významných prestupných bodoch.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Košický kraj: Gemer plošne v takte, plánom je Zemplín</h3>



<p>Tlačová správa cituje aj predsedu <strong>Košického samosprávneho kraja (KSK)</strong> Rastislava Trnku, podľa ktorého sú výsledky zavádzania taktových cestovných poriadkov povzbudivé. Uviedol, že Gemer má plošne zavedenú taktovú dopravu a ako príklad spomenul linku Rožňava – Štítnik, kde sa podľa KSK počet cestujúcich od roku 2022 zvýšil o 100-tisíc.</p>



<p>Trnka dodal: „<i>K aktuálnym plánom na tento rok patrí zavedenie taktovej dopravy na nosných linkách v regióne Zemplín</i>.“</p>



<h3 class="wp-block-heading">Dáta 2022 – 2025: nárasty na viacerých trasách o desiatky tisíc ročne</h3>



<p>PSK uvádza dlhodobejšie porovnanie medzi rokmi 2022 a 2025, podľa ktorého počet cestujúcich na linkách s taktovými cestovnými poriadkami kontinuálne stúpa. Ako príklady boli zverejnené tieto zmeny (v prepočte na ročný nárast za posledné tri roky): Poprad – Dobšiná – Rožňava +47 000 (takmer +24 %), Košice – Sečovce – Vranov nad Topľou – Humenné +takmer 55 000 (viac ako +20 %), Košice – Prešov – Bardejov +približne 75 000 (+13 %), Poprad – Svit – Vyšné Hágy +takmer 50 000 (viac ako +35 %), Rožňava – Štítnik +100 000 (viac než +36 %) a Spišská Nová Ves – Hrabušice/Betlanovce +takmer 61 000 (viac než +36 %).</p>



<h3 class="wp-block-heading">Význam pre región: jednoduchšia orientácia a lepšie prestupy</h3>



<p>Zverejnené údaje naznačujú, že pravidelnosť odchodov a nadväznosť na železničnú dopravu môžu byť dôležitým faktorom pri získavaní nových cestujúcich v regionálnej autobusovej doprave. PSK zároveň deklaruje pokračovanie zavádzania taktových cestovných poriadkov najmä na nosných linkách, ktoré tvoria základ dopravnej obslužnosti východného Slovenska.</p>



<p>Zdroj: <a href="https://psk.sk/taktove-cestovne-poriadky-funguju-zaujem-o-autobusy-rastie/">psk.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/taktove-cestovne-poriadky-v-regionalnych-autobusoch-na-vychode-prinasaju-narast-cestujucich-uvadza-psk/">Taktové cestovné poriadky v regionálnych autobusoch na východe prinášajú nárast cestujúcich</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>NKÚ: Takmer 40 % mostov na regionálnych cestách je v najhorších kategóriách, kraje narážajú na financovanie</title>
		<link>https://www.doprava.org/nku-takmer-40-mostov-na-regionalnych-cestach-je-v-najhorsich-kategoriach-kraje-narazaju-na-financovanie/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 13 Mar 2026 13:32:27 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Cesty]]></category>
		<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Cesta]]></category>
		<category><![CDATA[Cesta II. triedy]]></category>
		<category><![CDATA[Cesta III. triedy]]></category>
		<category><![CDATA[II/537 – Cesta slobody]]></category>
		<category><![CDATA[Most]]></category>
		<category><![CDATA[Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[rekonštrukcia]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<category><![CDATA[údržba]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/nku-takmer-40-mostov-na-regionalnych-cestach-je-v-najhorsich-kategoriach-kraje-narazaju-na-financovanie/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Najvyšší kontrolný úrad SR upozornil, že technický stav mostov na cestách II. a III. triedy sa dlhodobo zhoršuje. V roku 2024 bolo takmer 40 % regionálnych mostov v troch najhorších kategóriách a počet havarijných mostov narástol na 34. Kontrolóri žiadajú systémové zmeny financovania, inak hrozia dopravné obmedzenia v regiónoch.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/nku-takmer-40-mostov-na-regionalnych-cestach-je-v-najhorsich-kategoriach-kraje-narazaju-na-financovanie/">NKÚ: Takmer 40 % mostov na regionálnych cestách je v najhorších kategóriách, kraje narážajú na financovanie</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Technický stav mostov na regionálnych cestách na Slovensku sa podľa zistení <strong>Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (NKÚ SR)</strong> dlhodobo zhoršuje, hoci stav ciest ako celku sa v posledných rokoch zlepšuje len mierne. NKÚ o tom informoval v tlačovej správe z 13. marca 2026, ktorá vychádza z kontroly zameranej na opravy a údržbu ciest v správe vyšších územných celkov (VÚC).</p>



<p>Kľúčovým problémom je, že potreba opráv a modernizácie regionálnej cestnej infraštruktúry prevyšuje finančné možnosti samosprávnych krajov. Kontrolóri zároveň upozorňujú, že bez systémových zmien vo financovaní bude čoraz náročnejšie udržať bezpečnú prevádzku mostov a ciest II. a III. triedy.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Regionálne cesty: mierne zlepšenie, no nerovnomerný vývoj</h3>



<p>Osem samosprávnych krajov vlastní spolu takmer 3 600 kilometrov ciest II. triedy a viac ako 10 300 kilometrov ciest III. triedy. Na tejto sieti sa nachádza takmer 5 400 mostov. Rozdiely medzi krajmi sú výrazné: najmenej infraštruktúry spravuje Bratislavský kraj (523 km a 129 mostov), najviac Prešovský kraj (2 433 km a 1 228 mostov).</p>



<p>Kontrola NKÚ ukázala, že v rokoch 2021 až 2024 sa stav regionálnych ciest zlepšil len mierne. V roku 2024 bolo približne 8 663 km z celkovej dĺžky 13 911 km ciest v dvoch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu.</p>



<figure class="wp-block-image size-large"><img fetchpriority="high" decoding="async" width="1024" height="576" src="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/cesty_mosty_infografika_VUC-1024x576.png" alt="Infografika NKÚ k stavu regionálnych mostov v SR. Zdroj: NKÚ" class="wp-image-1947" srcset="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/cesty_mosty_infografika_VUC-1024x576.png 1024w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/cesty_mosty_infografika_VUC-300x169.png 300w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/cesty_mosty_infografika_VUC-768x432.png 768w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/cesty_mosty_infografika_VUC-1536x864.png 1536w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/cesty_mosty_infografika_VUC-747x420.png 747w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/cesty_mosty_infografika_VUC-150x84.png 150w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/cesty_mosty_infografika_VUC-696x392.png 696w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/cesty_mosty_infografika_VUC-1068x601.png 1068w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/cesty_mosty_infografika_VUC.png 1920w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /><figcaption class="wp-element-caption">Infografika NKÚ k stavu regionálnych mostov v SR. Zdroj: NKÚ</figcaption></figure>



<h3 class="wp-block-heading">Mosty: takmer 40 % v najhorších kategóriách a rast počtu havarijných</h3>



<p>Podstatne horšia situácia je podľa NKÚ pri mostoch. V roku 2024 bolo takmer 40 % mostov na regionálnych cestách (2 062 z 5 387) zaradených do troch najhorších stupňov stavebno-technického stavu zo siedmich. Počet mostov v havarijnom stave sa zvýšil zo siedmich v roku 2017 na 34 v roku 2024, pričom NKÚ upozorňuje na dlhodobý trend zhoršovania.</p>



<p>Vyšší podiel mostov v najhoršom stave evidovali v roku 2024 štyri kraje: Košický (383 zo 654 mostov), Trnavský (225 z 380), Prešovský (567 z 1 228) a Bratislavský (54 zo 129). Lepší stav mostov ako celoslovenský priemer mali Žilinský a Trenčiansky kraj. NKÚ ako pozitívny príklad uvádza Žilinský kraj, ktorý dlhodobo pripravuje investície do mostov v najhoršom stave, čo má zlepšovať plánovanie modernizácie.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Financovanie nestačí: bežná údržba udržiava prevádzku, nie kvalitu</h3>



<p>NKÚ konštatuje, že aj pri využívaní vlastných zdrojov, úverov a fondov Európskej únie dokážu kraje ako celok najmä udržiavať existujúci stav, nie ho dlhodobo zlepšovať. Zároveň sa očakáva postupné znižovanie zdrojov EÚ, ktoré sú podľa kontrolórov pri investíciách zásadné.</p>



<p>Priemerné bežné výdavky správcov regionálnych ciest dosahovali v kontrolovaných rokoch približne 150 miliónov eur ročne, pričom viac ako polovica smerovala na zimnú údržbu, kosenie a čistenie krajníc. Na súvislé opravy povrchov ciest išlo v priemere necelých 32 miliónov eur ročne. Investičné výdavky dosahovali v priemere takmer 104 miliónov eur ročne, pričom približne 40 % tvorili nenávratné príspevky z fondov EÚ; najvyšší objem investícií bol zaznamenaný v roku 2023, keď sa uzatváralo programové obdobie eurofondov.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Systémové zmeny a riziko obmedzení dopravy</h3>



<p>Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy poukázal aj na systémové nastavenie nákladov pri komplexných opravách. „Hovoríme napríklad o potrebe úpravy pravidla tak, aby krajské samosprávy zodpovedajúce za cestnú infraštruktúru a mosty na nej, neboli pri komplexných opravách finančne zaťažované vynútenou prekládkou inžinierskych sietí… Náklady na presunutie či zmenu trasovania inžinierskych sietí by mali znášať ich vlastníci,“ uviedol.</p>



<p>Kontrolóri zároveň odporúčajú poslancom Národnej rady SR požadovať od Vlády SR návrh dlhodobo udržateľného financovania ciest a mostov, prípadne so zohľadnením zahraničných skúseností. Krajom odporúčajú aktívne hľadať nové zdroje, udržiavať a rozvíjať vlastné kapacity údržby a zvažovať spoluprácu medzi regiónmi.</p>



<p>Podľa NKÚ bežná údržba zabezpečuje najmä prevádzkyschopnosť, nie zlepšenie technického stavu, ktoré je možné dosiahnuť až rozsiahlejšími rekonštrukciami a investičnými projektmi. „Pokračujúce zhoršovanie stavu mostov môže v budúcnosti viesť k obmedzeniu dopravy v niektorých regiónoch, v krajnom prípade aj ku kolapsu mostných konštrukcií,“ upozornil Ľubomír Andrassy.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Príklady prístupov: mostné čaty a modernizácia úsekov</h3>



<p>Po kontrole NKÚ z roku 2021 začali niektorí správcovia využívať tzv. mostné čaty, ktoré realizujú menšie stavebné opravy a intenzívnejšiu údržbu. NKÚ uvádza, že tento prístup môže predlžovať životnosť mostov a oddialiť nákladnú modernizáciu. V Trenčianskom kraji takto v rokoch 2022 až 2024 opravili 40 mostov, pričom náklady nedosiahli ani jeden milión eur.</p>



<p>Za pozitívne príklady modernizácie ciest NKÚ označil aj projekty súvislých rekonštrukcií: v Prešovskom kraji bola na ceste <strong>II/537 – Cesta slobody</strong> v šiestich etapách zrekonštruovaná trasa v dĺžke takmer 45 kilometrov za viac ako 43 miliónov eur.</p>



<p>Zistenia NKÚ naznačujú, že bez stabilnejšieho a predvídateľného financovania budú kraje len ťažko dobiehať investičný dlh na mostoch. Pre regióny to môže znamenať rastúce riziko dopravných obmedzení a vyššie náklady v budúcnosti, keď sa odkladanie opráv premietne do rozsiahlejších zásahov.</p>



<p>Zdroj: <a href="https://www.nku.gov.sk/-/takmer-kazdy-druhy-regionalny-most-je-v-zlom-technickom-stave">nku.gov.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/nku-takmer-40-mostov-na-regionalnych-cestach-je-v-najhorsich-kategoriach-kraje-narazaju-na-financovanie/">NKÚ: Takmer 40 % mostov na regionálnych cestách je v najhorších kategóriách, kraje narážajú na financovanie</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>NDS: Motoristi pri nákupe diaľničnej známky cez neoficiálne weby v roku 2025 preplatili vyše 4,5 milióna eur</title>
		<link>https://www.doprava.org/nds-motoristi-pri-nakupe-dialnicnej-znamky-cez-neoficialne-weby-v-roku-2025-preplatili-vyse-45-miliona-eur/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[doprava.org]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 13 Mar 2026 09:05:49 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Cesty]]></category>
		<category><![CDATA[Diaľnica]]></category>
		<category><![CDATA[legislatíva]]></category>
		<category><![CDATA[Národná diaľničná spoločnosť]]></category>
		<category><![CDATA[Slovenská pošta]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/nds-motoristi-pri-nakupe-dialnicnej-znamky-cez-neoficialne-weby-v-roku-2025-preplatili-vyse-45-miliona-eur/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Národná diaľničná spoločnosť upozorňuje na sprostredkovateľské portály, ktoré predávajú elektronické diaľničné známky s dodatočnými servisnými poplatkami. Podľa porovnania piatich najčastejších webov zaplatili motoristi v roku 2025 navyše viac ako 4,5 milióna eur. NDS odporúča nákup cez oficiálne kanály, kde sú ceny nezmenené.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/nds-motoristi-pri-nakupe-dialnicnej-znamky-cez-neoficialne-weby-v-roku-2025-preplatili-vyse-45-miliona-eur/">NDS: Motoristi pri nákupe diaľničnej známky cez neoficiálne weby v roku 2025 preplatili vyše 4,5 milióna eur</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS)</strong> opätovne upozorňuje na neoficiálne sprostredkovateľské weby, cez ktoré si motoristi kupujú elektronickú diaľničnú známku. NDS uvádza, že sprostredkovanie je síce legálne a funguje aj v iných európskych krajinách, no v praxi znamená pre vodičov vyššiu cenu bez pridanej služby a zároveň odovzdanie osobných údajov často anonymným prevádzkovateľom.</p>
<p>Téma sa týka priamo spoplatnenia diaľnic na Slovensku a fungovania systému <strong>elektronickej diaľničnej známky (e-známky)</strong>. Podľa NDS môže nákup mimo oficiálnych predajných miest skomplikovať najmä reklamačný proces, keďže kupujúci v mnohých prípadoch nedostane doklad o kúpe priamo od NDS.</p>
<h3>Porovnanie piatich webov: priemerné príplatky od 6 do 19 eur</h3>
<p>NDS informuje, že porovnávala päť najčastejších sprostredkovateľských webov. Zo zistení za rok 2025 vyplýva, že motoristi zaplatili navyše viac ako <strong>4,5 milióna eur</strong> len na servisných poplatkoch, ktoré si tieto weby účtovali.</p>
<p>V prepočte sa priemerný servisný poplatok podľa NDS pohyboval približne na úrovni 6 eur pri 1-dňovej známke, 9 eur pri 10-dňovej, 11 eur pri 30-dňovej a najvyšší bol pri 365-dňovej známke, kde dosahoval až 19 eur.</p>
<h3>Viac ako milión známok cez sprostredkovateľov, dominovali 10-dňové</h3>
<p>Cez sledované sprostredkovateľské weby sa podľa NDS v roku 2025 predalo dokopy viac ako <strong>milión</strong> diaľničných známok. Najväčší záujem bol o <strong>10-dňové</strong> známky, ktorých sa predalo takmer 560-tisíc kusov.</p>
<h3>Poplatky nejdú do infraštruktúry a môžu skomplikovať reklamácie</h3>
<p>NDS zdôrazňuje, že servisné poplatky sú čistým príjmom sprostredkovateľa, a preto nemôžu byť investované do slovenskej diaľničnej infraštruktúry. Za ďalšie riziko považuje nákup cez anonymné portály, kde si môže motorista „významne skomplikovať“ riešenie problémov, napríklad pri reklamáciách.</p>
<p>Riaditeľ úseku spoplatnenia a IT NDS Peter Braška k tomu uviedol: „<i>Naďalej apelujeme na motoristov, aby si diaľničnú známku kupovali výlučne cez oficiálne predajné miesta. Takto si motoristi zabezpečia platnú známku bezpečne a za najnižšiu cenu.</i>“</p>
<h3>Oficiálne predajné kanály a nezmenené ceny</h3>
<p>Podľa NDS je diaľničnú známku možné naďalej kúpiť cez web <strong>www.eznamka.sk</strong>, aplikáciu <strong>eZnamka</strong> alebo na informačno-predajných miestach pri hraničných priechodoch. NDS zároveň uvádza, že ceny sú „stále nezmenené“ a do siete kamenných predajní nedávno pribudli aj desiatky pobočiek <strong>Slovenskej pošty</strong>.</p>
<h3>Zmeny po prevzatí predaja e-známok do správy NDS</h3>
<p>NDS pripomína, že odkedy prevzala systém predaja e-známok do vlastnej správy pred dvomi rokmi, zaviedla viacero noviniek. Medzi nimi spomína nový typ diaľničnej známky – <strong>1-dňovú</strong>, úpravu dizajnu webovej stránky a rozšírenie možností platby o <strong>Apple Pay</strong> a <strong>Google Pay</strong>, čo podľa NDS zvýšilo zákaznícky komfort.</p>
<p>Upozornenie na sprostredkovateľské weby tak podľa zverejnených údajov nadväzuje na snahu udržať nákup e-známky v oficiálnych kanáloch, kde je cena regulovaná a procesy (vrátane dokladovania a reklamácií) prebiehajú priamo cez správcu systému.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://ndsas.sk/press/spravy/na-nakupoch-cez-neoficialne-weby-motoristi-preplatili-viac-ako-4-miliony-eur">ndsas.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/nds-motoristi-pri-nakupe-dialnicnej-znamky-cez-neoficialne-weby-v-roku-2025-preplatili-vyse-45-miliona-eur/">NDS: Motoristi pri nákupe diaľničnej známky cez neoficiálne weby v roku 2025 preplatili vyše 4,5 milióna eur</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>IDS BBSK hlási rekordný rok 2025: regionálne autobusy využilo takmer 16,8 milióna cestujúcich</title>
		<link>https://www.doprava.org/ids-bbsk-hlasi-rekordny-rok-2025-regionalne-autobusy-vyuzilo-takmer-168-miliona-cestujucich/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 18 Feb 2026 13:05:56 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Hromadná doprava]]></category>
		<category><![CDATA[Autobus]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[IDS BBSK]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<category><![CDATA[Zastávka]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/ids-bbsk-hlasi-rekordny-rok-2025-regionalne-autobusy-vyuzilo-takmer-168-miliona-cestujucich/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Integrovaný dopravný systém Banskobystrického samosprávneho kraja (IDS BBSK) zverejnil výsledky za rok 2025: regionálne autobusy prepravili 16 749 712 cestujúcich. Prieskum spokojnosti ukázal, že cestovanie by odporučilo 9 z 10 opýtaných. Podľa organizátora ide o výsledok optimalizácie spojov a práce s dátami.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ids-bbsk-hlasi-rekordny-rok-2025-regionalne-autobusy-vyuzilo-takmer-168-miliona-cestujucich/">IDS BBSK hlási rekordný rok 2025: regionálne autobusy využilo takmer 16,8 milióna cestujúcich</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Integrovaný dopravný systém Banskobystrického samosprávneho kraja (IDS BBSK)</strong> zverejnil údaje o predaji a preprave za rok 2025, podľa ktorých regionálne (prímestské) autobusy dosiahli historicky najvyšší počet cestujúcich od zavedenia systému. Celkovo ich využilo 16 749 712 ľudí, pričom organizátor zároveň poukazuje na rastúcu spokojnosť cestujúcich a dobrovoľnú voľbu verejnej dopravy aj zo strany ľudí, ktorí majú k dispozícii auto.</p>
<p>Tlačová správa IDS BBSK spája nárast záujmu najmä so zlepšovaním spoľahlivosti spojov, orientácie v systéme a komfortu. Výsledky majú význam aj z pohľadu dopravnej politiky kraja: vyššie využívanie regionálnych autobusov môže znižovať tlak na individuálnu automobilovú dopravu, parkovanie a dopravné zaťaženie v sídlach.</p>
<h3>Rekordná preprava a štruktúra lístkov</h3>
<p>Podľa zverejnených údajov dosiahol celkový počet cestujúcich v roku 2025 úroveň 16,75 milióna. Najväčší podiel tvorili jednorazové cestovné lístky, ktorých sa predalo viac ako 14,2 milióna.</p>
<p>Zvyšnú časť prepravy tvorili cestujúci využívajúci predplatné cestovné lístky, pri ktorých IDS BBSK eviduje viac ako 2,5 milióna kontrol. Rekordným mesiacom bol október 2025 s počtom 1 660 532 prepravených cestujúcich.</p>
<h3>Spokojnosť cestujúcich: odporúčanie 9 z 10</h3>
<p>Pozitívny trend podľa IDS BBSK potvrdzuje aj prieskum zákazníckej spokojnosti. Organizátor uvádza, že cestovanie regionálnymi autobusmi by odporučilo 9 z 10 opýtaných.</p>
<p>Predseda predstavenstva IDS BBSK Radoslav Vavruš v tlačovej správe uviedol, že cestujúci oceňujú viacero parametrov služby: <em>„Cestujúci oceňujú najmä vyššiu spoľahlivosť spojov, lepšiu orientáciu v systéme a celkový komfort cestovania.“</em> Doplnil, že najväčšiu skupinu cestujúcich tvoria pracujúci ľudia vo veku 25 až 60 rokov a dôležitými faktormi sú podľa neho úspora času a financií aj zníženie starostí s parkovaním.</p>
<p>IDS BBSK zároveň uvádza, že pozitívne hodnotenia prichádzajú aj od seniorov, ktorí podľa organizátora kladú dôraz na bezpečnosť, čistotu vozidiel a prístup vodičov.</p>
<h3>Analytika a optimalizácia spojov ako vysvetlenie rastu</h3>
<p>Podpredsedníčka predstavenstva IDS BBSK Petra Pelachová v tlačovej správe pripísala výsledok systematickej práci s dátami a úpravám ponuky spojov: <em>„Rekordný počet cestujúcich nie je náhodný výkyv, ale výsledok systematickej práce s dátami, optimalizácie spojov a priebežného vyhodnocovania potrieb regiónu.“</em> Podľa jej vyjadrenia IDS BBSK pracuje s detailnou analytikou správania cestujúcich, čo má umožniť presnejšie plánovanie kapacít a efektívnejšie využívanie verejných zdrojov.</p>
<h3>Kto tvorí typického cestujúceho v kraji</h3>
<p>V prieskume, ktorého sa podľa IDS BBSK zúčastnilo koncom roka takmer šesťtisíc cestujúcich, organizátor opisuje typický profil používateľa regionálnych autobusov. Najčastejšie má ísť o pracujúceho človeka v produktívnom veku, v 70 % prípadov ženu, ktorá autobus využíva na dochádzanie do práce alebo školy.</p>
<p>IDS BBSK zároveň uvádza, že pre väčšinu cestujúcich je zastávka dostupná do 5 až 10 minút chôdze od domu a že významná časť cestujúcich má k dispozícii auto aj vodičský preukaz, no autobus si vyberá dobrovoľne.</p>
<h3>Čo má nasledovať</h3>
<p>IDS BBSK interpretuje výsledky za rok 2025 ako potvrdenie konkurencieschopnosti verejnej dopravy v Banskobystrickom kraji. Radoslav Vavruš v závere tlačovej správy uviedol: <em>„Výsledky za rok 2025 jasne ukazujú, že verejná doprava v našom kraji je konkurencieschopná a stále populárnejšia. To, že nás odporúča 9 z 10 cestujúcich, je pre nás obrovským záväzkom do budúcna, aby sme v nastavenom trende zvyšovania kvality a spoľahlivosti pokračovali.“</em></p>
<p>Kontakt pre médiá podľa tlačovej správy zabezpečuje Lenka Štepáneková, vedúca útvaru marketingu a komunikácie IDS BBSK.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://idsbbsk.sk/ts-rekordny-rok/">idsbbsk.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ids-bbsk-hlasi-rekordny-rok-2025-regionalne-autobusy-vyuzilo-takmer-168-miliona-cestujucich/">IDS BBSK hlási rekordný rok 2025: regionálne autobusy využilo takmer 16,8 milióna cestujúcich</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Ministerstvo dopravy vyplatilo 102 miliónov eur na ubytovanie odídencov z Ukrajiny, časť nákladov pokryl ESF+</title>
		<link>https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-vyplatilo-102-milionov-eur-na-ubytovanie-odidencov-z-ukrajiny-cast-nakladov-pokryl-esf/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 11 Feb 2026 15:05:42 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Európska komisia]]></category>
		<category><![CDATA[Európsky sociálny fond plus (ESF+)]]></category>
		<category><![CDATA[legislatíva]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-vyplatilo-102-milionov-eur-na-ubytovanie-odidencov-z-ukrajiny-cast-nakladov-pokryl-esf/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy SR uviedlo, že za roky 2022 – 2024 vyplatilo príspevky na ubytovanie odídencov z Ukrajiny v celkovej výške 102 miliónov eur. Ubytovanie malo byť zabezpečené pre 35 072 ľudí cez takmer 1 400 poskytovateľov. Rezort zároveň požiadal o refundáciu 28,7 milióna eur z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+).</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-vyplatilo-102-milionov-eur-na-ubytovanie-odidencov-z-ukrajiny-cast-nakladov-pokryl-esf/">Ministerstvo dopravy vyplatilo 102 miliónov eur na ubytovanie odídencov z Ukrajiny, časť nákladov pokryl ESF+</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (MD SR) informovalo, že v rokoch 2022 – 2024 vyplatilo príspevky na ubytovanie odídencov z Ukrajiny v celkovej výške 102 036 471,84 eura. Podľa rezortu sa týmto mechanizmom zabezpečilo ubytovanie pre 35 072 odídencov prostredníctvom takmer 1 400 poskytovateľov ubytovania na Slovensku.</p>
<p>Téma súvisí s dopadmi vojnového konfliktu na Ukrajine na verejné služby a kapacity v Slovenskej republike. Rezort dopravy príspevky prezentuje ako nástroj, ktorý mal popri humanitárnej pomoci zároveň podporiť regionálnych poskytovateľov ubytovania, najmä v období po pandémii.</p>
<h3>Koľko peňazí išlo zo štátneho rozpočtu a koľko má pokryť Európska únia</h3>
<p>MD SR uviedlo, že celková výška prostriedkov štátneho rozpočtu použitých na príspevky dosiahla 102 036 471,84 eura. Zo zdrojov Európskej únie, konkrétne z <strong>Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+)</strong>, rezort požiadal o refundáciu v objeme 28 736 471 eur.</p>
<p>Podľa ministerstva išlo o prostriedky v rámci výzvy vyhlásenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v ktorej boli financie pridelené rezortom dopravy a vnútra. Cieľom výzvy malo byť zabezpečenie azylových ubytovacích kapacít pre ľudí prichádzajúcich na Slovensko v dôsledku vojnového konfliktu.</p>
<h3>Príspevky na ubytovanie: pravidlá a maximálne sadzby</h3>
<p>Ministerstvo dopravy uviedlo, že príspevok poskytovalo na základe siedmich nariadení vlády SR. Maximálna výška príspevku bola 24,20 eura za jednu noc ubytovania odídenca staršieho ako 15 rokov a 12,10 eura za jednu noc ubytovania odídenca mladšieho ako 15 rokov.</p>
<p>Rezort zároveň spresnil, že príspevok bol určený na pokrytie časti nákladov spojených s ubytovaním odídencov z Ukrajiny.</p>
<h3>Vyjadrenia rezortu a Európskej komisie</h3>
<p>Štátny tajomník MD SR Igor Choma v tlačovej správe uviedol: <em>„Ministerstvo dopravy reagovalo veľmi rýchlo, vďaka čomu sme pomohli 35-tisíc ľuďom v neľahkej životnej situácii. Zároveň boli tieto príspevky aj veľmi dôležitým stimulom pre majiteľov hotelov či penziónov, ktorí sa v tom čase práve spamätávali z následkov pandémie. Takmer tretinu nákladov sme zaplatili z eurofondov, a tým sme odbremenili štátny rozpočet,“</em> povedal.</p>
<p>Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Peter Stano doplnil: <em>„Takmer 30 miliónov eur z fondov EÚ pomohlo nielen odídencom z Ukrajiny, ale aj slovenským občanom, ktorí im poskytli bezpečné prístrešie v našej krajine,“</em> uviedol v súvislosti s podporou z fondov EÚ.</p>
<h3>Čo má opatrenie znamenať pre regióny a ďalší postup</h3>
<p>Podľa ministerstva malo zabezpečenie ubytovania vytvoriť dôstojné podmienky pre pobyt odídencov na území Slovenska a zároveň podporiť ich sociálno-ekonomickú integráciu. Rezort zároveň poukázal na „synergický“ efekt v podobe podpory podnikateľov v regiónoch, ktorí poskytovali ubytovanie.</p>
<p>Tlačová správa zároveň uvádza, že časť nákladov má byť pokrytá refundáciou z ESF+, o ktorú MD SR požiadalo v uvedenom objeme.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.mindop.sk/media/tlacove-spravy/detail/ministerstvo-dopravy-vyplatilo-viac-ako-100-milionov-eur-za-pomoc-odidencom">mindop.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-vyplatilo-102-milionov-eur-na-ubytovanie-odidencov-z-ukrajiny-cast-nakladov-pokryl-esf/">Ministerstvo dopravy vyplatilo 102 miliónov eur na ubytovanie odídencov z Ukrajiny, časť nákladov pokryl ESF+</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>IDS BBSK spúšťa vernostný program BusPlus: predplatné lístky prinesú zľavy do múzeí a galérií</title>
		<link>https://www.doprava.org/ids-bbsk-spusta-vernostny-program-busplus-predplatne-listky-prinesu-zlavy-do-muzei-a-galerii/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 29 Jan 2026 13:06:53 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Hromadná doprava]]></category>
		<category><![CDATA[Banská Bystrica]]></category>
		<category><![CDATA[Banská Štiavnica]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický samosprávny kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Brezno]]></category>
		<category><![CDATA[Integrovaný dopravný systém Banskobystrického samosprávneho kraja]]></category>
		<category><![CDATA[legislatíva]]></category>
		<category><![CDATA[Lučenec]]></category>
		<category><![CDATA[Nová Baňa]]></category>
		<category><![CDATA[Organizátor IDSBBSK]]></category>
		<category><![CDATA[Rimavská Sobota]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<category><![CDATA[turizmus]]></category>
		<category><![CDATA[Žiar nad Hronom]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/ids-bbsk-spusta-vernostny-program-busplus-predplatne-listky-prinesu-zlavy-do-muzei-a-galerii/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Integrovaný dopravný systém Banskobystrického samosprávneho kraja (IDS BBSK) zavádza vernostný program BusPlus pre držiteľov predplatných lístkov. Bez registrácie a poplatkov ponúkne prvý benefit: 20 % zľavu na vstupné do šiestich krajských múzeí a galérií. Opatrenie má podporiť pravidelné využívanie verejnej dopravy v kraji.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ids-bbsk-spusta-vernostny-program-busplus-predplatne-listky-prinesu-zlavy-do-muzei-a-galerii/">IDS BBSK spúšťa vernostný program BusPlus: predplatné lístky prinesú zľavy do múzeí a galérií</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Integrovaný dopravný systém Banskobystrického samosprávneho kraja (IDS BBSK)</strong> rozširuje ponuku pre pravidelných cestujúcich o nový vernostný program <strong>BusPlus</strong>. Podľa zverejnenej tlačovej správy majú držitelia predplatných cestovných lístkov získať výhody automaticky, bez registrácie a bez dodatočných poplatkov. Prvým konkrétnym benefitom je zľava na kultúrne služby v rámci kraja.</p>
<p>Program sa viaže na predplatné cestovné lístky IDS BBSK, teda na tzv. Časovky a Sieťovky, vrátane zľavnených variantov. Cieľovou skupinou sú najmä ľudia, ktorí verejnú dopravu využívajú denne pri dochádzaní do práce, školy alebo za voľnočasovými aktivitami.</p>
<h3>BusPlus: výhody bez registrácie pre držiteľov predplatných lístkov</h3>
<p>IDS BBSK uvádza, že benefity programu BusPlus sa budú uplatňovať automaticky pre všetkých držiteľov predplatných lístkov. Nie je potrebná žiadna dodatočná registrácia ani aktivácia, čo má znížiť bariéry pre využívanie výhod a zároveň podporiť dlhodobejšie formy cestovania na predplatné.</p>
<p>„<i>Pravidelní cestujúci sú pre nás kľúčoví. Programom BusPlus chceme ukázať, že predplatný lístok IDS BBSK neznamená len lacnejšie cestovanie, ale prináša aj ďalšie reálne výhody. Ide o moderný benefitový nástroj, ktorý budeme postupne rozvíjať</i>,“ uviedol Radoslav Vavruš, predseda predstavenstva spoločnosti Organizátor IDSBBSK.</p>
<h3>Prvý benefit: 20 % zľava do šiestich krajských inštitúcií</h3>
<p>V prvej fáze je BusPlus zameraný na podporu regionálnej kultúry. Držitelia predplatných lístkov IDS BBSK získajú 20 % zľavu zo vstupného na výstavy a do expozícií v šiestich inštitúciách zriadených Banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK): Stredoslovenské múzeum a Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Horehronské múzeum v Brezne, Novohradské múzeum a galéria v Lučenci, Pohronské múzeum v Novej Bani a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote.</p>
<p>Podľa IDS BBSK sa zľava uplatní po preukázaní sa platným predplatným lístkom, buď vo fyzickej podobe (papierové potvrdenie z klientskeho centra), alebo online v mobilnom telefóne po prihlásení do zákazníckeho účtu v sekcii „Moje lístky“. IDS BBSK zároveň upozorňuje, že zľavu nie je možné kombinovať s inými zľavami.</p>
<p>„<i>Sme radi, že môžeme obyvateľom kraja ponúknuť takýto model. Motivujeme ľudí využívať ekologickejšiu dopravu a zároveň im uľahčujeme prístup k bohatstvu, ktoré ukrývajú naše múzeá a galérie. Verím, že táto zľava priláka do expozícií aj nových návštevníkov, ktorí si naplánujú svoj výlet práve autobusom</i>,“ uviedol Peter Černek, riaditeľ odboru kultúry Úradu BBSK.</p>
<h3>Predplatné lístky v IDS BBSK: úspora, rýchlejší nástup a integrácia</h3>
<p>IDS BBSK v materiáli pripomína, že predplatné lístky majú prinášať nižšiu cenu za jednu jazdu v porovnaní s jednorazovým cestovným a zároveň zjednodušiť cestovanie bez hotovosti. Predplatné zároveň umožňuje neobmedzený počet jázd a prestupov v zvolených zónach.</p>
<p>Súčasťou systému je aj integrácia dopravy: predplatné lístky sú podľa IDS BBSK platné v prímestských autobusoch a vo vybraných mestských hromadných dopravách, konkrétne v mestách Žiar nad Hronom, Brezno, Nová Baňa a Banská Štiavnica.</p>
<h3>Čo bude nasledovať</h3>
<p>IDS BBSK avizuje, že BusPlus má byť postupne rozvíjaný. Aktuálne informácie o programe, zapojených partneroch a podmienkach zverejňuje na stránke IDS BBSK.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://idsbbsk.sk/predplatny-listok-ktory-dava-viac/">idsbbsk.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ids-bbsk-spusta-vernostny-program-busplus-predplatne-listky-prinesu-zlavy-do-muzei-a-galerii/">IDS BBSK spúšťa vernostný program BusPlus: predplatné lístky prinesú zľavy do múzeí a galérií</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Priama autobusová linka Lučenec – Budapešť začne jazdiť od 1. februára 2026, obslúži aj Fiľakovo</title>
		<link>https://www.doprava.org/priama-autobusova-linka-lucenec-budapest-zacne-jazdit-od-1-februara-2026-obsluzi-aj-filakovo/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 28 Jan 2026 15:06:04 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Hromadná doprava]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK)]]></category>
		<category><![CDATA[Biskupice]]></category>
		<category><![CDATA[Budapešť]]></category>
		<category><![CDATA[Fiľakovo]]></category>
		<category><![CDATA[Fiľakovské Kováče]]></category>
		<category><![CDATA[Integrovaný dopravný systém BBSK (IDS BBSK)]]></category>
		<category><![CDATA[Lučenec]]></category>
		<category><![CDATA[Maďarsko]]></category>
		<category><![CDATA[MÁV Személyszállítási Zrt]]></category>
		<category><![CDATA[plánovanie]]></category>
		<category><![CDATA[Radzovce]]></category>
		<category><![CDATA[Salgótarján]]></category>
		<category><![CDATA[Šiatorská Bukovinka]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Stanica]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<category><![CDATA[Zastávka]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/priama-autobusova-linka-lucenec-budapest-zacne-jazdit-od-1-februara-2026-obsluzi-aj-filakovo/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Od 1. februára 2026 pribudne priame autobusové spojenie Lučenec – Budapešť cez Fiľakovo a Salgótarján, ktoré bude prevádzkovať MÁV Személyszállítási Zrt. Linka má zlepšiť dostupnosť maďarskej metropoly pre juh Banskobystrického kraja bez prestupovania. Zverejnený je aj rámcový cestovný poriadok a zoznam zastávok.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/priama-autobusova-linka-lucenec-budapest-zacne-jazdit-od-1-februara-2026-obsluzi-aj-filakovo/">Priama autobusová linka Lučenec – Budapešť začne jazdiť od 1. februára 2026, obslúži aj Fiľakovo</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Cezhraničné autobusové spojenie medzi juhom <strong>Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK)</strong> a Maďarskom sa má od začiatku februára 2026 rozšíriť o novú priamu linku z Lučenca do Budapešti. Podľa informácií <strong>Integrovaného dopravného systému BBSK (IDS BBSK)</strong> má ísť o nadviazanie na už zavedené priame linky medzi Lučencom a maďarským Salgótarjánom, ktoré začali premávať v marci minulého roka.</p>
<p>Novú linku bude prevádzkovať maďarský národný dopravca <strong>MÁV Személyszállítási Zrt</strong> (bývalý Volánbusz). Trasa je plánovaná v smere <strong>Budapešť – Salgótarján – Fiľakovo – Lučenec</strong> a má priniesť priame spojenie bez prestupovania najmä pre obyvateľov regiónu Novohrad.</p>
<h3>Trasa Budapešť – Salgótarján – Fiľakovo – Lučenec a režim prepravy</h3>
<p>IDS BBSK uvádza, že autobusy budú okrem Lučenca a Budapešti obsluhovať aj zastávky <strong>Fiľakovské Kováče</strong>, <strong>Fiľakovo (pošta)</strong>, <strong>Fiľakovo (autobusová stanica)</strong>, <strong>Biskupice</strong>, <strong>Radzovce</strong> a <strong>Šiatorská Bukovinka</strong>. Na slovenskom území má linka slúžiť výhradne na <strong>medzinárodnú prepravu</strong>, kým v Maďarsku ju bude možné využiť aj na vnútroštátne cestovanie.</p>
<h3>Zverejnený cestovný poriadok: ranné a popoludňajšie spoje, prípoj do Salgótarjánu</h3>
<p>Podľa zverejnených údajov má linka niesť označenie <strong>1022</strong> a začať premávať <strong>od 1. februára 2026</strong>. V smere <strong>Lučenec – Budapešť</strong> je plánovaný denný ranný spoj s odchodom z Lučenca (autobusová stanica) o <strong>5:35</strong> a príchodom do Budapešti (Stadion) o <strong>8:25</strong>. V nedeľu má byť doplnený podvečerný spoj s odchodom o <strong>17:35</strong> a príchodom o <strong>20:25</strong>.</p>
<p>Okrem toho má byť zavedený aj denný večerný prípoj (okrem nedele) z Lučenca o <strong>19:00</strong> s cieľovou stanicou <strong>Salgótarján</strong> o <strong>19:50</strong>.</p>
<p>V opačnom smere <strong>Budapešť – Lučenec</strong> je plánovaný denný popoludňajší spoj s odchodom z Budapešti o <strong>14:40</strong> a príchodom do Lučenca o <strong>17:25</strong>. Zverejnený je aj denný ranný prípoj zo Salgótarjánu o <strong>4:35</strong> s príchodom do Lučenca o <strong>5:25</strong>.</p>
<h3>Spolupráca IDS BBSK s maďarskými partnermi a očakávaný prínos pre Novohrad</h3>
<p>IDS BBSK označuje nové spojenie za výsledok spolupráce BBSK a IDS BBSK s maďarskými partnermi. Predseda BBSK Ondrej Lunter spojenie rámcuje ako pokračovanie cezhraničného prepájania: <em>„Našou víziou je integrovaný dopravný systém bez bariér. Po minuloročnom spustení liniek IDS BBSK do Salgótarjánu a Ceredu je priame spojenie s Budapešťou nielen prirodzeným a kľúčovým krokom, ale aj dodržaným prísľubom maďarských partnerov.“</em></p>
<p>Význam linky pre okres Lučenec zdôraznil aj krajský poslanec Péter Csúsz: <em>„Pre obyvateľov okresu Lučenec je toto spojenie mimoriadne dôležité. Nejde len o dopravnú linku, ale o uľahčenie každodenného života našich študentov, rodín a pracujúcich.“</em></p>
<h3>Širší kontext: IDS BBSK hovorí o zlepšovaní nadväzností v rámci Slovenska</h3>
<p>Tlačová správa zároveň pripomína, že zlepšenie autobusového prepojenia s Maďarskom má byť súčasťou širšieho rozvoja verejnej dopravy v kraji. IDS BBSK uvádza úpravy prepojení smerom na Turiec a Žilinský kraj (napríklad zlepšenie väzieb medzi Žiarom nad Hronom, Kremnicou a Martinom), smerom do Nitrianskeho kraja (úpravy spojov na trase Veľký Krtíš – Nitra s prípojmi na rýchliky v Leviciach) aj spoluprácu s IDS Východ na trase Rožňava – Rimavská Sobota cez Revúcu.</p>
<p>Podpredsedníčka predstavenstva Organizátora IDS BBSK Petra Pelachová k tomu uviedla: <em>„Cieľom IDS BBSK je, aby verejná doprava pôsobila ako jeden prepojený a spoľahlivý systém, bez ohľadu na to, či cestujete do susedného okresu, kraja alebo susedného štátu.“</em></p>
<h3>Čo bude nasledovať</h3>
<p>IDS BBSK zverejnil detailný cestovný poriadok linky 1022 s platnosťou od 1. februára 2026. Pre cestujúcich v Novohrade a prihraničných obciach má byť kľúčovým prínosom najmä priame spojenie do Budapešti bez prestupovania a rozšírenie možností cezhraničnej mobility.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://idsbbsk.sk/z-lucenca-priamo-do-srdca-budapesti/">idsbbsk.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/priama-autobusova-linka-lucenec-budapest-zacne-jazdit-od-1-februara-2026-obsluzi-aj-filakovo/">Priama autobusová linka Lučenec – Budapešť začne jazdiť od 1. februára 2026, obslúži aj Fiľakovo</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Letisko Bratislava hlási rekord: v roku 2025 odbavilo 2,44 milióna cestujúcich a prudko rástlo aj cargo</title>
		<link>https://www.doprava.org/letisko-bratislava-hlasi-rekord-v-roku-2025-odbavilo-244-miliona-cestujucich-a-prudko-rastlo-aj-cargo/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 16 Jan 2026 03:33:51 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Arkia Israeli Airlines]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[DHL]]></category>
		<category><![CDATA[European Air Transport Leipzig]]></category>
		<category><![CDATA[Letisko]]></category>
		<category><![CDATA[Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s.]]></category>
		<category><![CDATA[Norwegian]]></category>
		<category><![CDATA[Pegasus Airlines]]></category>
		<category><![CDATA[Ryanair]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Smartwings]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<category><![CDATA[Wizz Air]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/letisko-bratislava-hlasi-rekord-v-roku-2025-odbavilo-244-miliona-cestujucich-a-prudko-rastlo-aj-cargo/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Letisko M. R. Štefánika (BTS) v roku 2025 odbavilo rekordných 2 438 215 cestujúcich, čo je medziročne o 25 % viac. Rast podporilo 28 nových pravidelných liniek a rozšírenie báz dopravcov Wizz Air a Ryanair. Letisko zároveň uvádza 70 % nárast leteckého carga.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/letisko-bratislava-hlasi-rekord-v-roku-2025-odbavilo-244-miliona-cestujucich-a-prudko-rastlo-aj-cargo/">Letisko Bratislava hlási rekord: v roku 2025 odbavilo 2,44 milióna cestujúcich a prudko rástlo aj cargo</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p><strong>Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s.</strong> (Letisko Bratislava, BTS) uzavrelo rok 2025 ako najúspešnejší v histórii. Podľa údajov letiska prešlo príletmi a odletmi spolu <strong>2 438 215 cestujúcich</strong>, čo je najvyšší počet od vzniku letiska. V porovnaní s rokom 2024 ide o nárast o <strong>25 %</strong>, teda o viac ako 490-tisíc cestujúcich.</p>



<p>Letisko pripisuje rast najmä rozširovaniu ponuky pravidelných liniek a posilňovaniu kapacít kľúčových dopravcov. Z pohľadu dopravnej obsluhy regiónu má význam aj rozšírenie siete destinácií a vyššia frekvencia letov, čo ovplyvňuje dostupnosť Bratislavy a západného Slovenska v rámci Európy aj pri dovolenkových letoch.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Rekordný prírastok pravidelných liniek a nové základne dopravcov</h3>



<p>V roku 2025 pribudlo na Letisku Bratislava <strong>28 nových pravidelných liniek</strong>. Z nich 14 spustil dopravca Wizz Air, 12 otvoril Ryanair a po jednej linke pridali Norwegian (Kodaň) a Arkia Israeli Airlines (Tel Aviv).</p>



<p>Letisko zároveň uvádza, že významným míľnikom bolo otvorenie základne Wizz Air v Bratislave od <strong>14. novembra 2025</strong>. Dopravca podľa letiska rozšíril svoju sieť z dvoch liniek na 16 liniek v roku 2025 a na rok 2026 avizuje ďalších 14 nových liniek. V Bratislave má mať postupne umiestnené spolu štyri bázované lietadlá typu Airbus A321neo.</p>



<p>Ďalšou zmenou bolo rozšírenie základne Ryanair v októbri 2025 o tretie lietadlo po desiatich rokoch pôsobenia s dvoma bázovanými lietadlami. Podľa letiska to umožnilo otvoriť viacero nových spojení.</p>



<figure class="wp-block-gallery has-nested-images columns-default is-cropped wp-block-gallery-1 is-layout-flex wp-block-gallery-is-layout-flex">
<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" width="900" height="600" data-id="1201" src="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko-bratislava-2.jpg" alt="Letisko Bratislava" class="wp-image-1201" srcset="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko-bratislava-2.jpg 900w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko-bratislava-2-300x200.jpg 300w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko-bratislava-2-768x512.jpg 768w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko-bratislava-2-630x420.jpg 630w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko-bratislava-2-150x100.jpg 150w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko-bratislava-2-696x464.jpg 696w" sizes="(max-width: 900px) 100vw, 900px" /><figcaption class="wp-element-caption">Letisko Bratislava</figcaption></figure>



<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" width="900" height="600" data-id="1202" src="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko_bratislava.jpg" alt="Letisko Bratislava" class="wp-image-1202" srcset="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko_bratislava.jpg 900w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko_bratislava-300x200.jpg 300w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko_bratislava-768x512.jpg 768w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko_bratislava-630x420.jpg 630w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko_bratislava-150x100.jpg 150w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/01/letisko_bratislava-696x464.jpg 696w" sizes="(max-width: 900px) 100vw, 900px" /><figcaption class="wp-element-caption">Letisko Bratislava</figcaption></figure>
</figure>



<h3 class="wp-block-heading">Vnútroštátna linka Bratislava – Košice a najvyťaženejšie destinácie</h3>



<p>Wizz Air začal od <strong>21. novembra 2025</strong> prevádzkovať pravidelnú vnútroštátnu linku <strong>Bratislava – Košice</strong> s frekvenciou <strong>9-krát týždenne</strong>.</p>



<p>Medzi najvyužívanejšími linkami podľa počtu odbavených cestujúcich dominovali v roku 2025 <strong>Londýn</strong> a turecká <strong>Antalya</strong>; do oboch destinácií bolo vybavených viac ako 200-tisíc cestujúcich. Nasledovali linky do Hurgady, Milána a Manchesteru. Letisko zároveň uvádza, že v letnej sezóne mohli cestujúci využiť 39 pravidelných liniek a 43 charterových letov, kým v zime 2025/2026 evidovalo rekordných 49 pravidelných liniek a 10 charterových letov.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Mesačné rekordy, najsilnejší deň a najväčší dopravca</h3>



<p>Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika Dušan Novota v tlačovej správe uviedol, že letisko v roku 2025 dosahovalo opakovane historické mesačné rekordy: <em>„Osem mesiacov po sebe sme v uplynulom roku zaznamenávali historické mesačné rekordy v počte cestujúcich, a to vďaka rekordnému nárastu nových pravidelných liniek – vlani ich pribudlo až 28,“</em> uviedol.</p>



<p>Najsilnejším mesiacom bol podľa letiska <strong>júl 2025</strong> s <strong>358 898</strong> cestujúcimi. Najsilnejší deň roka bol <strong>22. júl</strong>, keď letisko vybavilo <strong>12 971</strong> prilietajúcich a odlietajúcich cestujúcich. Najväčším dopravcom podľa počtu odbavených cestujúcich ostal v roku 2025 na bratislavskom letisku <strong>Ryanair</strong>, nasledovali Smartwings, Wizz Air a Pegasus Airlines.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Viac letov aj výrazný rast leteckého carga</h3>



<p>Letisko uvádza, že v roku 2025 sa uskutočnilo <strong>29 002 letov</strong> (vrátane pravidelných, charterových, súkromných, tréningových, štátnych či záchranárskych letov), čo je o <strong>3 %</strong> viac než v roku 2024 (28 098 pohybov).</p>



<p>V oblasti nákladnej dopravy bolo podľa letiska vybavených <strong>18 929 ton carga</strong>, čo predstavuje <strong>70 %</strong> medziročný nárast oproti roku 2024 (11 136 ton). Najväčším prepravcom je podľa tlačovej správy spoločnosť European Air Transport Leipzig zabezpečujúca cargo lety pre DHL; letisko rast spája najmä s nasadením väčšieho typu lietadiel a tiež s nepravidelnými ad-hoc cargo letmi.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Výhľad na rok 2026: nové linky a očakávania letiska</h3>



<p>Letisko v tlačovej správe uvádza očakávanie ďalšieho rastu v roku 2026. Dušan Novota k tomu uviedol: <em>„V roku 2026 očakávame ešte výraznejšie prekonanie tohto rekordu &#8211; na viac ako 4 milióny odbavených cestujúcich.“</em></p>



<p>V januári 2026 majú podľa letiska pribudnúť štyri nové linky dopravcu Wizz Air do Jerevanu, Kutaisi, Larnaky a Kišiňova. V marci má dopravca pridať ďalších deväť liniek a v júni spustiť pravidelné lety na Mykonos.</p>



<p>Rok 2025 zároveň ukázal, že rast leteckej dopravy na Letisku Bratislava sa opiera o kombináciu pravidelných liniek, charterových letov a posilňovania kapacít dopravcov. Pre región to znamená širšiu ponuku priamych spojení, ale aj vyššie nároky na nadväzujúcu dopravu a prevádzkovú pripravenosť letiska pri špičkách sezóny.</p>



<p>Zdroj a foto: <a href="https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-bratislava-vybavilo-v-roku-2025-najvyssi-pocet-cestujucich-vo-svojej-historii/">bts.aero</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/letisko-bratislava-hlasi-rekord-v-roku-2025-odbavilo-244-miliona-cestujucich-a-prudko-rastlo-aj-cargo/">Letisko Bratislava hlási rekord: v roku 2025 odbavilo 2,44 milióna cestujúcich a prudko rástlo aj cargo</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>IDS BBSK posilní regionálne autobusy na biatlon v Osrblí: spoje budú prispôsobené programu IBU Cup</title>
		<link>https://www.doprava.org/ids-bbsk-posilni-regionalne-autobusy-na-biatlon-v-osrbli-spoje-budu-prisposobene-programu-ibu-cup/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 12 Jan 2026 15:06:01 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Hromadná doprava]]></category>
		<category><![CDATA[Autobus]]></category>
		<category><![CDATA[Banská Bystrica]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK)]]></category>
		<category><![CDATA[Brezno]]></category>
		<category><![CDATA[IDS BBSK]]></category>
		<category><![CDATA[Osrblie]]></category>
		<category><![CDATA[parkovanie]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<category><![CDATA[turizmus]]></category>
		<category><![CDATA[Valaská]]></category>
		<category><![CDATA[Valaská, pri moste]]></category>
		<category><![CDATA[Zastávka]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/ids-bbsk-posilni-regionalne-autobusy-na-biatlon-v-osrbli-spoje-budu-prisposobene-programu-ibu-cup/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Integrovaný dopravný systém Banskobystrického kraja (IDS BBSK) posilní v piatok 16. a v sobotu 17. januára regionálne autobusové spoje na trase Brezno – Osrblie počas pretekov IBU Cup. Pre cestujúcich zo smeru Banská Bystrica bude pripravený garantovaný prestup vo Valaskej. Cieľom je znížiť tlak na parkovanie a umožniť cestu aj na predplatné lístky IDS BBSK.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ids-bbsk-posilni-regionalne-autobusy-na-biatlon-v-osrbli-spoje-budu-prisposobene-programu-ibu-cup/">IDS BBSK posilní regionálne autobusy na biatlon v Osrblí: spoje budú prispôsobené programu IBU Cup</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Integrovaný dopravný systém Banskobystrického samosprávneho kraja (IDS BBSK)</strong> avizuje posilnenie regionálnej autobusovej dopravy do Osrblia počas medzinárodných biatlonových pretekov <strong>IBU Cup</strong>. Podľa tlačovej správy majú byť posilové spoje nasadené v piatok 16. a v sobotu 17. januára, keď sa očakáva vyšší nápor návštevníkov.</p>
<p>Opatrenie má z pohľadu mobility v regióne znížiť potrebu individuálnej dopravy a tlak na parkovanie v okolí športoviska. IDS BBSK uvádza, že spoje budú prispôsobené štartom pretekov aj sprievodnému programu.</p>
<h3>Posilové spoje Brezno – Osrblie a prestup vo Valaskej</h3>
<p>Posilnené autobusy majú premávať na trase <strong>Brezno – Osrblie</strong> tak, aby „kopírovali začiatok a koniec hlavného športového programu“. Pre cestujúcich zo smeru <strong>Banská Bystrica</strong> je na uvedené dni pripravený <strong>garantovaný prestup</strong> na zastávke <strong>Valaská, pri moste</strong>.</p>
<p>Organizátor IDS BBSK týmto nastavením zdôrazňuje najmä praktickú stránku cestovania na podujatie bez potreby riešiť parkovanie v cieľovej lokalite.</p>
<h3>Tarifa IDS BBSK platí aj v posilových autobusoch</h3>
<p>IDS BBSK uvádza, že v posilových autobusoch bude platiť štandardná tarifa integrovaného systému. Bezplatné cestovanie sa má týkať seniorov nad 70 rokov so <strong>Senior pasom</strong> a detí do 6 rokov. Zľavnené cestovné je určené pre žiakov, študentov a seniorov nad 63 rokov, ako aj ďalšie kategórie podľa prepravného poriadku.</p>
<p>Zároveň majú na spojoch platiť aj všetky časové predplatné lístky IDS BBSK s povolenou zónou <strong>404 – Osrblie</strong>. Predseda predstavenstva spoločnosti Organizátor IDS BBSK Radoslav Vavruš k tomu v tlačovej správe uviedol: <em>„Naším cieľom je, aby verejná doprava efektívne slúžila ľuďom aj počas veľkých podujatí. Fanúšikovia sa do Osrblia dostanú v cene bežného lístka a tí, ktorí využívajú predplatné lístky IDS BBSK aj v zóne 404 – Osrblie, cestujú v rámci nich úplne bez ďalších poplatkov.“</em></p>
<p>Podľa zverejnených informácií má byť samotný vstup na preteky IBU pohára 2026 voľný.</p>
<h3>Sprievodný program vo fanzóne a informácie o spojeniach</h3>
<p>V piatok a sobotu v čase 10:00 – 16:00 má byť pre návštevníkov k dispozícii fanzóna so sprievodným programom, realizovaná s finančnou podporou <strong>Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK)</strong>. Manažérka pre strategické projekty BBSK Andrea Schvarzbacher doplnila: <em>„Atmosféru na tribúnach vybičuje bubnová šou BATIDA. Vo fanzóne sme pripravili laserovú strelnicu, interaktívne súťaže, chýbať nebudú maskoti pretekov ani ochutnávka regionálnych špecialít.“</em></p>
<p>IDS BBSK zároveň odkazuje, že spojenia sú dostupné na <strong>www.cp.sk</strong> a dopravné informácie aj na weboch <strong>www.idsbbsk.sk</strong> a <strong>www.biatlonosrblie.sk/doprava</strong>.</p>
<h3>Dopad na mobilitu v regióne</h3>
<p>Posilnenie regionálnych autobusových spojov na veľké športové podujatie je príkladom využitia verejnej dopravy ako nástroja na organizáciu dopravy v území. V praxi môže znížiť dopravné zaťaženie v okolí Osrblia a zlepšiť dostupnosť podujatia aj pre návštevníkov bez auta, najmä pri nadväznosti cez garantovaný prestup vo Valaskej.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://idsbbsk.sk/osrblie-biatlon/">idsbbsk.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ids-bbsk-posilni-regionalne-autobusy-na-biatlon-v-osrbli-spoje-budu-prisposobene-programu-ibu-cup/">IDS BBSK posilní regionálne autobusy na biatlon v Osrblí: spoje budú prispôsobené programu IBU Cup</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Projekt „Bez prekážok do školy“ priniesol BBSK prvenstvo v Cene Európskeho týždňa mobility 2025</title>
		<link>https://www.doprava.org/projekt-bez-prekazok-do-skoly-priniesol-bbsk-prvenstvo-v-cene-europskeho-tyzdna-mobility-2025/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 05 Jan 2026 11:19:14 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Hromadná doprava]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[IDS BBSK]]></category>
		<category><![CDATA[Jelšava]]></category>
		<category><![CDATA[Sirk]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/projekt-bez-prekazok-do-skoly-priniesol-bbsk-prvenstvo-v-cene-europskeho-tyzdna-mobility-2025/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Banskobystrický samosprávny kraj zvíťazil v národnej súťaži o Cenu Európskeho týždňa mobility 2025 v kategórii samosprávne kraje. Porotu zaujal aj projekt IDS BBSK „Bez prekážok do školy“, ktorý mení príspevok na dopravu na predplatné lístky či kredit a má zlepšovať školskú dochádzku detí.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/projekt-bez-prekazok-do-skoly-priniesol-bbsk-prvenstvo-v-cene-europskeho-tyzdna-mobility-2025/">Projekt „Bez prekážok do školy“ priniesol BBSK prvenstvo v Cene Európskeho týždňa mobility 2025</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Podľa tlačovej správy Organizátora IDS BBSK získal Banskobystrický samosprávny kraj prvé miesto v národnej súťaži o Cenu Európskeho týždňa mobility 2025 v kategórii samosprávne kraje. Hodnotiaca komisia ocenila okrem iného aj sociálny rozmer aktivít kraja.</p>
<h3>Ocenenie aj za riešenie dopravnej chudoby</h3>
<p>V rámci hodnotenia zavážil projekt <strong>Bez prekážok do školy</strong>, ktorým IDS BBSK deklaruje snahu bojovať proti dopravnej chudobe a zlepšovať dochádzku detí na základných školách. Projekt podľa organizátora funguje tak, že príspevok na dopravu sa v spolupráci so školami a rodičmi premieňa priamo na <strong>predplatný lístok alebo kredit</strong>, čo má deťom garantovať cestu do školy.</p>
<h3>Pilot v Jelšave a Sirku: zapojilo sa takmer 200 detí</h3>
<p>Pilotná fáza prebiehala od apríla do júna na základných školách v <strong>Jelšave</strong> a <strong>Sirku</strong>, pričom sa do nej zapojilo takmer 200 detí. V Sirku podľa IDS BBSK medziročne klesol počet neospravedlnených hodín o 44 % a v Jelšave sa mesačne znížil o tretinu počet dochádzajúcich detí, ktoré vymeškali aspoň jeden deň.</p>
<h3>Rozšírenie na celý kraj</h3>
<p>Organizátor IDS BBSK uvádza, že možnosť zapojiť sa do projektu bola rozšírená na všetky základné školy v Banskobystrickom kraji. Aktuálne má byť do projektu zapojených takmer 400 detí z rôznych regiónov.</p>
<h3>Európsky týždeň mobility</h3>
<p>Európsky týždeň mobility je podľa zdroja kampaň Európskej komisie zameraná na zvyšovanie povedomia o udržateľnej mestskej mobilite. Koná sa každoročne od 16. do 22. septembra a vrcholí Dňom bez áut.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://idsbbsk.sk/projekt-bez-prekazok-do-skoly-bodoval-v-sutazi-europskeho-tyzdna-mobility/">idsbbsk.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/projekt-bez-prekazok-do-skoly-priniesol-bbsk-prvenstvo-v-cene-europskeho-tyzdna-mobility-2025/">Projekt „Bez prekážok do školy“ priniesol BBSK prvenstvo v Cene Európskeho týždňa mobility 2025</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
