Na stavenisku sa podľa NDS aktuálne denne nachádza do 200 pracovníkov. Popri samotnej rýchlostnej ceste sa riešia aj súvisiace objekty vrátane mimoúrovňovej križovatky Šalková a novej preložky cesty I/66.

Zemné práce, mosty a cyklochodník k priemyselnému parku

NDS uvádza, že prebiehajú najmä práce na násypoch rýchlostnej cesty aj mimoúrovňovej križovatky Šalková. Súčasťou postupu prác je aj budovanie násypu preložky cesty I/66, výstavba mostov, oporných a zárubných múrov, úpravy svahov a budovanie cyklochodníka smerom k miestnemu priemyselnému parku.

Člen predstavenstva a investičný riaditeľ NDS Július Mihálik k aktuálnemu stavu prác uviedol: „Momentálne prebiehajú najmä práce na násypoch rýchlostnej cesty aj mimoúrovňovej križovatky Šalková. Takisto sa robí násyp preložky cesty I/66. Budujú sa mosty, oporné a zárubné múry a tiež sa upravujú svahy. Buduje sa aj cyklochodník až po miestny priemyselný park.“

Preložka plynovodu: hľadanie riešenia vzhľadom na Hron a železnicu

Podľa NDS sa stavbe nevyhli okolnosti, ktoré mali vplyv na cenu aj dobu výstavby. Aktuálne sa však podarilo pokročiť pri preložke plynovodu, kde sa hľadalo alternatívne riešenie tak, aby sa vyhlo zložitej geológii pod riekou Hron a zároveň aj blízkosti železničnej trate.

Čierne skládky a environmentálna záťaž priamo na trase

Na budúcej trase rýchlostnej cesty sa podľa NDS našlo väčšie množstvo nelegálnych skládok, pričom časť odpadu má podiel nebezpečných zložiek. Skládky sa odstraňujú priebežne; NDS ako ilustráciu uvádza, že sa už podarilo odstrániť približne 12 000 kubických metrov odpadu.

Okrem nelegálneho odpadu sa z územia budúcej trasy odstraňuje aj environmentálna záťaž. Július Mihálik k tomu doplnil: „Na jednej strane odstraňovanie nelegálnych skládok má dopad na časovú náročnosť stavby, na druhej strane najmä odstraňovanie environmentálnej záťaže predstavuje významný environmentálny prínos pre región.“ NDS zároveň upozorňuje, že postup prebieha v súlade s platnou legislatívou, čo prináša aj výrazné administratívne a čiastočne finančné nároky.

Tri kilometre R1 a tri kilometre novej I/66

Podľa zverejnených informácií má úsek bystrickej R1 dĺžku niečo cez tri kilometre a jeho prínosom má byť výrazné zlepšenie dopravnej situácie pri vstupe do Banskej Bystrice zo smeru od Brezna. Významnou súčasťou stavby je aj nová preložka cesty I/66, ktorá má rovnako približne tri kilometre.

NDS projekt rámcuje nielen ako dopravnú investíciu, ale aj ako zásah do územia, ktorý popri cestnej infraštruktúre rieši aj environmentálne záťaže a nelegálne skládky priamo v koridore budúcej komunikácie.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Bystrická R1 pri Banskej Bystrici napreduje: na stavbe riešia preložku plynovodu aj odstraňovanie čiernych skládok je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Práce sa majú týkať pravého mosta, teda jazdného smeru do Banskej Bystrice. NDS uvádza, že výmena je potrebná z dôvodu zabezpečenia funkčnosti a bezpečnosti mostnej konštrukcie.

Výmena prebehne v dvoch etapách, premávka zostane zachovaná

NDS oznámila, že výmena mostného záveru bude prebiehať v dvoch etapách. Motoristi budú miestom prác prechádzať vždy jedným voľným jazdným pruhom popri pracovisku, čo môže najmä v špičke spôsobiť spomalenie dopravy v dotknutom úseku R1.

V opačnom smere, teda na Nitru, má byť doprava podľa NDS bez obmedzení.

Začiatok 26. augusta 2026, trvanie vyše mesiaca

Podľa zverejnených informácií NDS začína s výmenou 26. augusta 2026 rozložením dočasného dopravného značenia. Celkové trvanie prác je naplánované na niečo vyše mesiaca.

NDS žiada vodičov o opatrnosť v zúžení

NDS v súvislosti s dočasným dopravným režimom apeluje na vodičov, aby v mieste prác zvýšili pozornosť, rešpektovali dočasné dopravné značenie a dodržiavali stanovenú rýchlosť. Pri podobných zásahoch na mostných objektoch je cieľom minimalizovať riziká pre dopravu aj pracovníkov na stavbe pri zachovaní prejazdnosti komunikácie.

Význam zásahu pre prevádzku na R1

Mostné závery patria medzi namáhané časti mostov, keďže prenášajú pohyby konštrukcie a zároveň sú priamo vystavené intenzívnej premávke. Ich výmena je typickým údržbovým opatrením, ktoré má predchádzať zhoršovaniu technického stavu mosta a obmedzeniam v budúcnosti.

Zdroj: ndsas.sk

Článok R1 pri Žiari nad Hronom čaká výmena mostného záveru: doprava pôjde zúžením vyše mesiaca je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa informácií NDS sa práce začnú v pondelok 24. augusta. Cieľom je výmena mostných záverov, teda konštrukčných prvkov, ktoré umožňujú mostu bezpečne prenášať dilatačné pohyby a zároveň zabezpečujú plynulý prejazd vozidiel.

Ktorých mostov sa oprava týka

Oprava sa týka mostov evidovaných ako R2-408 a R2-410. NDS uviedla, že práce budú rozdelené do štyroch etáp. Na každom z mostov sa majú realizovať dve etapy výmeny, a to po poloviciach šírky mosta.

Organizácia dopravy: jeden voľný pruh a svetelná signalizácia

Počas každej etapy bude doprava vedená obojsmerne v jednom voľnom jazdnom pruhu popri pracovisku. Striedavú premávku bude riadiť svetelná signalizácia. Po dokončení jednotlivých etáp sa má pracovisko podľa NDS operatívne presúvať.

Predpokladané trvanie a výzva pre vodičov

NDS odhaduje trvanie prác približne na mesiac a pol. Spoločnosť zároveň žiada motoristov o zvýšenú pozornosť pri prejazde pracoviskom a o rešpektovanie dočasného dopravného značenia.

Opravy mostných prvkov patria medzi zásahy, ktoré majú priamy vplyv na bezpečnosť a komfort jazdy. V prípade R2 pri Tornali bude najvýraznejším dopadom dočasné zúženie dopravy a striedavý režim prejazdu počas jednotlivých etáp.

Zdroj: ndsas.sk

Článok R2 pri Tornali čaká oprava mostných záverov: dopravu zúžia na jeden pruh so semaformi je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

NDS uvádza, že úsek D1 po otvorení „vytiahol“ z mesta v smere západ – juh takmer 90 % nákladných áut a v smere sever – juh ďalších 17 %. Juhozápadný obchvat dnes podľa spoločnosti využíva vyše 2 000 nákladných vozidiel denne. Prvá etapa severného obchvatu na R4 zase podľa NDS odklonila z cesty I/68 takmer polovicu nákladných vozidiel; severným obchvatom aktuálne prechádzajú stovky nákladných áut denne.

Druhá etapa R4: vyše 10 kilometrov a napojenie v križovatke Prešov, sever

V auguste 2026 NDS informovala, že pokračuje výstavba druhej etapy prešovského obchvatu na rýchlostnej ceste R4. Nový úsek má mať dĺžku viac než 10 kilometrov a napojiť sa na prvú etapu v križovatke Prešov, sever.

Podľa člena predstavenstva NDS a riaditeľa úseku spoplatnenia a IT Petra Brašku má po dokončení druhej etapy uzol naplno plniť funkciu odklonu tranzitu z mesta: „Po dostavaní druhej etapy severného obchvatu Prešova bude tento diaľničný uzol naplno spĺňať svoju hlavnú úlohu. Tou je vyprevadenie tranzitnej premávky z tretieho najväčšieho mesta na Slovensku. Po sprevádzkovaní druhej etapy automaticky ubudne z mestských ťahov ďalšia vlna tranzitu,“ uviedol.

Aktuálne intenzity: D1 cez 18-tisíc vozidiel denne, R4 I. etapa vyše 6-tisíc

NDS zároveň zverejnila údaje o vyťaženosti už otvorených úsekov. Úsekom D1 Prešov, západ – Prešov, juh podľa spoločnosti prechádza dokopy cez 18 000 vozidiel denne, z toho približne 2 000 nákladných. Doterajšie maximum NDS namerala v polovici novembra 2025, keď úsekom prešlo vyše 24 000 vozidiel za 24 hodín. Od otvorenia v roku 2021 eviduje NDS viac než 26,7 milióna prejazdov.

Úsek R4 Prešov – severný obchvat, I. etapa denne využíva vyše 6 000 vozidiel. Najvyššiu hodnotu NDS zaznamenala v úvode augusta 2025, keď tadiaľ prešlo približne 8 600 vozidiel za 24 hodín. Od otvorenia v roku 2023 spoločnosť uvádza vyše šesť miliónov prejazdov.

Dopravný model NDS: po dokončení sa očakáva nárast aj na existujúcich úsekoch

NDS predpokladá, že po dokončení druhej etapy severného obchvatu bude R4 využívaná ešte intenzívnejšie. Podľa dopravného modelu NDS má byť očakávaná intenzita na úseku R4 s tunelom Okruhliak (vo výstavbe) približne 10 000 vozidiel denne.

Spoločnosť zároveň uvádza, že doplnenie infraštruktúry má zvýšiť dopravu aj na už existujúcich úsekoch: na R4 s tunelom Bikoš približne o 6 700 vozidiel denne a na D1 s tunelom Prešov o ďalších 3 500 vozidiel denne.

Postup výstavby: mosty a následne vozovka medzi nimi

Podľa NDS výstavba druhej etapy rýchlostného obchvatu Prešova napreduje a spoločnosť plánuje v roku 2026 na stavbe preinvestovať niekoľko desiatok miliónov eur. NDS označuje druhú etapu prešovského obchvatu za finančne aj technicky najnáročnejšiu stavbu, ktorú v súčasnosti realizuje na celoslovenskej úrovni.

Väčšina mostov má mať podľa NDS dokončené zakladanie aj piliere. V roku 2026 má byť na programe najmä dobudovanie nosnej konštrukcie mostov, následne sa má začať s budovaním konštrukcie vozovky medzi jednotlivými mostami.

Význam pre mesto: menej tranzitu na mestských ťahoch

Zverejnené údaje NDS naznačujú, že obchvatové úseky D1 a R4 už dnes preberajú významnú časť dopravy vrátane nákladných vozidiel. NDS očakáva, že po sprevádzkovaní druhej etapy R4 sa odklon tranzitu z Prešova ešte posilní, čo má dopad najmä na zaťaženie hlavných mestských komunikácií a prímestských ťahov.

Zdroj: ndsas.sk

Článok R4 severný obchvat Prešova: druhá etapa má priniesť ďalší odklon tranzitu a zvýšiť využitie D1 aj R4 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa informácií Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (NDS) bol ťah košickej R4 od 7. augusta uzavretý na niekoľko dní. Dôvodom bola výstavba nového mosta ponad rýchlostnú cestu, ktorý je súčasťou infraštruktúry pripravovanej v súvislosti s priemyselným parkom Valaliky.

Uzávera sa týkala úseku R4 od križovatky Šebastovce po križovatku Košice – Východ, ktorý motoristi dočasne nemohli využívať. NDS uviedla, že aktuálne je košická R4 už opäť prístupná pre motoristov.

Most ponad R4 súvisí s napojením priemyselného parku Valaliky

Stavebné práce nad rýchlostnou cestou boli podľa NDS vyvolané výstavbou nového mosta, ktorý má byť súčasťou dopravnej infraštruktúry priemyselného parku Valaliky. Takéto zásahy si pri hlavných ťahoch spravidla vyžadujú krátkodobé, no intenzívne dopravné obmedzenia, keďže bezpečnosť premávky aj pracovníkov na stavbe je pri montážnych prácach rozhodujúca.

Ďalšie obmedzenia sa majú dotknúť križovatky Košice – juh

NDS zároveň informovala, že v súvislosti s rozvojom infraštruktúry napojenej na priemyselný park Valaliky bude čiastočne obmedzená aj križovatka Košice – juh. Rozsah a konkrétny režim obmedzení v zverejnenej informácii nebol bližšie špecifikovaný.

Dopravný význam pre región Košíc

Opätovné sprístupnenie úseku R4 medzi križovatkami Šebastovce a Košice – Východ znamená návrat plynulejšieho prejazdu na jednom z dôležitých vstupov do Košíc. Zároveň ide o ďalší signál, že dopravné úpravy v okolí Košíc budú v najbližšom období ovplyvňované aj investíciami súvisiacimi s priemyselným parkom Valaliky.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Košická R4 je po niekoľkodňovej uzávere opäť prejazdná, práce pri parku Valaliky pokračujú je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Eurofondy pre D3 na Kysuciach, R4 pri Košiciach a R3 na Orave

Podľa NDS sa z európskych zdrojov darí realizovať napríklad všetky tri úseky diaľnice D3 na Kysuciach. Z eurofondov sa podľa spoločnosti realizovali aj takzvané fázované projekty, medzi ktoré NDS zaradila úsek R4 Košice, Šaca – Košické Oľšany a úsek R3 Tvrdošín – Nižná.

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ NDS Filip Macháček v tejto súvislosti uviedol: „Zazmluvnená je viac ako miliarda eur na kľúčové cestné projekty. To je výsledkom intenzívnej prípravy a práce na konkrétnych stavbách. Navyše, práve investície do dopravy sú investíciami do ekonomického rastu regiónov, nových príležitostí a každodenného komfortu motoristov,“ uviedol.

Ďalšie dva schválené projekty majú navýšiť objem o takmer 82 miliónov eur

NDS zároveň oznámila, že objem eurofondov určených na jej projekty sa má ďalej zvyšovať. Schválené už boli ďalšie dva projekty: D2 križovatka Rohožník a diaľničný privádzač Lietavská Lúčka na D1. Po uzatvorení zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku sa má podľa NDS objem kontrahovaných prostriedkov zvýšiť o ďalších takmer 82 miliónov eur.

Spoločnosť uvádza, že po tomto navýšení má mať v rámci Programu Slovensko zazmluvnených viac ako 1,16 miliardy eur na sedem projektov.

Popri Programu Slovensko aj CEF: peniaze aj na prípravu ďalších úsekov

Okrem Programu Slovensko NDS pripomenula aj význam Nástroja na prepájanie Európy (CEF), z ktorého v minulosti financovala projekty zamerané na rozvoj cestnej infraštruktúry a prípravu ďalších investícií. V súčasnosti je podľa NDS z CEF spolufinancovaná výstavba R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa a tiež projektová dokumentácia pre úseky R4 medzi Kapušanmi a štátnou hranicou s Poľskom.

NDS tvrdí, že kombinovanie viacerých európskych finančných nástrojov umožňuje zabezpečovať zdroje nielen na samotnú výstavbu, ale aj na prípravu budúcich projektov. Filip Macháček dodal: „Eurofondy premieňame na nové kilometre diaľnic a rýchlostných ciest, bezpečnejšie križovatky a kvalitnejšie dopravné spojenia. Našou prioritou je preto využívať dostupné európske zdroje s maximálnou efektivitou,“ uzavrel.

Čo to znamená pre diaľničnú výstavbu na Slovensku

Zverejnené údaje naznačujú, že eurofondy zostávajú jedným z kľúčových zdrojov financovania diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku, a to nielen pre samotnú výstavbu, ale aj pre projektovú prípravu. V praxi to ovplyvňuje tempo realizácie strategických úsekov v regiónoch, kde sú dopravné kapacity dlhodobo pod tlakom tranzitu aj miestnej dopravy.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS má z eurofondov zazmluvnenú viac ako miliardu eur: peniaze smerujú na D3, R4 aj ďalšie projekty je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Súčasť severojužného ťahu do Poľska

R3 Tvrdošín – Nižná je dlhá 5,58 kilometra a nadväzuje na obchvat Trstenej, ktorý je v prevádzke od roku 2010. Od neho pokračuje po svahoch východne od Tvrdošína, prevažne mimo zastavaného územia.

Trasa najskôr vedie po ľavom brehu Oravice, križuje Krivý potok a viaceré terénne depresie. Za areálom PD Žiarec prechádza medzi vodnými tokmi, pokračuje v súbehu s ľavým brehom rieky Oravy a pri Nižnej sa končí mimoúrovňovou križovatkou. Prostredníctvom privádzača Nižná a okružnej križovatky Nižná-sever sa napája na existujúcu cestu I/59.

Z celkovej dĺžky pripadá približne 4,4 kilometra na hlavnú trasu R3, 480 metrov na križovatkové vetvy a 697 metrov na privádzač Nižná.

Úsek je súčasťou významného severojužného dopravného koridoru smerujúceho k slovensko-poľskej hranici. Jeho bezprostrednou úlohou však bolo najmä odkloniť tranzitnú a nákladnú dopravu zo zastavaného územia Tvrdošína.

Rýchlostná cesta v polovičnom profile

Obchvat bol vybudovaný v kategórii R 11,5/100 ako polovičný profil plánovaného usporiadania R 24,5/100. Doprava využíva jednu vozovku s jedným jazdným pruhom v každom smere bez stredového deliaceho pásu. Návrhová rýchlosť je 100 km/h.

V krátkom úseku medzi kilometrami 3,900 a 4,160 bola R3 navrhnutá v plnom profile. Za mostom v kilometri 4,160 pokračuje iba pravá polovica budúcej rýchlostnej cesty až po mimoúrovňovú križovatku a privádzač Nižná.

Technické parametre úseku:

• dĺžka celej stavby: 5,58 km,
• hlavná trasa R3: približne 4,4 km,
• križovatkové vetvy: 480 m,
• privádzač Nižná: 697 m,
• kategória: R 11,5/100,
• návrhová rýchlosť: 100 km/h,
• 78 stavebných častí vrátane technológie,
• 4 zárubné múry,
• 2 protihlukové steny,
• viac ako 1 800 metrov protihlukových konštrukcií,
• najdlhší most: 248 m.

Mosty, zárezy a zárubné múry

Hoci ide iba o 5,6-kilometrový úsek, zhotovenie komplikoval členitý terén, vodné toky aj geologické podmienky. R3 sa v krajine striedavo vedie po mostoch a násypoch alebo v hlbokých zárezoch.

Pri vedení v záreze je niveleta cesty znížená pod úroveň okolitého terénu. Toto riešenie umožňuje dosiahnuť plynulejší pozdĺžny sklon, no vyžaduje stabilizáciu svahov, bezpečné odvedenie povrchovej a podzemnej vody a miestami aj vybudovanie zárubných múrov. Tie zachytávajú tlak zeminy na strane svahu a chránia vozovku pred deformáciami alebo zosuvmi.

Významnú časť stavby tvoria mostné objekty z predpätého betónu, prevažne založené hĺbkovo na mikropilótach.

• Most SO 206 v kilometri 4,2 prevádza R3 ponad údolie s Martinovým potokom a dvoma poľnými cestami. Má dĺžku 98,7 metra a tri polia s rozpätiami 26, 35 a 26 metrov. Nosnú konštrukciu tvorí spojitý dvojtrám z predpätého betónu.
• Most SO 210 na vetve C má dĺžku 98,8 metra. Nachádza sa v smerovo aj výškovo náročnom úseku – na oblúku s polomerom 90 metrov a v klesaní šesť percent. Jeho nosnú konštrukciu tvorí trojpoľový predpätý jednotrám.
• Most SO 212 na privádzači Nižná prevádza komunikáciu ponad cestu I/59, neelektrifikovanú železničnú trať a poľnú cestu. Päťpoľová konštrukcia je dlhá 154,7 metra a jej šírka sa mení od 9 do 10,6 metra.

Technicky najzaujímavejším objektom je most SO 211 cez rieku Oravu a jej inundačné územie. Nosnú konštrukciu tvorí predpätý betónový komorový most s dvoma hlavnými poľami s rozpätiami 88 + 88 metrov. Výška komory sa mení od 3,2 metra v poli po 6,6 metra nad stredovým pilierom. Most vznikal kombináciou letmej betonáže a betonáže krajných častí na pevnej skruži. Pri letmej betonáži sa jednotlivé štvormetrové lamely budovali postupne na obe strany od piliera pomocou betonovacieho vozíka. Takýto postup umožnil prekonať rieku bez rozsiahlej podpornej konštrukcie v jej koryte.

Výstavba trvala viac ako štyri roky

Zmluva na výstavbu bola podpísaná vo februári 2021 a stavebné práce sa začali v marci 2021. Investorom bola Národná diaľničná spoločnosť, zhotoviteľom združenie spoločností Hochtief SK, PORR a Hydroekol. Generálnym projektantom bola spoločnosť Geoconsult.

Pôvodná zmluvná cena predstavovala približne 62 miliónov eur bez DPH. Pôvodne plánovaný termín dokončenia sa nepodarilo dodržať. Priebeh ovplyvnili následky pandémie, preložky inžinierskych sietí, tvrdšie horniny, zložitá geológia aj komplikácie so stabilitou kotveného svahu pri jednom z mostov. Motoristom bol úsek napokon odovzdaný 21. júla 2025, teda po viac ako štyroch rokoch výstavby.

Za rok 1,6 milióna vozidiel

Prvé ucelené prevádzkové údaje potvrdzujú, že obchvat splnil svoj hlavný účel. Za dvanásť mesiacov ho využilo 1,6 milióna vozidiel, z toho 338-tisíc nákladných. Priemerná denná intenzita dosiahla 4 377 vozidiel. Nákladné vozidlá tvorili priemerne 925 vozidiel denne, teda približne 21 percent všetkej dopravy na úseku.

Najvýraznejšia zmena nastala priamo v Tvrdošíne. Podľa medziročného porovnania údajov z elektronického mýtneho systému klesla nákladná doprava v meste o 81 percent. Obchvat tak znížil hluk, prašnosť, emisie a vibrácie, odľahčil miestne komunikácie a vytvoril bezpečnejšie podmienky pre chodcov.

Úsek je pre osobné automobily vyňatý zo spoplatnenia diaľničnou známkou.

Je polovičný profil správnym riešením?

Polovičný profil neznamená polovičné náklady. Aj pri dvojpruhovom usporiadaní treba zabezpečiť projektovanie, výkupy pozemkov, preložky sietí, križovatky, odvodnenie, protihlukové opatrenia, informačný systém a veľkú časť mostných či stabilizačných konštrukcií. Úspora vzniká najmä tým, že sa nebuduje druhá vozovka a jej mosty, vozovkové vrstvy a časť zemných prác.

Hlavným argumentom v prospech polovičného profilu je preto rýchlejší dopravný efekt pri intenzitách, ktoré zatiaľ nevyžadujú štvorpruhovú komunikáciu. V horskom teréne možno pri rovnakom objeme dostupných zdrojov skôr vybudovať funkčný obchvat, odviesť tranzit z mesta a odstrániť najvážnejšie bezpečnostné aj environmentálne problémy.

R3 pri Tvrdošíne je dobrým príkladom. Priemernú intenzitu 4 377 vozidiel denne dokáže dvojpruhová komunikácia kapacitne zvládnuť, pričom mestu už počas prvého roka priniesla pokles nákladnej dopravy o 81 percent. Čakanie na financovanie celého štvorpruhu by mohlo tento efekt oddialiť o ďalšie roky.

Polovičný profil však nie je univerzálnym riešením. Oproti smerovo rozdelenej komunikácii neposkytuje fyzické oddelenie protismerov, má obmedzenejšie možnosti bezpečného predbiehania a pri výraznom raste dopravy môže naraziť na kapacitné limity. Je preto vhodný tam, kde jeho využitie potvrdzujú dopravné prognózy a kde koncepcia umožňuje budúce dobudovanie druhého jazdného pásu.

Prvý rok prevádzky R3 Tvrdošín – Nižná ukazuje, že dobre umiestnený dvojpruhový obchvat môže regiónu priniesť veľký úžitok ešte skôr, ako intenzita dopravy odôvodní výstavbu plnohodnotného štvorpruhu.

Článok Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín – Nižná po roku prevádzky: Polovičný profil, ktorý odviedol z mesta 81 percent nákladnej dopravy je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Najvyťaženejším úsekom celého obchvatu je dnes D4 medzi križovatkou D4xR7 a Rovinkou, po ktorej prejde denne viac ako 40-tisíc vozidiel. Jediný výraznejší pokles vidieť na R7 medzi Prievozom a križovatkou D4xR7, čo naznačuje, že po postupnom otvorení križovatky D1/D4 sa časť dopravy presunula z vnútorného okraja Bratislavy na vonkajší diaľničný okruh.

Porovnanie vychádza zo súčtu všetkých motorových vozidiel za 24 hodín. Východiskové sčítanie uvádza pre jednotlivé úseky D4 hodnoty od 6 105 do 20 127 vozidiel a pre dva úseky R7 v Bratislavskom kraji 21 236 a 42 722 vozidiel denne.

Údaje za rok 2022 predstavujú ročný priemer, zatiaľ čo aktuálne čísla sú priemerom za jún 2026. Porovnanie preto ukazuje predovšetkým dlhodobý trend. Počty z jednotlivých úsekov zároveň nemožno sčítať, pretože jedno vozidlo môže prejsť viacerými časťami obchvatu.

D4 Jarovce – Rusovce: nárast o 84 percent

V roku 2022 využívalo úsek medzi Jarovcami a Rusovcami priemerne 17 341 vozidiel denne. V júni 2026 to už bolo 31 845 vozidiel, teda o 14 504 viac. Intenzita premávky vzrástla približne o 84 percent.

Ide o dôležitú časť obchvatu, ktorá prepája D4 s diaľnicou D2 a s hraničnými smermi na Rakúsko a Maďarsko. Nákladná doprava tvorila v júni 2026 až 21 percent všetkých vozidiel, čo je najvyšší podiel na sledovaných úsekoch D4.

D4 Rusovce – Bratislava (juh): premávka sa zdvojnásobila

Medzi Rusovcami a Ketelcom jazdilo v roku 2022 priemerne 14 860 vozidiel denne. V júni 2026 ich bolo 29 854, teda približne dvojnásobok. Nárast dosiahol 101 percent.

Úsek sa stal dôležitou tranzitnou spojnicou medzi D2, južnou časťou D4 a križovatkou s R7. Kamióny tvorili približne 19 percent premávky.

D4 Bratislava (juh) – Rovinka: najzaťaženejší úsek obchvatu

Najviac vozidiel dnes jazdí medzi Ketelcom a Rovinkou. Kým v roku 2022 tu bolo evidovaných 20 127 vozidiel denne, v júni 2026 ich bolo 40 339.

Premávka sa zvýšila o 20 212 vozidiel, teda približne o 100 percent. Tento úsek je dnes najvyťaženejšou časťou D4 aj R7. Podiel kamiónov dosahuje 17 percent.

D4 Rovinka – Vrakuňa: viac než dvojnásobok

Na úseku medzi Rovinkou a Vrakuňou vzrástla intenzita zo 16 817 vozidiel denne v roku 2022 na 36 261 vozidiel v júni 2026.

Ide o zvýšenie o 19 444 vozidiel, čiže o približne 116 percent. D4 tu preberá významnú časť dopravy smerujúcej medzi juhovýchodným zázemím Bratislavy, R7 a diaľnicou D1. Nákladné vozidlá tvorili 17 percent premávky.

D4 Vrakuňa – Ivanka pri Dunaji: nárast o 130 percent

V roku 2022 využívalo úsek medzi Vrakuňou a Ivankou pri Dunaji 12 084 vozidiel denne. V júni 2026 ich bolo už 27 852.

Premávka sa zvýšila o 15 768 vozidiel, teda približne o 130 percent. Úsek dnes umožňuje obísť juhovýchodnú časť Bratislavy a dostať sa z R7 a južnej D4 ku križovatke s D1. Kamióny predstavovali približne 19 percent premávky.

D4 Ivanka pri Dunaji – Bratislava (východ): rast o 56 percent

Medzi križovatkami Ivanka pri Dunaji a D1xD4 Bratislava (východ) jazdilo v roku 2022 priemerne 10 633 vozidiel denne. V júni 2026 to bolo 16 626 vozidiel, čo predstavuje nárast o 5 993 vozidiel alebo približne o 56 percent.

V porovnaní s ostatnými úsekmi D4 ide o miernejší rast. Doprava sa tu rozdeľuje medzi jednotlivé vetvy križovatky D1/D4 a severnú a južnú časť obchvatu. Podiel kamiónov dosahoval 16 percent.

D4 Bratislava (východ) – Čierna Voda: viac než trojnásobok

Najväčší relatívny nárast na celej D4 zaznamenal úsek medzi križovatkou D1xD4 a Čiernou Vodou. V roku 2022 tadiaľ jazdilo iba 6 245 vozidiel denne, v júni 2026 už 19 391 vozidiel.

Počet vozidiel vzrástol o 13 146, teda približne o 211 percent. Premávka je dnes viac než trojnásobná. Prudký rast súvisí s postupným sprejazdňovaním križovatky D1/D4, vďaka ktorému získali Čierna Voda, Chorvátsky Grob a Vajnory kvalitné spojenie s D1 a ostatnými časťami obchvatu.

Kamióny tvorili približne osem percent dopravy.

D4 Čierna Voda – Rača: viac než dvojnásobok

Na severnom úseku medzi Čiernou Vodou a Račou vzrástla premávka zo 6 105 vozidiel denne v roku 2022 na 12 805 vozidiel v júni 2026.

Ide o nárast o 6 700 vozidiel, teda približne o 110 percent. D4 tu čoraz viac plní funkciu obchvatu Rače a Vajnor a ponúka alternatívu vodičom prichádzajúcim od Pezinka, Svätého Jura, Chorvátskeho Grobu a Čiernej Vody.

Približne osem percent premávky tvorili nákladné vozidlá.

R7 Prievoz – Bratislava (juh): o 27 percent menej vozidiel

Odlišný vývoj vidieť na R7 medzi Prievozom a križovatkou D4xR7. V roku 2022 tu bolo evidovaných 42 722 vozidiel denne, v júni 2026 ich bolo 31 094.

Premávka klesla o 11 628 vozidiel, teda približne o 27 percent. Ide o jediný zo sledovaných úsekov, na ktorom je aktuálna intenzita nižšia než v roku 2022.

Pokles naznačuje, že po otvorení ďalších vetiev križovatky D1/D4 sa časť dopravy rozdelila medzi D4, D1 a ďalšie úseky obchvatu a už nemusí pokračovať smerom k Prievozu. Na presné určenie dôvodov by však bolo potrebné porovnať aj intenzity na D1, Prístavnom moste a priľahlých komunikáciách. Kamióny tvorili na tomto úseku približne štyri percentá premávky.

R7 Bratislava (juh) – Dunajská Lužná: nárast o 66 percent

Medzi Ketelcom a Dunajskou Lužnou vzrástla premávka z 21 236 vozidiel denne v roku 2022 na 35 289 vozidiel v júni 2026.

Ide o zvýšenie o 14 053 vozidiel, teda približne o 66 percent. Úsek čoraz viac využívajú obyvatelia rýchlo rastúcich obcí v okolí Dunajskej Lužnej, Rovinky a Šamorína, ako aj vodiči pokračujúci na D4. Nákladná doprava tvorila približne sedem percent.

R7 Dunajská Lužná – Šamorín: v júni viac než 20-tisíc vozidiel

Úsek medzi Dunajskou Lužnou a Šamorínom využívalo v júni 2026 priemerne 20 643 vozidiel denne. Kamióny tvorili približne 13 percent premávky.

V dodanom sčítaní Bratislavského kraja nie je pre tento úsek samostatná hodnota z roku 2022, keďže časť trasy sa nachádza už v Trnavskom kraji. Priame porovnanie rokov 2022 a 2026 preto nemožno urobiť korektne.

Vývoj posledného obdobia je však výrazný. V apríli 2025 tadiaľ jazdilo 13 295 vozidiel denne, takže do júna 2026 sa premávka zvýšila približne o 55 percent.

R7 Šamorín – Holice: viac než trojnásobok oproti aprílu 2025

Na koncovom úseku R7 medzi Šamorínom a Holicami bolo v júni 2026 evidovaných 16 096 vozidiel denne. Až 18 percent z nich tvorili kamióny.

Ani tento úsek sa nenachádza v dodanom sčítaní Bratislavského kraja, preto nie je k dispozícii priamo porovnateľná hodnota z roku 2022. Rast v posledných mesiacoch je však mimoriadne výrazný. V apríli 2025 ho využívalo iba 4 962 vozidiel denne. Do júna 2026 sa intenzita zvýšila o viac než 224 percent, teda na viac než trojnásobok.

Úsek využíva osobná doprava smerujúca z oblasti Dunajskej Stredy a zároveň významný počet nákladných vozidiel z logistických a priemyselných areálov na Žitnom ostrove.

Obchvat sa stal hlavnou dopravnou tepnou regiónu

Porovnanie ukazuje, že D4 a R7 už nie sú iba doplnkovou alternatívou k pôvodným cestám. Na väčšine D4 dnes jazdí približne dvojnásobok vozidiel oproti roku 2022. Najväčší rast zaznamenala severná časť medzi Ivankou, Čiernou Vodou a Račou, ktorá bola dovtedy obmedzená chýbajúcim plnohodnotným prepojením s D1.

Zároveň sa mení rozloženie dopravy. Kým na R7 pri Prievoze počet vozidiel klesol, na D4 pri Rovinke, Podunajských Biskupiciach a Ivanke prudko vzrástol. Ťažisko dopravy sa tak postupne presúva z vnútorných komunikácií Bratislavy na vonkajší diaľničný okruh.

Skutočný účinok úplne sprejazdnenej križovatky D1/D4 však ukážu až údaje z jesene 2026. Júnové čísla totiž zachytávajú jej plnú prevádzku len počas poslednej časti mesiaca.

Foto: Michal Feik

Článok Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 výrazne ožili. Na viacerých úsekoch jazdí dvojnásobok áut oproti roku 2022 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa informácií NDS sa tendre týkajú dvojice nadväzujúcich úsekov medzi obcami Zacharovce – Bátka – Figa, spolu v dĺžke 14,6 kilometra. Súťaže sa spúšťajú po ukončení prípravného procesu, pričom výstavba má prebiehať v polovičnom profile.

Južná R2 ako alternatíva k severnej trase

NDS uvádza, že obe hlavné trasy naprieč Slovenskom rozvíja súbežne. Na severnej trase v minulom roku pribudol úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové. Na južnej trase motoristi od vlaňajška využívajú nový úsek R2 Kriváň – Mýtna.

Minister dopravy Jozef Ráž pri vyhlásení súťaží poukázal na dlhodobé zaostávanie regiónu: „Na južnom Slovensku vidíme dlhodobý deficit v rozvoji dopravnej infraštruktúry. Práve spustením verejného obstarávania na spomínané úseky naprávame tento historický dlh voči južnej časti stredného Slovenska,“ uviedol.

Dva úseky, 15 mostov a viacero križovatiek

Prvý obstarávaný úsek R2 Zacharovce – Bátka má mať dĺžku 8,3 kilometra. Podľa predbežného prieskumu trhu NDS môže stáť približne 241,729 milióna eur bez DPH. Súčasťou výstavby má byť deväť mostov a dve mimoúrovňové križovatky.

Nadväzujúci úsek R2 Bátka – Figa má mať dĺžku 6,3 kilometra a predpokladanú hodnotu 152,592 milióna eur bez DPH. V rámci stavby sa má vybudovať šesť mostov.

NDS zároveň zdôrazňuje, že ide o odhady a konečné ceny budú závisieť od výsledkov verejných súťaží. Predpokladaná hodnota zákaziek v oboch tendroch je spolu 394,321 milióna eur bez DPH.

Očakávané prínosy: bezpečnosť a regionálny rozvoj

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že nové úseky majú priniesť zlepšenie dopravnej situácie aj bezpečnosti: „Nové úseky na takzvanej južnej trase prinesú zlepšenie dopravnej situácie a vyššiu bezpečnosť cestnej premávky. V neposlednom rade prispeje nová infraštruktúra aj k rozvoju a ekonomickej prosperite regiónu,“ povedal.

Riaditeľ úseku prípravy a člen predstavenstva NDS Tomáš Mateička pripomenul strategickú úlohu R2: „Budúci ťah R2 vo všeobecnosti hrá významnú úlohu ako alternatíva k severnej trase. Pri každoročných nárastoch intenzít dopravy v smere západ – východ je z dlhodobého hľadiska postupné dobudovanie R2 nevyhnutnosťou,“ doplnil.

Čo bude nasledovať

Vyhlásenie verejných obstarávaní je ďalším krokom k výstavbe úsekov R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou. Ďalší postup bude závisieť od priebehu súťaží a výberu zhotoviteľov, pričom finálne zmluvné ceny majú vyplynúť z ponúk uchádzačov.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS spustila verejné obstarávanie na dva úseky R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Z dopravného hľadiska ide o dôležitý krok najmä preto, že R2 sa na južnom Slovensku buduje po častiach a práve pripravované úseky majú pokračovať v dopĺňaní súvislejšieho koridoru v priestore, kde dnes tranzit aj regionálna doprava stále vo veľkej miere využívajú cestu I/16. Tá je v mnohých častiach južného ťahu kapacitne aj bezpečnostne slabšia než severná diaľničná alternatíva, čo sa dlhodobo premieta do kvality spojenia regiónu s ostatnými časťami krajiny. Tento širší význam projektu zdôrazňujú aj podklady NDS, ktoré oba úseky rámcujú ako súčasť napojenia na európsky ťah E58 a ako prvok na zvýšenie kapacity a dopravnej funkcie južného smeru.

Prvý z dvojice úsekov, Zacharovce – Bátka, má mať dĺžku 8,3 kilometra. Podľa zverejnených údajov sa na ňom počíta s deviatimi mostami a dvoma mimoúrovňovými križovatkami. Druhý úsek, Bátka – Figa, bude dlhý 6,3 kilometra a jeho súčasťou má byť šesť mostov. Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že oba úseky sa budú realizovať v polovičnom profile a spolu na nich vznikne aj jedno odpočívadlo.

Predpokladaná hodnota oboch zákaziek dosahuje spolu približne 394,3 milióna eur bez DPH. Z toho úsek Zacharovce – Bátka je odhadovaný na 241,7 až 242 miliónov eur bez DPH a Bátka – Figa na 152,5 až 152,6 milióna eur bez DPH. Stavebné práce sú pri oboch častiach plánované na 911 dní. Zároveň platí, že oba úseky už majú stavebné povolenia, čo ich zaraďuje medzi projekty vo vysokom stupni pripravenosti.

Práve pripravenosť je v tomto prípade podstatná. V slovenskom diaľničnom prostredí sa často stáva, že politicky komunikované projekty narážajú na slabú projektovú pripravenosť, neukončené povoľovanie alebo majetkové vzťahy. Pri úsekoch Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa už však NDS hovorí o stave, ktorý umožňuje prejsť do súťaže na zhotoviteľa. Minister dopravy Jozef Ráž to pomenoval priamo: „Máme to vo vysokom štádiu pripravenosti a je to možné začať obstarávať.“ Zároveň dodal, že ide o dobrú správu pre južné Slovensko v súvislosti s investíciami a zrýchlením prepravy.

Rezort dopravy pritom projekt rámcuje aj politicky, ako reakciu na dlhodobé zaostávanie juhu krajiny v kvalite dopravnej infraštruktúry. „Na južnom Slovensku vidíme dlhodobý deficit v rozvoji dopravnej infraštruktúry. Práve spustením verejného obstarávania na spomínané úseky naprávame tento historický dlh voči južnej časti stredného Slovenska,“ uviedol minister Ráž. Takéto vyjadrenie síce patrí do politickej roviny, no zároveň presne pomenúva kontext, v ktorom sa R2 na juhu Slovenska dlhodobo vníma — ako koridor, ktorý sa pripravuje a realizuje pomalšie než severné diaľničné smery.

Macháček zároveň naznačil, že cieľom NDS je vysúťažiť oba úseky naraz a v ideálnom prípade ich aj súbežne stavať. „Radi by sme ich stavali naraz, aby sme v danom regióne pôsobili v jednom čase a neviazali tieto úseky po sebe,“ uviedol. Z pohľadu organizácie výstavby je to logický zámer. Pri nadväzujúcich úsekoch sa tak môže obmedziť obdobie rozostavanosti, lepšie koordinovať postup prác a zároveň vytvoriť predpoklad, že nové časti budú mať po dokončení okamžite aj reálny dopravný efekt.

Dôležitý je aj širší systémový význam južnej R2. Podľa člena predstavenstva NDS a riaditeľa úseku prípravy Tomáša Mateičku „pri každoročných nárastoch intenzít dopravy v smere západ – východ je z dlhodobého hľadiska postupné dobudovanie R2 nevyhnutnosťou“. Táto veta dobre vystihuje logiku celej stavby. Nejde len o zlepšenie jedného regionálneho úseku pri Rimavskej Sobote, ale o postupné vytváranie alternatívneho vnútroštátneho ťahu, ktorý má doplniť severnú diaľničnú os a posilniť dopravnú obsluhu území mimo hlavného severného koridoru.

To však nemení nič na tom, že rozhodujúce budú až výsledky súťaží a následne tempo výstavby. Predpokladané náklady sú vysoké aj vzhľadom na rozsah oboch stavieb a veľký počet mostných objektov. Skutočný význam tendrov sa preto ukáže až vtedy, keď budú známe súťažné ceny, podpísané zmluvy a reálne termíny začiatku prác. V tejto chvíli však platí, že juh stredného Slovenska sa po dlhšom období prípravy dočkal konkrétneho kroku, ktorý môže v nasledujúcich rokoch zmeniť podobu cestného spojenia v širšom regióne Rimavskej Soboty.

Zdroj a grafika: Národná diaľničná spoločnosť

Článok Diaľničiari rozbiehajú tendre na ďalšie úseky južnej R2. Medzi Zacharovcami a Figou má pribudnúť 14,6 kilometra je zobrazený ako prvý na Doprava.org.