Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zverejnili pre dopravcov a verejnosť zoznam činností prevádzky na zlepšenie stavu železničnej infraštruktúry (ŽI) a zabezpečovacích zariadení (SZ) pre rok 2025. Ide o oficiálnu informáciu zverejnenú v sekcii vyjadrení pre médiá.

Obsah zverejneného zoznamu

Podľa ŽSR dokument s názvom „Zoznam činností prevádzky na zlepšenie stavu ŽI a SZ, stav k 30.11.2025“ sumarizuje plánované a realizované činnosti, ktoré majú prispieť k zlepšeniu technického stavu tratí a súvisiacich zariadení. Zoznam je určený najmä pre dopravcov, aby mali prehľad o plánovaných zásahoch do železničnej siete, ale je dostupný aj širokej verejnosti.

Dostupnosť dokumentu

ŽSR uvádzajú, že zoznam je zverejnený ako samostatný dokument na ich webovej stránke, pričom aktuálna verzia zachytáva stav k 30. novembru 2025. Záujemcovia si ho môžu stiahnuť vo forme súboru priamo z webu ŽSR v časti určenej pre médiá.

Zdroj: zsr.sk

Článok ŽSR zverejnili zoznam činností na zlepšenie stavu železničnej infraštruktúry v roku 2025 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výzvy počas realizácie projektu

Podľa ŽSR realizáciu projektu sprevádzalo viacero komplikácií v prípravnej, projekčnej aj realizačnej fáze. Práce ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19, vojnový konflikt na Ukrajine s výpadkami dodávok stavebných materiálov, legislatívne a administratívne prieťahy, ako aj povodne v roku 2024. Tieto okolnosti sa podpísali pod priebeh prác aj konečný termín realizácie, napriek tomu sa podarilo 1. etapu úspešne dokončiť.

Dve etapy jedného strategického úseku

Prvá etapa projektu zahŕňala modernizáciu úseku konvenčnej pohraničnej trate Kúty – štátna hranica SR/ČR. Druhá etapa sa týka úseku Devínska Nová Ves – Zohor – Malacky. Obe etapy spolu tvoria neoddeliteľnú časť cezhraničného úseku Bratislava – Břeclav, ktorý je súčasťou hlavnej siete TEN-T a európskeho dopravného koridoru Rýn – Dunaj. Projekt zapadá do širšieho zámeru prepojenia severného a Čierneho mora, pričom na území SR vedie od slovensko-českej hranice cez Bratislavu po slovensko-maďarskú hranicu.

Technické parametre a zvýšenie bezpečnosti

Pred modernizáciou úseky trate nespĺňali technické požiadavky ani nariadenia Európskej únie, napríklad v oblasti nápravového zaťaženia, prevádzky nákladných vlakov s dĺžkou 740 metrov a minimálnej prevádzkovej rýchlosti 100 km/h. Rozsah prác bol podľa ŽSR mimoriadne široký: okrem modernizácie samotnej trate zahŕňal výstavbu troch nových mostov, dvoch priepustov a zrušenie jedného železničného priecestia. Tieto zásahy majú prispieť k vyššej bezpečnosti a plynulejšej železničnej doprave v danom území.

Podpora z fondov EÚ a ďalší postup

Vzhľadom na technickú náročnosť, finančný rozsah a strategický význam trate bolo ŽSR poskytnuté spolufinancovanie z Európskej únie prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Tento program podporuje rozvoj transeurópskych sietí v doprave, energetike a digitálnej oblasti a smeruje k prepojenej a udržateľnej infraštruktúre v rámci EÚ.

ŽSR uvádzajú, že vďaka profesionálnemu prístupu všetkých zúčastnených strán bolo možné plynulo nadviazať 2. etapou výstavby na úseku Devínska Nová Ves – Malacky. Očakáva sa, že celkové dokončenie modernizácie, dosiahnutie plnej funkčnosti a uvedenie celého traťového úseku do prevádzky sa uskutoční do konca roka 2027, keď sa trať stane plnohodnotnou súčasťou medzinárodnej železničnej dopravy.

Pozrite si video:

Zdroj: zsr.sk

Článok Modernizácia trate pri Morave: Západ Slovenska sa pripája na európsku železničnú chrbticu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) informujú o ukončení modernizácie železničného úseku Váh – Varín – Strečno, ktorá nadväzuje na stavbu „ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“. Podľa ŽSR stavebné práce výrazne zvyšujú technickú úroveň, bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy v danom území a zároveň zlepšujú podmienky pre cestujúcich, cyklistov a miestnych obyvateľov.

Projekt bol financovaný z európskych zdrojov s podporou nástroja CEF. Celkové náklady stavby dosiahli podľa ŽSR 89 987 718,11 eur. Štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková označila projekt za dôležitý východiskový bod pre ďalšie rozvojové investície, ktoré majú podporiť udržateľnú mobilitu a dlhodobý rozvoj územia.

Rýchlosť až 160 km/h a vyššia priepustnosť trate

Počas 42 mesiacov výstavby ŽSR spolu so zhotoviteľom, Združením pod Dubňom, kompletne zmodernizovali hlavné traťové koľaje. Išlo o nový železničný zvršok a spodok, trakčné vedenie, oznamovacie a zabezpečovacie zariadenia, nové podchody, cestný nadjazd, most ponad riečny koridor a protihlukové steny.

V traťovom úseku medzi Váhom a Varínom boli obe hlavné koľaje upravené na navrhovanú rýchlosť do 160 km/h, čím sa podľa ŽSR zvýšila kapacita trate a zlepšila plynulosť železničnej prevádzky. Súčasťou prác bolo aj zapojenie koľají č. 1D2, 3a a č. 1D22 v oblasti odbočky Váh.

Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj upozorňuje, že vzhľadom na zložité smerové pomery trate nebolo možné v celom úseku, konkrétne v časti Strečno – Varín, dosiahnuť rýchlosť 160 km/h. V tejto časti je maximálna rýchlosť 110 km/h, no modernizácia podľa neho aj tak priniesla výrazné zlepšenie technických parametrov a prevádzkovej spoľahlivosti.

Bezkolízne križovania a vyššia bezpečnosť dopravy

Významným prvkom projektu je nový cestný nadjazd do terminálu intermodálnej prepravy, ktorý nahradil pôvodné železničné priecestie. ŽSR uvádzajú, že tým sa výrazne zvýšila bezpečnosť cestnej aj železničnej dopravy.

Pre peších a cyklistov vznikli nové bezkolízne prepojenia – most ponad riečny biokoridor a podchod, ktoré nadväzujú na existujúcu cyklotrasu v území. Súčasťou stavby je aj výstavba podchodu pre cyklistov v obci Varín.

Nové nástupištia a vybavenie zastávky Varín

Modernizácia nadviazala na staršie investície v úseku Žilina – Vrútky, ktorý bol rozdelený na dve etapy. Prvá etapa sa týkala rekonštrukcie úseku Varín – Vrútky v roku 2014, druhá etapa priniesla komplexnú modernizáciu železničnej zastávky a odbočky Varín od výhybky č. 4 až po plynulé napojenie na modernizovaný úsek trate.

Na zastávke Varín vznikli dve nové nástupištia, ktoré nahradili pôvodné úrovňové sypané nástupištia. Bezpečný prístup cestujúcich zabezpečuje nový podchod. Komfort zvyšujú moderné prístrešky, mobiliár, orientačný a audiovizuálny informačný systém a nové osvetlenie.

Mosty, technológie a zabezpečovacie zariadenia

V rámci projektu bola zrealizovaná aj rekonštrukcia železničného mosta ponad rieku Varínka a vybudované nové technologické objekty pre moderné zabezpečovacie zariadenia. ŽSR zdôrazňujú, že tieto technológie sú nevyhnutné pre bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu prevádzku železničnej dopravy na tomto frekventovanom úseku.

Zdroj: zsr.sk

Článok Nový úsek Váh – Varín – Strečno zvýši kapacitu trate a bezpečnosť pri Žiline je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Železnice Slovenskej republiky informujú o úspešnom dokončení modernizácie koridoru štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), konkrétne železničnej trate v úseku Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR (2. fáza). Úsek bol 2. decembra 2025 uvedený do predčasného užívania. Cieľom prác bolo zlepšenie technického stavu a parametrov trate v náročnom horskom teréne.

Komplexná obnova trate a infraštruktúry

V rámci projektu prebehla rozsiahla modernizácia oboch sekcií (A aj B). Vybudovaný bol nový železničný zvršok a spodok, nové trakčné vedenie a súvisiace prevádzkové zariadenia. Medzi významné zásahy patria nové zárubné múry, výstavba a rekonštrukcia viacerých priepustov a vybudovanie protihlukových stien, ktoré znižujú hlukovú záťaž pre obyvateľov dotknutých území.

Nová zastávka Svrčinovec a rýchlejšia trať

V sekcii A (Čadca – Svrčinovec, CEF) vznikla nová železničná zastávka Svrčinovec s dvomi nástupišťami a novovybudovanými prístupovými komunikáciami. Bezpečný pohyb cestujúcich zabezpečuje nová lávka pre peších, komfort zvyšujú moderné prístrešky.

Realizovala sa rozsiahla rekonštrukcia dvoch železničných mostov a výstavba ďalších dvoch v novom trasovaní trate, ktoré umožňuje rýchlosť do 120 km/h. Súčasťou sekcie je aj nový cestný most ponad rieku Čerňanka.

Úpravy pri štátnej hranici a stabilizácia násypu

V sekcii B (Svrčinovec (mimo) – štátna hranica SR/ČR, OPII a PSK) bolo zrekonštruované cestné podjazdové prepojenie do osady Kullovci. Zároveň sa uskutočnila stabilizácia zosuvu železničného násypu v úseku pred štátnou hranicou s Českou republikou.

Financovanie a predĺženie výstavby

Stavba pozostávala z dvoch častí – Sekcie A: Čadca – Svrčinovec a Sekcie B: Svrčinovec (mimo) – štátna hranica ČR/SR. Zmluvná hodnota predstavovala 65 882 867,12 eur, z toho 41 796 140,68 eur pre úsek A a 24 086 726,44 eur pre úsek B. V dôsledku valorizácie cien a zmien v projekte, najmä z geologických dôvodov, dosiahli celkové zmluvné náklady 92 294 702,78 eur.

Financovanie bolo zabezpečené kombináciou zdrojov CEF (Stavba A), OPII a PSK (Stavba B). Pôvodná lehota výstavby 25 mesiacov sa pre objektívne príčiny predĺžila na 40 mesiacov.

Koniec „myších dier“: nové a rozšírené podjazdy

V modernizovanom úseku sa nachádzalo viacero pôvodných cestných podjazdov, miestne označovaných ako „myšie diery“ pre svoju malú šírku a výšku. Tieto podjazdy spájali časti obce po oboch stranách koľajiska. Počas modernizácie sa niektoré z nich zrekonštruovali a rozšírili, iné boli nahradené novými, čo zlepšilo bezpečný a komfortný prístup obyvateľov na hlavnú cestu a do obce.

Nový podjazd a náhradná komunikácia do osady Kullovci

Jedným z najnáročnejších zásahov bola výstavba nového cestného podjazdu do osady Kullovci vedľa koľaje č. 1. Pôvodný podjazd sa nachádzal pod vysokým železničným násypom a mal nedostatočnú výšku, čo komplikovalo prejazd väčším vozidlám, vrátane záchranných zložiek. Opakované opravy komunikácie a riešenie odvodnenia ešte viac znižovali prejazdný profil.

V rámci modernizácie bol navrhnutý nový železničný most, po ktorého výstavbe sa pôvodný podjazd zbúral. Keďže prístup do osady bolo potrebné zachovať počas celej výstavby, investor zabezpečil vybudovanie náhradnej komunikácie, ktorá umožnila nepretržité spojenie s obcou aj okresným mestom.

Terénne obmedzenia a nutnosť obchádzkovej trasy

Projekt náhradnej komunikácie ovplyvnili miestne podmienky – zastavanosť územia, zosuvné územie železničného násypu pod koľajou č. 2 a hustý lesný porast nad koľajou č. 1. Z tohto dôvodu nebolo možné navrhnúť kratšiu trasu a bolo potrebné využiť existujúcu lesnú cestu z hlavnej cesty, ktorej odbočka leží už za štátnou hranicou.

Trasa pokračovala popod železničný most na českej strane a bola vedená súbežne s koľajou č. 1, aby sa následne napojila na pôvodnú cestu z podjazdu do osady. Projektant musel zohľadniť zložitý terén aj aktívne zosuvné územie pri úpravách svahov nad aj pod komunikáciou.

Nelegálne skládky a dodatočné náklady

Prípravným prácam predchádzal výrub drevín, ktorý pôvodne nebol súčasťou projektu. Počas týchto prác sa odhalili rozsiahle nelegálne skládky dlhodobo ukladaného odpadu. Ich odstránenie predĺžilo realizáciu a zvýšilo náklady, ktoré musel investor znášať, hoci odpad nepochádzal z činnosti ŽSR.

Zo staveniska bolo vyvezených približne 8 735,42 t odpadu, z toho 4,42 t tvoril nebezpečný odpad. Likvidácia musela prebehnúť v súlade s legislatívou a environmentálnymi štandardmi. Celkové náklady na odstránenie nelegálnych skládok v rámci 3. etapy dosiahli 827 154,94 eur.

Nutnosť vybudovať náhradnú komunikáciu umocnil aj veľmi zlý technický stav mosta ponad Šlahorov potok, pôvodne zamýšľaného ako jediná prístupová cesta. Konštrukcia by opakovanú záťaž stavebných mechanizmov neuniesla, preto bolo potrebné nové dočasné dopravné prepojenie do osady Kullovci.

Prístup do osady zachovaný počas celej výstavby

ŽSR zdôrazňujú, že práce na novom podjazde prebiehali tak, aby sa život v osade nezastavil ani na jeden deň. Prístup obyvateľov ani záchranných zložiek nebol ohrozený. Pri čiastočných obmedzeniach bol zhotoviteľ pripravený okamžite sprístupniť podjazd pre zásahové vozidlá, ostatní obyvatelia využívali náhradnú komunikáciu.

Pre školákov bol denne zabezpečený odvoz a dovoz dodávkou. Tieto opatrenia priniesli výrazné finančné náklady – dočasná komunikácia si vyžiadala 1 001 491,27 eur, z čoho 30 876,24 eur tvorila inžinierska činnosť a projektová dokumentácia.

Výsledok: bezpečnejší a komfortnejší prístup

Výsledkom modernizácie je nový most, ktorý výrazne rozšíril a zvýšil prejazdné parametre podjazdu. Zabezpečuje bezpečný prechod osobnej, nákladnej dopravy aj záchranných zložiek. Most bol odovzdaný do predčasného užívania 12. decembra 2025. Modernizovaný úsek tak prináša vyšší komfort cestovania po železnici aj lepšiu dopravnú obslužnosť priľahlých osád.

Zdroj: zsr.sk

Článok Najmodernejší vstup do Česka: Úsek Svrčinovec – štátna hranica je po modernizácii hotový je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Od 14. decembra 2025 vstupuje do platnosti nový grafikon vlakovej dopravy, ktorý podľa informácií Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) zohľadňuje pokračujúce výluky začaté v priebehu roka 2025 a zároveň prináša cestujúcim výhody z ukončených modernizačných projektov. Komfort a spoľahlivosť na viacerých úsekoch by mali cestujúci naplno pocítiť už v roku 2026.

Osem zásadných modernizácií v roku 2025

ŽSR počas roka 2025 ukončili viacero kľúčových stavieb. V úseku Levice – Veľké Kozmálovce prebehla výmena výhybiek a inštalácia nových zabezpečovacích zariadení, čo podľa správ ŽSR zvyšuje bezpečnosť a plynulosť železničnej prevádzky.

Významné práce sa realizovali aj na koridorových úsekoch, najmä v Hronskom Beňadiku, kde modernizácia trate a súvisiace stavebnotechnické zásahy smerujú k zvýšeniu kapacity a bezpečnosti jedného z najvyťaženejších úsekov južnej trasy.

Rok 2025 priniesol aj dokončenie elektrifikácie úsekov Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou a Bánovce nad Ondavou – Humenné. ŽSR zároveň pokračovali v prípravách na modernizáciu úseku Vydrník – Spišská Nová Ves.

Za úspech je označené aj ukončenie komplexnej rekonštrukcie a elektrifikácie úseku Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/AT (Marchegg), ktorý výrazne posilňuje cezhraničné železničné spojenie medzi Slovenskou a Rakúskou republikou.

Stabilizácia prevádzky a personálne posilnenie

V rámci stabilizácie prevádzky ŽSR informujú aj o riešení situácie v stanici Sekule. Podarilo sa zabezpečiť dostatok nových zamestnancov, vďaka čomu sa podľa železníc nemajú opakovať problémy s personálnym obsadením. Cestujúci tak opäť využívajú nástup a výstup v pôvodnej podobe, bez potreby výstavby nového nástupišťa.

Predčasné spustenie modernizovaného Uzla Žilina

Najväčší míľnik roka 2025 ŽSR vidia v predčasnom spustení modernizovaného Uzla Žilina. Od 12. decembra 2025 je podľa železníc k dispozícii nová koľajová infraštruktúra, šesť nástupíšť, modernizované podchody a budova riadenia dopravy. Hoci úplné dokončenie nadväzujúcich objektov je plánované do konca roka 2026, tento krok je označovaný za jeden z najvýznamnejších v rámci najväčšej železničnej modernizácie na Slovensku.

Modernizácia tratí bude pokračovať aj v roku 2026

ŽSR avizujú, že ako manažér železničnej infraštruktúry budú v roku 2026 pokračovať v rozsiahlych modernizačných prácach na viacerých tratiach. Cieľom je dlhodobo zvyšovať bezpečnosť, kapacitu a komfort železničnej dopravy, čo sa má premietnuť do kvalitnejšieho a spoľahlivejšieho cestovania v regiónoch.

Plánované výluky sa dotknú viacerých úsekov, napríklad Bratislava-Rača – Púchov, Trnava – Cífer, Poprad-Tatry – Gánovce, Červená Skala – Telgárt, Nižná Myšľa – Ruskov či Devínska Nová Ves – Zohor – Malacky. Počas modernizačných prác môže dôjsť k úpravám rozsahu alebo časových polôh vlakovej dopravy. ŽSR uvádzajú, že výluky budú koordinované tak, aby bol ich dopad na cestujúcich čo najmenší.

Okrem dlhodobejších výluk sú plánované aj kratšie údržbové zásahy. Aktuálne informácie o výlukových plánoch sú podľa ŽSR dostupné na ich webovej stránke.

Dlhodobý záväzok modernizovať železnice

Železnice Slovenskej republiky v súvislosti s ukončenými aj pripravovanými projektmi zdôrazňujú svoj dlhodobý záväzok modernizovať železničnú infraštruktúru, posilňovať bezpečnosť a zvyšovať komfort cestovania v regiónoch. Ukončené modernizácie a plánované výluky sú priamo prepojené s novým grafikonem vlakovej dopravy 2026, ktorý má tieto zmeny postupne premietnuť do každodennej prevádzky.

Zdroj: zsr.sk

Článok ŽSR v roku 2025 dokončili osem kľúčových modernizácií: čo prinesú cestujúcim v grafikone 2026 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) informujú, že s účinnosťou od soboty 13. decembra 2025 bude novým generálnym riaditeľom podniku Ing. Miroslav Garaj. Vo funkcii nahradí doterajšieho generálneho riaditeľa Ivana Bednárika, ktorý sa stal novým ministrom dopravy v Českej republike.

Poďakovanie odchádzajúceho generálneho riaditeľa

Ivan Bednárik vo svojom vyhlásení poďakoval všetkým železničiarom za ich obetavosť a profesionalitu. Zdôraznil, že riadiť veľkú štátnu spoločnosť je výzva, no často je ešte väčšou výzvou byť jej zamestnancom. Vyjadril vďaku za trpezlivosť a ľudský prístup zamestnancov najmä v náročných časoch a zaželal im do budúcna všetko dobré.

Skúsený železničiar v čele ŽSR

Nastupujúci generálny riaditeľ Miroslav Garaj pôsobí v ŽSR viac ako 25 rokov. Prešiel viacerými pozíciami – od výpravcu, cez inšpektora bezpečnosti železničnej dopravy, až po riaditeľa odboru stratégie a zahraničnej spolupráce. Je absolventom Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity.

Prioritou budú strategické ciele a zlepšovanie procesov

Podľa informácií ŽSR Miroslav Garaj verí, že jeho dlhoročné skúsenosti so železnicou budú dôležitým nástrojom pri vedení jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Deklaruje úsilie napĺňať strategické ciele podniku a pokračovať v zlepšovaní nastavených procesov. Zároveň poďakoval Ivanovi Bednárikovi za odvedenú prácu a naštartovanie ozdravných procesov v ŽSR.

Zdroj: zsr.sk

Článok Železnice Slovenskej republiky menia generálneho riaditeľa: vedenia sa ujíma Miroslav Garaj je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) informujú, že 10. decembra 2025 približne o 08:10 hod. došlo v železničnej stanici Bratislava hlavná stanica, na odstavnom koľajisku, k vykoľajeniu súpravy dopravcu LESK. Udalosť nastala počas posunovacích prác pri výhybke č. 234 a vykoľajil sa posledný podvozok súpravy.

Bez vplyvu na cestujúcich a prevádzku vlakov

Odstavné koľajisko slúži na technické úkony, odstavenie a posun prázdnych vlakových súprav, osobné vlaky s cestujúcimi tadiaľ nejazdia. V tomto prípade preto nedošlo k udalosti počas prepravy cestujúcich. Prevádzka vlakovej dopravy je podľa ŽSR zabezpečená bez obmedzení a situácia je priebežne monitorovaná.

Operatívne opatrenia v stanici

Po udelení súhlasu zo strany Policajného zboru SR bola o 10:10 hod. výhybka č. 234 zamknutá. Doprava na odstavné koľajisko je vedená po novej spojke cez koľaj č. 91. Nakoľajenie súpravy má byť vykonané pomocou lyžín.

Kategorizácia nehody a štatistika mimoriadnych udalostí

ŽSR vysvetľujú, že v štatistike mimoriadnych udalostí v železničnej doprave sú medzi „iné nehody“ zaradené najmä zrážky alebo vykoľajenia koľajových vozidiel pri posune, počas prác na zariadení infraštruktúry, pri jazde pracovných mechanizmov, po samovoľnom pohybe vozidiel alebo pri úmyselnom poškodení.

Kategória B6 predstavuje menšiu nehodu iného typu, ak pri nej dôjde k ťažkému zraneniu najviac štyroch osôb alebo k väčšej škode nad 20 000 eur na železničných vozidlách, infraštruktúre, majetku tretích osôb alebo životnom prostredí. Kategória OU6 označuje ostatnú udalosť zrážky alebo vykoľajenia pri posune, ak škoda nepresiahne zákonom stanovenú hodnotu a nedôjde k vážnym zraneniam.

Udalosť zatiaľ bez konečnej kategórie

Pri opísanej udalosti zatiaľ nie je stanovená konečná kategorizácia. ŽSR s istotou potvrdzujú, že došlo k vykoľajeniu jedného podvozku motorovej jednotky. O zaradení udalosti rozhodne vyšetrovateľ po vyčíslení škody na základe komisionálnej prehliadky súpravy, prípadných nákladov na opravu infraštruktúry, nakoľajenie a ďalších súvisiacich nákladov.

Za rok 2025 evidujú ŽSR pri posunovacích činnostiach na odstavných koľajiskách tri menšie nehody kategórie B6, dvadsaťjeden udalostí kategórie OU6 a aktuálnu udalosť, ktorá je zatiaľ bez kategorizácie.

Zdroj: zsr.sk

Článok Na bratislavskej hlavnej stanici sa vykoľajila súprava pri posune, osobná doprava nie je obmedzená je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Rýchla reakcia a zamedzenie zrážke

Podľa stanoviska ŽSR boli okamžite po vzniku situácie vykonané opatrenia na zamedzenie potenciálnych následkov tejto mimoriadnej udalosti. Obidva vlaky sa podarilo zastaviť približne 20 metrov od seba, čím sa predišlo ich zrážke.

Obnovenie prevádzky na trati

ŽSR uvádzajú, že od 12:45 hod. bola železničná prevádzka v danom úseku opäť spustená po 2. traťovej koľaji. Udalosť si teda vyžiadala len čiastočné obmedzenie dopravy, pričom doprava bola vedená po susednej koľaji.

Ďalší postup vlakov a vyšetrovanie

Aktualizované informácie zo zdroja hovoria, že o 13:45 hod. bol vydaný súhlas na stiahnutie vlaku Nex 49730 späť do stanice Liptovský Hrádok. Následne sa mohol vlak Ex 609 pohnúť z trate a pokračovať v jazde. Príčina mimoriadnej udalosti je podľa ŽSR v procese vyšetrovania.

Zdroj: zsr.sk

Článok Nebezpečná situácia pri Liptovskom Hrádku: nákladný vlak vošiel na koľaj obsadenú rýchlikom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Elektrifikácia úseku Bánovce nad Ondavou – Humenné

Podľa ŽSR a rezortu dopravy bola v pondelok 8. decembra 2025 v Humennom oficiálne predstavená dokončená elektrifikácia a súvisiace rekonštrukcie na úseku trate Bánovce nad Ondavou – Humenné. Ide o 33,5-kilometrový úsek, na ktorom bola zavedená elektrická trakcia a zvýšená traťová rýchlosť až do 120 km/h.

ŽSR informujú, že modernizácia v hodnote viac než 221 miliónov eur prináša bezpečnejšiu infraštruktúru a výrazne komfortnejšie stanice a nástupištia pre cestujúcich. Projekt je spolufinancovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR a podľa správcu infraštruktúry predstavuje zásadný posun pre cestovanie na východnom Slovensku, s dopadom na mobilitu obyvateľov aj ekonomický rozvoj regiónu.

Bezpečnosť trate v okolí Pezinka a štátny dozor

V samostatnom stanovisku ŽSR uvádzajú, že úsek medzi Pezinkom a Svätým Jurom, kde sa 9. novembra 2025 zrazili dva vlaky, patrí z hľadiska bezpečnosti k najmodernejším na Slovensku. Denne tadiaľ prejdú stovky vlakov a podľa ŽSR v posledných dvoch rokoch žiaden rušňovodič nehlásil nedostatky súvisiace so zlou dohľadnosťou návestidiel.

Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností však ŽSR požiadali o opätovné vykonanie štátneho dozoru na tomto úseku. Správca infraštruktúry tak reaguje na nehodovú udalosť a avizuje snahu transparentne preveriť stav zabezpečovacieho zariadenia a viditeľnosti návestidiel.

Tragická nehodová udalosť pri výkone práce

ŽSR v jednom z vyjadrení informujú, že 1. decembra 2025 počas výkonu práce došlo k tragickej udalosti, pri ktorej prišiel o život zamestnanec železníc. Správca infraštruktúry uvádza, že informuje s hlbokým zármutkom. Ďalšie detaily v prehľade nie sú uvedené, ide však o nehodu priamo súvisiacu s prevádzkou a údržbou železničnej siete.

Rekonštrukcia výpravnej budovy v Kežmarku

ŽSR oznamujú úspešné ukončenie rozsiahlej rekonštrukcie výpravnej budovy železničnej stanice v Kežmarku. Podľa oficiálneho vyjadrenia prešla budova komplexnou modernizáciou exteriéru aj interiéru.

Výsledkom je komfortnejšie zázemie pre cestujúcich aj zamestnancov, ktoré zodpovedá súčasným štandardom. ŽSR zároveň zdôrazňujú, že stanica si po rekonštrukcii zachovala historický ráz a má potešiť aj priaznivcov architektúry.

Škody po prívalových dažďoch pri Zvolene

V ďalšej správe ŽSR informujú o následkoch intenzívnych dažďov a nepriaznivého počasia na strednom Slovensku. V dôsledku prívalových zrážok bola od nočných hodín prerušená železničná doprava v dvoch úsekoch pri Zvolene.

Podľa vyjadrenia boli oba úseky už sprejazdnené, pričom ŽSR opisujú poškodenie infraštruktúry a zásahy, ktoré bolo potrebné vykonať na obnovenie prevádzky. Detailný rozsah škôd nie je v prehľade špecifikovaný, zdôraznený je však vplyv počasia na trať a rýchla reakcia správcu siete.

Lomy koľajníc a zimné podmienky

ŽSR sa vo svojom stanovisku venujú aj téme lomov koľajníc, o ktorých sa v minulom týždni objavili informácie v médiách v súvislosti s úsekom Malá Lodina – Kysak. Železnice upozorňujú, že ide o nebezpečný a neželaný jav, ktorý sa však v železničnom prostredí vyskytuje pomerne bežne, najmä pri extrémnych teplotných výkyvoch v zimných mesiacoch.

Správca infraštruktúry deklaruje, že dlhodobo prijíma preventívne opatrenia na predchádzanie týmto situáciám. Ak k lomu koľajnice dôjde, odborné tímy podľa ŽSR zasahujú bezodkladne a s dôrazom na bezpečnosť dopravy.

Plánované činnosti na zlepšenie stavu infraštruktúry v roku 2025

ŽSR zverejnili aj zoznam činností prevádzky na zlepšenie stavu železničnej infraštruktúry (ŽI) a zabezpečovacích zariadení (SZ) pre rok 2025. Dokument je určený dopravcom aj verejnosti a má informovať o plánovaných aktivitách na zvýšenie kvality a spoľahlivosti siete.

V prehľade vyjadrení nie sú uvedené konkrétne položky zoznamu, ŽSR však zdôrazňujú, že ide o oficiálny prehľad plánovaných zásahov a údržby.

Obnova koľajiska v stanici Pezinok po nehode

Po nehode v železničnej stanici Pezinok z 9. novembra 2025 ŽSR informujú o priebehu obnovy infraštruktúry. Správca trate uvádza, že bezprostredne po udalosti pristúpil k okamžitej obnove s cieľom čo najskôr zabezpečiť plnú prevádzku v úseku Bratislava – Trnava.

Odstraňovanie následkov nehody si vyžiadalo výmenu viacerých poškodených prvkov železničnej infraštruktúry, čo podľa ŽSR zásadne predĺžilo realizáciu opravných prác. V aktuálnom vyjadrení však železnice konštatujú, že koľajisko v stanici Pezinok je opäť v pôvodnom stave.

Dopravná situácia na východe a vykoľajenie v Košiciach

V stanovisku k dopravnej situácii na východe Slovenska ŽSR potvrdzujú, že 19. novembra 2025 o 7:10 hod. došlo v železničnej stanici Košice k vykoľajeniu osobného vlaku. Konkrétne išlo o vyskočenie posledného podvozku z koľaje pri vchádzaní na 11. koľaj.

Podľa informácií ŽSR došlo následkom udalosti k poškodeniu 9. a 11. koľaje. Správca infraštruktúry týmto vyjadrením informuje o technickom priebehu udalosti a dopade na koľajové zariadenie.

Prevádzka počas štátneho sviatku 17. novembra 2025

ŽSR sa vyjadrujú aj k organizácii dopravy počas Dňa boja za slobodu a demokraciu. Uvádzajú, že 17. november 2025 (pondelok) zostáva štátnym sviatkom, avšak nie dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.

Podľa ŽSR preto bude 17. november 2025 bežným pracovným dňom, čo sa týka aj vlakových spojov. Z vyjadrenia vyplýva, že vlaková doprava bude organizovaná ako v štandardný pracovný deň.

Všetky uvedené informácie pochádzajú z oficiálnych vyjadrení Železníc Slovenskej republiky zverejnených v archíve správ a vyjadrení pre médiá.

Zdroj: zssk.sk

Článok ŽSR modernizujú trate aj stanice: elektrifikácia na východe, obnova po nehodách a historická stanica v Kežmarku je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Rozsiahla výmena koľajových prvkov v Pezinku

ŽSR uvádzajú, že počas opráv boli k dnešnému dňu úspešne zrealizované viaceré kľúčové zásahy. Vymenilo sa 360 kusov poškodených betónových podvalov pred a za výhybkou č. 14. Zároveň bola vložená nová výhybka č. 14, keďže pôvodná bola poškodená a bolo potrebné ju nahradiť, nakoľko nevyhovovala jazde vlakov stanovenou traťovou rýchlosťou 160 km/h. Súčasťou opráv bola aj výmena 600 metrov koľajníc.

Opravy zabezpečovacích zariadení a úprava železničného zvršku

Podľa informácií ŽSR zamestnanci vykonali aj potrebné úkony súvisiace so zabezpečovacími zariadeniami. Išlo o demontáž poškodených častí zabezpečovacích zariadení, ich opravu a nahradenie novými prvkami. V rámci ďalších nevyhnutných úprav bolo doplnené a upravené štrkové lôžko, vykonaná výšková a smerová úprava koľaje a výhybky č. 14, ako aj výmena koľajníc, jazyka a opornice vo výhybke č. 12.

Doprava medzi Bratislavou a Trnavou je opäť obojsmerná

ŽSR informujú, že opravné práce na železničnej infraštruktúre v železničnej stanici Pezinok boli 20. novembra okolo 19. hodiny úspešne ukončené a doprava je v celom úseku Bratislava – Trnava obnovená obojsmerne. Po ukončení týchto prác prešiel úsekom prvý vlak rýchlosťou 10 km/h. Následne je v danom úseku počas nevyhnutnej konsolidačnej doby, v súlade s príslušnými prevádzkovými predpismi pre správu železničnej infraštruktúry, dočasne zavedené rýchlostné obmedzenie na 50 km/h.

Po uplynutí stanovenej šesťdňovej lehoty potrebnej na stabilizáciu železničného zvršku má byť podľa ŽSR v úseku obnovená plná traťová rýchlosť 160 km/h.

Vyjadrenie generálneho riaditeľa ŽSR

Generálny riaditeľ ŽSR Ivan Bednárik v súvislosti s odstránením následkov mimoriadnosti poďakoval všetkým zúčastneným pracovníkom: „Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na odstránení následkov mimoriadnosti, a to takmer za milión eur. Viem, že vaše nasadenie bolo enormné, na hrane ľudských možností, tak ako aj kolegov pod Soroškou. Vaša profesionalita bola kľúčová pre navrátenie úseku trate Pezinok – Svätý Jur do požadovaného stavu,“ uvádza sa vo vyjadrení ŽSR.

Železnice Slovenskej republiky zároveň pripomínajú, že sa snažili opravné práce vykonať v čo najkratšom čase. Podľa ich informácií sa veľmi rýchlo po nehode podarilo obnoviť dopravu obojsmerne po 1. traťovej koľaji a čiastočne obnoviť dopravu bez nutnosti odriekania vlakov už v stredu 12. novembra 2025.

ŽSR ako správca železničnej infraštruktúry

Zo zverejnených informácií tiež vyplýva, že ŽSR sú správcom železničnej infraštruktúry na území Slovenska a podľa zákona prevádzkovateľom železničnej dráhy. Majú povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na nich dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, bez diskriminačných obmedzení. V správe majú železničné trate normálneho, širokého aj úzkeho rozchodu, trakčné vedenia, železničné tunely a mosty, železničné priecestia a železničné stanice.

Zdroj: zssk.sk

Článok Koľajisko v stanici Pezinok opravené: plná prevádzka medzi Bratislavou a Trnavou sa vracia je zobrazený ako prvý na Doprava.org.