Ide o chýbajúci severovýchodný úsek obchvatu na ceste I/66, dlhý približne 2,6 kilometra. Prvé dve etapy boli otvorené v rokoch 2017 a 2023 a podľa predchádzajúceho hodnotenia už dnes odkláňajú z centra Brezna približne 10-tisíc vozidiel denne. Tretia časť má prepojiť smer na Telgárt s cestou I/72 na Tisovec a dokončiť obchvat ako funkčný celok. Investičné náklady štátni analytici odhadli na približne 43 miliónov eur s DPH.

Práve táto posledná etapa sa v uplynulých týždňoch stala predmetom sporu medzi štátom a samosprávou. Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií vo svojom marcovom hodnotení odporučil projekt v aktuálnej podobe nerealizovať. Argumentoval tým, že nový úsek by mal obmedzený dopravný prínos, že by ho reálne využívalo skôr okolo 3-tisíc vozidiel denne namiesto pôvodne uvádzaných 5 až 6-tisíc a že ekonomické hodnotenie vychádza záporne. Podľa analytikov projekt neprináša dostatočný spoločenský efekt vzhľadom na svoje náklady.

Mesto Brezno s takýmto pohľadom nesúhlasilo od začiatku. Primátor Tomáš Abel ešte koncom marca tvrdil, že hodnotenie nezohľadňuje najdôležitejší miestny problém, teda zaťaženie centra mesta ťažkou dopravou, ani víkendové dopravné špičky zo smeru Čertovica. Podľa neho nemožno tretiu etapu vnímať ako samostatnú stavbu, ale ako chýbajúci diel už rozostavaného dopravného riešenia. Rovnakú argumentáciu teraz samosprávy podľa STVR priniesli aj na ministerstvo dopravy.

Kľúčovým výsledkom rokovania je dohoda, že projektová príprava bude pokračovať, no už nie výlučne na účet štátu. Na spracovanie projektovej dokumentácie majú prispieť aj samosprávy. Podľa Tomáša Abela pôjde o sumu 800-tisíc eur a viac, pričom tieto peniaze majú smerovať práve na prípravu podkladov pre ďalší postup a verejné obstarávanie. Slovenská správa ciest už s prípravou podkladov počíta.

Rezort dopravy je však v otázke samotnej realizácie opatrný. Podľa stanoviska ministerstva bude projekt pripravený tak, aby mohol byť zaradený medzi zásobník stavieb, ak sa v budúcnosti nájdu zdroje na jeho financovanie. Inými slovami, štát dnes nepotvrdzuje výstavbu ako istú investíciu, ale nechce ani úplne zastaviť prípravu. To je dôležitý posun oproti marcovej situácii, keď sa reálne hovorilo aj o možnosti, že tretia etapa sa nebude pripravovať vôbec.

Z pohľadu Brezna je to kompromis, ktorý mestu dáva čas a priestor pokračovať v presviedčaní štátu. Samospráva dlhodobo tvrdí, že cieľom nie je len odkloniť ďalšiu časť dopravy, ale vytvoriť podmienky na väčšiu premenu centra mesta. Po dokončení obchvatu chce radnica počítať aj s jeho upokojením a so silnejším peším využitím. To je širší urbanistický rozmer projektu, ktorý sa v čisto ekonomických modeloch ťažšie zachytáva, ale pre miestnu politiku je zásadný.

Prípad obchvatu Brezna tak ukazuje širší problém slovenskej dopravnej politiky. Štát čoraz viac posudzuje stavby cez ekonomické modely a porovnanie s inými prioritami, zatiaľ čo mestá a kraje zdôrazňujú konkrétnu skúsenosť obyvateľov s dopravnou záťažou. V Brezne sa tieto dva pohľady zatiaľ nestretli v jednoznačnom závere. Aktuálne však platí, že tretia etapa obchvatu z prípravy nevypadla. Namiesto priameho stopu dostala ďalšiu šancu — za cenu toho, že časť nákladov na jej prípravu ponesú samotné samosprávy.

Článok Obchvat Brezna bude pokračovať v príprave. Po rokovaní na ministerstve prispejú na dokumentáciu aj mesto a kraj je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa NDS ide o štandardnú súčasť nových obchvatov miest aj medzimestských diaľničných ťahov, pričom cieľom je znížiť hlukovú záťaž v územiach, kde sa trasa približuje k zastavaným oblastiam.

Kde pribudli protihlukové steny najviac

Najväčší rozsah protihlukových stien NDS eviduje na novom úseku košického rýchlostného obchvatu, kde malo pribudnúť 7,2 kilometra. Ďalšie protihlukové steny boli postavené aj na viacerých nových úsekoch naprieč Slovenskom.

Popri úseku R2 Kriváň – Mýtna sa podľa NDS postavilo takmer 3,2 kilometra protihlukových stien. V rámci tvrdošínskeho obchvatu to bolo 1,9 kilometra. Pri obchvate Žiliny, teda na stavbe D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, pribudlo 4,3 kilometra protihlukových stien.

Protihlukové opatrenia ako súčasť obchvatov

NDS v materiáli zdôrazňuje, že systematickým riešením nadmernej dopravy, prašnosti a hluku v mestách a obciach je budovanie obchvatov a nadradených komunikácií, ktoré presúvajú tranzit mimo obytných zón. Zároveň však pripomína, že niektoré časti obchvatov sa vedú bližšie k mestu, a preto sa pre zvýšenie efektu dopĺňajú aj protihlukové steny.

Aké materiály sa používajú

Investičný riaditeľ NDS Július Mihálik priblížil, že na obmedzenie šírenia hluku sa používajú rôzne konštrukčné typy a materiály. *„Na zamedzenie šírenia nadmerného hluku sa používajú rôzne konštrukčné typy protihlukových stien. Medzi najviac používanými materiálmi sú akustické panely z hliníka či murované z drevotrieskových cementových tvárnic zaliatych betónom,“* uviedol.

Podľa jeho vyjadrenia sa využívajú aj protihlukové steny s nosným železobetónovým panelom pokrytým absorpčnou pohltivou hmotou. NDS zároveň uvádza, že obklady stien môžu byť aj na báze recyklovanej gumy.

Čo to znamená pre územie

Rozširovanie protihlukových opatrení pri nových diaľniciach a rýchlostných cestách má podľa NDS znižovať negatívne vplyvy dopravy na kvalitu života v dotknutých lokalitách. V praxi ide najmä o obmedzenie hluku v blízkosti obytných štvrtí a o doplnenie obchvatov tam, kde samotné presmerovanie dopravy mimo centra nemusí stačiť.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS: V roku 2025 pribudlo na Slovensku 16,5 km protihlukových stien pri nových diaľničných a rýchlostných úsekoch je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výrazné poklesy tranzitu v Tvrdošíne a Košiciach

NDS pripomína, že v lete uplynulého roka bol sprejazdnený obchvat Tvrdošína. Vďaka novej rýchlostnej ceste malo z mesta ubudnúť približne 1 000 kamiónov denne a intenzita tranzitnej nákladnej dopravy podľa spoločnosti medziročne klesla o 71 %.

Ďalším prírastkom bol obchvat Košíc, ktorý podľa NDS uľavil mestským komunikáciám bezprostredne po otvorení. Spoločnosť uvádza odklon až 3 000 kamiónov denne, pričom medziročný pokles tranzitnej nákladnej dopravy má dosahovať až 90 % v smeroch Miskolc – Prešov a Miskolc – Michalovce.

R2 Kriváň – Mýtna: presun nákladnej dopravy z cesty I/16

V novembri uplynulého roka pribudol do diaľničnej siete úsek R2 Kriváň – Mýtna, ktorý nadviazal na pokračujúci ťah R2 v oboch smeroch. NDS s odvolaním sa na údaje z mýtneho systému uvádza, že krátko po otvorení prešlo na rýchlostnú cestu až 94 % nákladnej dopravy, teda takmer 1 700 kamiónov denne, ktoré dovtedy jazdili po ceste I/16. K situácii sa v materiáli vyjadruje aj riaditeľ úseku spoplatnenia a IT NDS Peter Braška.

Žilina a bratislavský región: tunel Višňové a vetvy D1/D4

Tesne pred sviatkami bol podľa NDS sprejazdnený aj obchvat Žiliny vrátane tunela Višňové. Spoločnosť uvádza, že merania intenzít dopravy plánuje uskutočniť čoskoro, pričom na základe doterajších údajov z mýtneho systému predpokladá využívanie tunela približne 3 700 nákladnými vozidlami denne.

NDS zároveň informuje o prácach na zlepšovaní dopravy v bratislavskom regióne. Vďaka otvoreniu niekoľkých dôležitých vetiev budúcej križovatky D1 a D4 sa podľa spoločnosti mohlo pristúpiť k odkláňaniu tranzitnej nákladnej dopravy z Prístavného mosta, čo malo odbremeniť mesto o viac než 2 300 kamiónov denne.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Nové obchvaty odklonili z miest tisíce kamiónov denne, uvádza NDS je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa údajov, ktoré zverejnila NDS, prejde počas pracovného dňa po tomto 14-kilometrovom úseku v priemere viac ako 9 600 vozidiel. Z toho približne 69 % tvorí osobná doprava, teda asi 6 600 osobných áut denne. Zvyšných 31 % pripadá na nákladnú dopravu, čo predstavuje približne 3 000 ťažkých nákladných vozidiel denne.

Minister dopravy Jozef Ráž pri hodnotení prínosu obchvatu zdôraznil, že vyvedenie tranzitnej dopravy z intravilánu miest a obcí prináša dvojaký efekt. Podľa jeho slov sa tým zvyšuje komfort a bezpečnosť motoristov a zároveň každé vozidlo, ktoré sa vyhne obývaným častiam mesta, prispieva k vyššej bezpečnosti a kvalite každodenného života obyvateľov.

NDS uvádza, že Košický obchvat dokázal z mesta odviesť až 90 % tranzitnej nákladnej dopravy. Najvyššiu dennú intenzitu dopravy zaznamenali 27. októbra, keď obchvat využilo približne 10 500 vozidiel. Významná časť z nich by inak prechádzala priamo cez Košice, čo by v praxi znamenalo vyšší hluk a väčšie znečistenie ovzdušia v obývaných častiach mesta.

Košický obchvat patrí podľa NDS medzi najvýznamnejšie investície do cestnej infraštruktúry v košickom regióne za posledné obdobie. Nový úsek prepojil ťahy rýchlostnej cesty R4 a diaľnice D1 a umožnil motoristom obísť Košice po juhovýchodnej strane. Kľúčový význam má najmä pre tranzitnú dopravu v smere na Maďarsko a opačne, z Maďarska smerom na Prešov.

Diaľničiari zároveň pripomínajú, že výstavba obchvatu bola financovaná aj z prostriedkov Európskej únie, konkrétne z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a z Programu Slovensko.

Zdroj: zssk.sk

Článok Košický obchvat má za dva mesiace pol milióna áut, z mesta odviedol až 90 % tranzitných kamiónov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.