Zmeny sa dotknú liniek 506, 539, 540, 550, 555 a 599 a majú platiť od 7. apríla 2026 po dobu približne dvoch mesiacov. Cieľom je zachovať obsluhu územia počas stavebných prác, aj keď niektoré zastávky nebudú dočasne dostupné.

Odklony cez Harmóniu a obsluha zastávok v náhradnej polohe

Linky 506, 550 a 555 budú počas výluky premávať odklonom cez mestskú časť Harmónia. Na obchádzkovej trase majú obslúžiť zastávky Pod lipou a Národná v náhradnej polohe.

Skrátené trasy liniek 539 a 599

Linky 539 a 599 budú premávať v skrátenej trase po zastávku Trnavská. Zároveň nebudú obsluhovať zastávky Partizánska a Národná.

Špecifický režim linky 540 a rozdiely podľa smeru

Linka 540 bude premávať zo/do zastávky Široké priamo zo/do zastávky Pod lipou a nebude obsluhovať zastávky Národná a Partizánska. Výnimku podľa IDS BK tvoria len spoje linky 540, ktoré sú pokračovaním od linky 550 zo smeru Dubová a obsluhujú aj zastávku Národná.

IDS BK zároveň uvádza, že spoje linky 540 premávajúce zo Zochovej chaty, resp. Okružnej budú obsluhovať náhradnú zastávku Pod lipou (nástupište C) pred škôlkou na hlavnej ceste. Spoje, ktoré idú zo smeru Dubová, resp. začínajú spoj na zastávke Pod lipou, majú obsluhovať nástupište A.

Dočasné zrušenie zastávky Partizánska a presun zastávky Národná

Zastávka Partizánska bude počas trvania rekonštrukcie dočasne zrušená. Zastávka Národná má byť obsluhovaná v náhradnej polohe na Námestí, v križovatke ulíc Partizánska × Puškinova.

Dopady na dostupnosť centra a prestupné väzby

Dočasné skrátenia trás a presuny zastávok môžu zmeniť dochádzkové vzdialenosti k autobusom najmä v časti územia pri Partizánskej ulici. Z pohľadu prevádzky IDS BK ide o typický výlukový režim, pri ktorom sa kombinuje odklon vybraných liniek a skrátenie iných trás tak, aby zostala zachovaná základná dopravná obsluha Modry počas stavebných prác.

Kde získať aktuálne informácie

IDS BK odporúča v prípade otázok kontaktovať InfoCentrum IDS BK na e-mailovej adrese info@idsbk.sk alebo na telefónnom čísle +421 948 102 102.

Zdroj: idsbk.sk

Článok Rekonštrukcia Partizánskej ulice v Modre zmení trasy viacerých prímestských liniek IDS BK je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Cestujúci sa dnes búria a komunikujú jasnú myšlienku: vo verejnom záujme je stanicu využívať, ponechať jej kapacity a nezahadzovať investíciu, ktorá do nej išla. To však nie je nutne pravda. Paradoxne, menej autobusov v centre môže znamenať lepšiu dopravu.

Dnes sme v situácii, keď mesto ani kraj nemajú právne páky, ako developera prinútiť ďalšiu redukciu zastaviť, a ten stanicu čoraz viac vníma len ako nevyhnutnú službu v podzemí nákupného centra. Kým kraj avizuje ďalšie obmedzovanie spojov, developer odmieta obnoviť kapacitu či znížiť poplatky a chce sa prispôsobiť trhu. Hoci to mnohí vnímajú ako prehru pre cestujúcich, môže ísť o príležitosť: Bratislavský kraj môže konečne zaviesť skutočne integrovanú prímestskú dopravu a opustiť model jednej centrálnej stanice ako pozostatku socialistického plánovania. Výsledkom môže byť vyšší komfort, menej presunov, vyššia frekvencia spojov aj ponaučenie pre developerov do budúcna.

2 milióny ročne za stanicu. Dáva to ešte zmysel?

Poplatok za vykládku a nakládku cestujúcich v podzemnej autobusovej stanici dnes predstavuje 20,74 € za autobus. Bratislavský samosprávny kraj do nej počas pracovných dní posiela približne 320 spojov regionálnej dopravy denne, cez víkend zhruba polovicu. Celkovo tak každý týždeň zaplatí developerovi stanice približne 40 000 €, čo ročne predstavuje asi 2 milióny eur len za jej využívanie. Pre porovnanie, ročná tržba na všetkých linkách regionálnej dopravy predstavuje dokopy 9 miliónov eur.

Takéto množstvo peňazí by vedelo byť efektívnejšie využité v rozvoji dopravy v regióne, napríklad v rokoch 2022 – 2023 využil Dopravný podnik Bratislava eurofondovú výzvu vo výške približne 2 miliónov eur na rekonštrukciu alebo vybudovanie nových prístreškov na 105 zastávkach v meste. Mnohé zastávky, na ktorých dnes zastavuje regionálna doprava, sú pritom v zlom a zanedbanom stave. Ak by kraj vedel prostriedky, ktoré dnes vynakladá na využívanie stanice, presmerovať do modernizácie existujúcej infraštruktúry, návratnosť takejto investície by sa pohybovala v horizonte niekoľkých rokov.

Cieľom prímestskej dopravy nemá byť centrum, ale dobrý prestup

Väčšina veľkých európskych miest dnes upúšťa od modelu jednej centrálnej autobusovej stanice v centre. Regionálne autobusy smerujú na okrajové prestupné terminály napojené na kapacitnú mestskú dopravu – železnicu, metro, električky či nosné autobusové linky. Napríklad v Prahe končia mnohé prímestské linky na staniciach metra ako Černý Most, Zličín či Letňany, v Brne zohrávajú podobnú úlohu terminály pri hlavných železničných uzloch a električkových tratiach a vo Viedni sú kľúčové prestupné body ako Wien Hütteldorf, Leopoldau či Siebenhirten. Cestujúci tak neputujú zbytočne do centra, ale prestupujú na okraji mesta na rýchle a časté spojenia do rôznych smerov, čo znižuje dopravné zaťaženie centra a zvyšuje efektivitu celého systému.

Takýto model zároveň obmedzuje vznik paralelnej dopravy, keď regionálne autobusy nejdú zbytočne súbežne s električkami či vlakmi až do centra. Namiesto toho sa skracujú na prestupné body, čím dokážu v rovnakom čase absolvovať viac obratov medzi mestom a regiónom a ponúknuť vyššiu frekvenciu spojov. Podmienkou však je úzka spolupráca s mestom, ktoré musí zabezpečiť dostatočne kapacitnú a spoľahlivú mestskú dopravu, schopnú prevziať veľké objemy cestujúcich z týchto terminálov a rozviesť ich ďalej do mesta.

Typ dopravy určuje katastrálna hranica

Bratislava má dnes štyri hlavné smery regionálnej dopravy (Malacky, Pezinok, Senec, Šamorín), pričom tri z nich stále vedú väčšinu spojov až na centrálnu autobusovú stanicu a len časť končí na okrajových termináloch. Výnimkou je smer Pezinok, kde od marca už nejde ani jeden spoj na AS – autobusy obsluhujú terminál na Bajkalskej a končia na Prievozskej ulici. Zároveň však platí, že linky zo všetkých radiál už dnes prirodzene prechádzajú cez významné prestupné body v meste, ako Patrónka, Bajkalská, Zlaté Piesky, Cintorín Vrakuňa či Astronomická, odkiaľ je výborná dostupnosť a vysoká frekvencia MHD do ďalších častí Bratislavy. Na autobusovú stanicu dnes cestuje iba približne štvrtina všetkých cestujúcich.

Sťahovanie obyvateľov na perifériu zároveň vytvorilo zaujímavý paradox: viaceré mestské časti s nízkou hustotou zástavby a prevažne rodinnými domami (Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica, Marianka, Vajnory, časť Devínskej Novej Vsi či Devín) sú obsluhované mestskou dopravou s vyššou frekvenciou a decentralizovaným systémom. Potreby ich obyvateľov pritom nie sú zásadne odlišné od potrieb ľudí v obciach ako Bernolákovo, Most pri Bratislave či Svätý Jur – rozdiel spočíva najmä v tom, že typ obsluhy dnes určuje katastrálna hranica, nie reálne dopravné potreby.

Čo sa stane, ak spoje skrátime?

Len malá časť cestujúcich z regiónov dnes smeruje priamo na autobusovú stanicu. Väčšina dochádza za prácou či do škôl do rôznych častí mesta. Cieľom regionálnej dopravy by preto malo byť priviezť ich na miesto v Bratislave, odkiaľ sa s jedným pohodlným prestupom dostanú do svojej cieľovej destinácie. Priame spojenia do centra majú opodstatnenie najmä v špičke, keď existuje dostatočný dopyt aj po cestách do okolia stanice a zároveň pomáhajú zmierniť zaťaženie mestskej dopravy.

Ak by sme väčšinu spojov ukončili na mestských termináloch, ušetrený čas z jazdy do centra a obratu na stanici by sa dal využiť na zvýšenie frekvencie v regióne. Namiesto paralelnej jazdy s električkami či trolejbusmi cez mesto by sa autobusy rýchlejšie otáčali späť do obcí mimo Bratislavy a dokázali by absolvovať viac jázd. V praxi by to pri niektorých linkách mohlo znamenať zvýšenie frekvencie o 20 až 40 %.

Argumentom proti takémuto riešeniu môže byť vyššia rýchlosť prímestskej dopravy, ktorá v meste vynecháva viaceré zastávky, zatiaľ čo MHD obsluhuje všetky po trase. Pri porovnaní jazdných časov MHD a prímestských autobusov medzi navrhovanými terminálmi a AS Nivy však vychádza, že rozdiely sú len minimálne. Keď navyše zohľadníme aj peší presun z podzemnej stanice na povrch výťahom či eskalátorom, môže byť prestup priamo na hrane terminálu pre cestujúceho prekvapivo dokonca rýchlejší.

Druhým benefitom skrátenia spojov sú ušetrené prostriedky na poplatkoch za využívanie autobusovej stanice. Ako sme spomínali vyššie, tieto financie by sa dali efektívnejšie využiť na zlepšenie stavu zastávok a terminálov, skvalitnenie prestupov „na hrane“ a celkové zvýšenie komfortu pre cestujúcich. Investície by mohli smerovať aj do väčších a kvalitnejších prístreškov, prípadne menších presklených čakární, ktoré by poskytli ochranu pred nepriaznivým počasím a výrazne zlepšili podmienky čakania najmä v zimných mesiacoch.

Začnime investovať do vlastnej infraštruktúry

Ak sa pozrieme do zásobníka pripravovaných projektov, zistíme, že mesto má viaceré z nich už pripravené a čaká iba na financovanie. Napríklad na Zlatých pieskoch je spracovaný projekt úpravy konečnej električiek tak, aby cestujúci nemuseli prestupovať cez nekrytý nadchod ponad výpadovku, ale mohli prejsť „suchou nohou“ priamo z električky do autobusu.

Pred pár týždňami boli zverejnené aj vizualizácie budúceho terminálu integrovanej osobnej prepravy Ružinov pri konečnej zastávke Astronomická. Terminál umožní pohodlný prestup medzi regionálnymi autobusmi v smeroch Tomášov a Zlaté Klasy, električkou č. 9, autobusmi 67, 78 a 39, vlakmi liniek S8 a S70 a potenciálne aj predĺženou trolejbusovou linkou 47. Ide o ukážkový príklad toho, ako by mali byť moderné okrajové terminály navrhnuté.

Podobné projekty je možné rozvíjať aj na ďalších termináloch. Napríklad Patrónka či Cintorín Vrakuňa sa nachádzajú v blízkosti železničných tratí a zároveň ponúkajú dostatok priestoru na rozšírenie nástupných hrán aj zlepšenie komfortu pre cestujúcich. Popri väčších investíciách existuje aj množstvo menších opatrení, ktoré by vedel kraj realizovať už v krátkom čase z ušetrených prostriedkov – a následne sa systematicky sústrediť na dlhodobejšie riešenia, ako je výstavba plnohodnotných integrovaných terminálov.

Cieľom autobusov nemá byť centrum, ale dobrý prestup

Z vyššie uvedeného vyplýva, že presun ťažiska prímestskej dopravy z jednej centrálnej stanice na sieť okrajových terminálov dáva z dopravného aj ekonomického pohľadu zmysel. Prináša vyššiu efektivitu, keď autobusy netrávia čas jazdou cez mesto a obratmi na stanici, ale vedia ho využiť na častejšie spojenia do regiónu. Zároveň sa znižuje duplicita s mestskou dopravou, lepšie sa využíva existujúca infraštruktúra a ušetrené prostriedky môžu smerovať do zlepšenia zastávok, terminálov a celkového komfortu cestovania. Výsledkom môže byť systém s menším počtom prestupov, kratšími časmi a vyššou spoľahlivosťou.

Nevýhodou takéhoto riešenia je najmä potreba kvalitnej koordinácie s mestom a dostatočnej kapacity MHD, ktorá musí zvládnuť väčšie objemy cestujúcich z terminálov. Pre časť cestujúcich môže byť nevýhodou aj nutnosť prestupu navyše, najmä mimo špičky alebo pri horšej nadväznosti spojov. Ide teda o zmenu, ktorá si vyžaduje dobré plánovanie, investície a dôraz na kvalitu prestupov.

Ak sa však tento model podarí správne nastaviť, výsledkom môže byť situácia, z ktorej budú profitovať všetky strany. Cestujúci získajú častejšie spoje, lepšie prestupy a vyšší komfort, kraj efektívnejšie využije verejné zdroje a developer si môže naďalej ponechať segment diaľkovej dopravy. Zároveň preňho strata časti príjmov z prímestskej dopravy a sprievodných služieb môže byť dôležitou lekciou, že pri infraštruktúre verejného významu by mal stáť verejný záujem na prvom mieste.

Autor článku je obyvateľom Mostu pri Bratislave a denne cestuje práve do oblasti Nív.

Článok Nivy ukazujú, prečo centralizovaná doprava nefunguje je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Dlhodobo diskutovaná dopravná záťaž

Cesta II/502 patrí medzi dôležité regionálne dopravné ťahy spájajúce Pezinok, Modru a obce v smere na Trnavský kraj. V úseku prechádzajúcom mestom Modra sa dlhodobo kumuluje tranzitná aj miestna doprava, čo má vplyv na plynulosť premávky, bezpečnosť a kvalitu verejného priestoru. Zámer vybudovať obchvat mesta je preto súčasťou širšej diskusie o usporiadaní dopravy na úpätí Malých Karpát.

Aktuálny krok zo strany kraja znamená, že projekt sa posúva z roviny úvah a zámerov do konkrétnej prípravnej fázy. Predmetom zmluvy je spracovanie dokumentácie pre realizáciu stavby vrátane potrebných podkladov pre povoľovacie procesy.

Projektovanie vrátane povoľovania a BIM modelu

Objednaná dokumentácia zahŕňa vypracovanie dokumentácie pre realizáciu stavby (DRS), inžiniersku činnosť potrebnú na zabezpečenie právoplatného stavebného povolenia, výkon autorského dohľadu aj súčinnosť pri verejnom obstarávaní zhotoviteľa stavby. Súčasťou riešenia má byť aj bezpečnostný audit pre stavebníka.

Projekt má byť spracovaný v súlade s aktuálnou legislatívou a technickými normami, pričom dokumentácia bude vyhotovená nielen v klasickej tlačenej podobe, ale aj elektronicky vrátane BIM modelu. Ten má slúžiť ako podklad pre ďalšie fázy prípravy a realizácie stavby, ako aj pre koordináciu jednotlivých profesií.

Časový rámec prípravy

Podľa zmluvných podmienok má spracovanie projektovej dokumentácie prebiehať v horizonte niekoľkých mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy. Samotná inžinierska činnosť vrátane získania stavebného povolenia je viazaná na postup povoľovacích procesov a vyjadrenia dotknutých orgánov.

Projektová príprava je tak rozvrhnutá do viacerých nadväzujúcich krokov, ktoré vytvoria podmienky pre následné verejné obstarávanie zhotoviteľa a samotnú výstavbu obchvatu.

Význam pre mesto aj región

Obchvat Modry je vnímaný ako investícia s regionálnym dosahom. Odklonenie tranzitnej dopravy mimo zastavaného územia má potenciál znížiť dopravnú záťaž v centre mesta, zlepšiť bezpečnosť pre chodcov a cyklistov a uvoľniť priestor pre kvalitnejšie fungovanie verejných priestranstiev.

Zároveň ide o projekt, ktorý môže prispieť k plynulejšiemu spojeniu medzi obcami v regióne a k stabilizácii dopravných vzťahov na západnom okraji Malých Karpát.

Čo bude nasledovať

Spracovanie projektovej dokumentácie predstavuje jeden z kľúčových míľnikov prípravy stavby. Po jeho dokončení a získaní potrebných povolení bude možné rozhodovať o ďalšom postupe, vrátane financovania a harmonogramu samotnej výstavby.

Kraj tak postupne vytvára predpoklady na realizáciu stavby, ktorá má ambíciu riešiť dlhodobý dopravný problém Modry a jej okolia v širšom regionálnom kontexte.

Zdroj a vizualizácia: Bratislavský samosprávny kraj

Článok Obchvat Modry vstupuje do projektovej fázy. Bratislavský kraj objednal dokumentáciu pre cestu II/502 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (IDS BK) informuje, že v stredu 31. 12. 2025 dôjde z dôvodu konania kultúrneho podujatia k krátkodobej uzávere viacerých ulíc v obci Blatné. Obmedzenie je plánované približne v čase od 13:15 do 15:30.

Počas uzávery nebudú obsluhované zastávky Blatné, Škola a Blatné, M. R. Štefánika.

Úpravy na linke 539

Autobusová linka 539 bude premávať len v skrátenej trase v úseku Modra – Šenkvice, Lipová. Zastávky od Šenkvice, Priemyselný park po Senec, Aut. stanica nebudú v uvedenom čase linkou 539 obsluhované.

Výluka sa dotkne týchto spojov linky 539:

• 13:44 a 14:44 zo Senca do Modry,
• 13:35 z Modry do Senca.

Cestujúcim sa odporúča využiť linku 529 v úseku Senec – Pezinok s následným prestupom na ostatné regionálne vlakové alebo autobusové linky.

Úpravy na linkách 645 a 666

Linky 645 a 666 budú medzi zastávkami Senec, Tehelná a Kaplna, Bytovky premávať len cez zastávku Blatné, Bratislavská.

Na linke 645 sa výluka dotkne spojov:

• 13:09, 14:09 a 15:09 zo Senca do Čataja,
• 14:20 z Čataja do Senca.

Na linke 666 sa výluka týka spojov:

• 13:44 a 14:44 zo Senca do Trnavy,
• 13:33 a 14:33 z Trnavy do Senca.

Kontakt pre cestujúcich

IDS BK cestujúcim ďakuje za porozumenie. V prípade otázok je k dispozícii InfoCentrum IDS BK na adrese info@idsbk.sk alebo na telefónnom čísle +421 948 102 102.

Zdroj: idsbk.sk

Článok Krátkodobá výluka v Blatnom obmedzí regionálne autobusy IDS BK je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (IDS BK) informuje o krátkodobej výluke v obci Blatné, ktorá sa uskutoční v stredu 31. 12. 2025 približne v čase od 13:15 do 15:30. Dôvodom je konanie kultúrneho podujatia spojené s uzáverou viacerých ulíc v obci.

V uvedenom čase nebudú obsluhované zastávky Blatné, Škola a Blatné, M. R. Štefánika.

Zmeny na linke 539

Linka 539 bude premávať len v skrátenej trase v úseku Modra – Šenkvice, Lipová. Zastávky Šenkvice, Priemyselný park až Senec, Aut. stanica nebudú v čase výluky touto linkou obsluhované.

Výluka sa dotkne týchto spojov linky 539:

• 13:44 a 14:44 zo Senca do Modry,
• 13:35 z Modry do Senca.

Cestujúcim sa odporúča využiť linku 529 v úseku Senec – Pezinok s následným prestupom na ostatné regionálne vlakové alebo autobusové linky.

Zmeny na linkách 645 a 666

Linky 645 a 666 budú medzi zastávkami Senec, Tehelná a Kaplna, Bytovky premávať len cez zastávku Blatné, Bratislavská.

Dotknuté spoje linky 645:

• 13:09, 14:09 a 15:09 zo Senca do Čataja,
• 14:20 z Čataja do Senca.

Dotknuté spoje linky 666:

• 13:44 a 14:44 zo Senca do Trnavy,
• 13:33 a 14:33 z Trnavy do Senca.

Kontakt pre cestujúcich

IDS BK odporúča cestujúcim, aby si v danom čase skontrolovali svoje cestovné plány a v prípade potreby využili alternatívne spojenia. V prípade otázok je k dispozícii InfoCentrum IDS BK na adrese info@idsbk.sk alebo na telefónnom čísle +421 948 102 102.

Zdroj: idsbk.sk

Článok Krátkodobá výluka liniek IDS BK v Blatnom počas kultúrneho podujatia je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Priaznivé počasie a rýchly postup prác umožnili, že rekonštrukcia skončila s predstihom. „Napriek plánovanej dĺžke uzávierky sa podarilo práce ukončiť o takmer dva týždne skôr, čo prispeje k plynulejšej doprave v danom úseku. Ďakujem zhotoviteľovi aj našim cestárom za nasadenie a všetkým vodičom aj obyvateľom za trpezlivosť počas uzávierky,“ povedal predseda Bratislavského kraja Juraj Droba.

Úsek od Kaštieľa v Modre po Modru-Kráľovú na Partizánskej ulici prešiel kompletnou obnovou. Cesta má nové podložie aj asfalt, vylepšil sa jej sklon, takže sa po nej už nebude zlievať voda. Jazda bude pohodlnejšia a bezpečnejšia a cesta by mala vydržať dlhé roky bez zásahu.

„Tým, že sa cesta robila komplexne, bude slúžiť desiatky rokov bez potreby opráv. Zároveň sa stáva oveľa bezpečnejšou a poskytne vodičom väčší komfort z jazdy,“ dodal Juraj Droba.

Rekonštrukcia bola potrebná, pretože vozovka bola v zlom technickom stave a na úseku sa v minulosti stalo viacero nehôd. Nový povrch prinesie vodičom plynulejšiu premávku a obyvateľom pokojnejšie a bezpečnejšie prostredie.

Článok Cesta v Modre je otvorená, práce skončili v predstihu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.