Dlhodobo diskutovaná dopravná záťaž

Cesta II/502 patrí medzi dôležité regionálne dopravné ťahy spájajúce Pezinok, Modru a obce v smere na Trnavský kraj. V úseku prechádzajúcom mestom Modra sa dlhodobo kumuluje tranzitná aj miestna doprava, čo má vplyv na plynulosť premávky, bezpečnosť a kvalitu verejného priestoru. Zámer vybudovať obchvat mesta je preto súčasťou širšej diskusie o usporiadaní dopravy na úpätí Malých Karpát.

Aktuálny krok zo strany kraja znamená, že projekt sa posúva z roviny úvah a zámerov do konkrétnej prípravnej fázy. Predmetom zmluvy je spracovanie dokumentácie pre realizáciu stavby vrátane potrebných podkladov pre povoľovacie procesy.

Projektovanie vrátane povoľovania a BIM modelu

Objednaná dokumentácia zahŕňa vypracovanie dokumentácie pre realizáciu stavby (DRS), inžiniersku činnosť potrebnú na zabezpečenie právoplatného stavebného povolenia, výkon autorského dohľadu aj súčinnosť pri verejnom obstarávaní zhotoviteľa stavby. Súčasťou riešenia má byť aj bezpečnostný audit pre stavebníka.

Projekt má byť spracovaný v súlade s aktuálnou legislatívou a technickými normami, pričom dokumentácia bude vyhotovená nielen v klasickej tlačenej podobe, ale aj elektronicky vrátane BIM modelu. Ten má slúžiť ako podklad pre ďalšie fázy prípravy a realizácie stavby, ako aj pre koordináciu jednotlivých profesií.

Časový rámec prípravy

Podľa zmluvných podmienok má spracovanie projektovej dokumentácie prebiehať v horizonte niekoľkých mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy. Samotná inžinierska činnosť vrátane získania stavebného povolenia je viazaná na postup povoľovacích procesov a vyjadrenia dotknutých orgánov.

Projektová príprava je tak rozvrhnutá do viacerých nadväzujúcich krokov, ktoré vytvoria podmienky pre následné verejné obstarávanie zhotoviteľa a samotnú výstavbu obchvatu.

Význam pre mesto aj región

Obchvat Modry je vnímaný ako investícia s regionálnym dosahom. Odklonenie tranzitnej dopravy mimo zastavaného územia má potenciál znížiť dopravnú záťaž v centre mesta, zlepšiť bezpečnosť pre chodcov a cyklistov a uvoľniť priestor pre kvalitnejšie fungovanie verejných priestranstiev.

Zároveň ide o projekt, ktorý môže prispieť k plynulejšiemu spojeniu medzi obcami v regióne a k stabilizácii dopravných vzťahov na západnom okraji Malých Karpát.

Čo bude nasledovať

Spracovanie projektovej dokumentácie predstavuje jeden z kľúčových míľnikov prípravy stavby. Po jeho dokončení a získaní potrebných povolení bude možné rozhodovať o ďalšom postupe, vrátane financovania a harmonogramu samotnej výstavby.

Kraj tak postupne vytvára predpoklady na realizáciu stavby, ktorá má ambíciu riešiť dlhodobý dopravný problém Modry a jej okolia v širšom regionálnom kontexte.

Zdroj a vizualizácia: Bratislavský samosprávny kraj

Článok Obchvat Modry vstupuje do projektovej fázy. Bratislavský kraj objednal dokumentáciu pre cestu II/502 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Slovenská správa ciest v decembri 2025 dokončila na tomto mieste rozsiahlu modernizáciu cesty I/51, ktorá výrazne zlepší komfort a bezpečnosť cestnej premávky. Oprava bola nevyhnutná nielen kvôli nevyhovujúcemu šírkovému usporiadaniu vozovky, ale aj pre opakujúce sa zosuvy zeminy v náročnom teréne.

Technické riešenie v náročnom horskom teréne

Práce na modernizovanom úseku prebiehali v dĺžke 2,5 kilometra a zahŕňali rozsiahle stavebné zásahy v náročnom teréne. V rámci projektu bolo vybudovaných 14 oporných a 7 zárubných múrov v celkovej dĺžke 2 366 metrov, ktoré zabezpečujú stabilitu svahov a vozovky. Cestári zároveň kompletne vymenili podložie aj asfaltové vrstvy vozovky a obnovili vodorovné dopravné značenie. Súčasťou modernizácie bol aj nový odvodňovací systém, ktorý zabezpečuje efektívne odvádzanie zrážkových vôd a chráni konštrukciu cesty pred poškodením.

Rozšírenie cesty I/51 v horskom priechode Biela Hora si vyžiadalo mimoriadne technické riešenia vzhľadom na zložité geomorfologické a geologické podmienky územia medzi Jablonicou a Trstínom. Pôvodná komunikácia so šírkou približne 7,5 metra dlhodobo nevyhovovala normovým parametrom cesty I. triedy, pričom vysoký podiel tranzitnej nákladnej dopravy spôsoboval nadmerné namáhanie vozovky, vznik pozdĺžnych trhlín a lokálne zosuvy svahov.

Projekt preto počítal s rozšírením vozovky na 9,5 metra a so stabilizáciou svahov pomocou kombinácie oporných a zárubných múrov. V stiesnených pomeroch horského terénu sa uplatnili najmä moderné prefabrikované stabilizačné konštrukcie s modulárnou oceľovou konštrukciou v tvare písmena X, kotvené do podložia, ktoré umožnili rýchlu montáž, výrazné skrátenie času prác v otvorených výkopoch a zachovanie plynulej dopravy aspoň v jednom jazdnom pruhu.

Cesta I/51: dôležitá dopravná tepna Slovenska

Cesta I/51 je cestou I. triedy na Slovensku, ktorá patrí medzi kľúčové pozemné komunikácie pre vnútroštátnu dopravu a napája viaceré významné mestá a regióny. Vedie od hranice s Českou republikou pri Holíči a prechádza cez okresy a mestá ako Senica, Jablonica, Trstín, Trnava, Nitra, Vráble, Levice či Banská Štiavnica, až k miestu Hronská Breznica, kde sa napája na rýchlostnú cestu R1.

Celková dĺžka cesty I/51 na Slovensku je približne okolo 199 kilometrov.

Počiatky tejto komunikácie siahajú do obdobia výstavby moderného cestného systému v 20. storočí, kedy sa definovali základné ťahy cestnej siete I. triedy. V priebehu rokov došlo na niektorých úsekoch k zmenám v trasovaní (napríklad úsek Trnava – Nitra bol v roku 2009 preradený do rýchlostnej cesty R1).

Cesta I/51 je významná tým, že prepája západ Slovenska s vnútrozemím, a zároveň slúži ako dôležitá vetva pre tranzitnú dopravu medzi Českom a strednými časťami krajiny. Medzi jej silné stránky patrí priechod cez rôzne geografické oblasti – od rovinatého Záhoria až po pahorkatiny a krajinu pod Karpatmi.

Zdroj: Slovenská správa ciest
Foto: Michal Feik

Článok Horský priechod cez Bielu Horu. Modernizácia priniesla širšiu aj bezpečnejšiu cestu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.