Podľa informácie IDS PLUS je cieľom úprav prispôsobiť ponuku spojov aktuálnym potrebám cestujúcich a zlepšiť nadväznosti v rámci kraja, vrátane väzieb na železničnú dopravu.

Zmeny od 29. marca: úpravy časov, zastávok a nadväzností na vlaky

V rámci I. zmeny cestovných poriadkov sa na viacerých linkách upravujú jazdné doby a posúvajú odchody o niekoľko minút. Zároveň pribúdajú alebo sa spresňujú zastávky a v niektorých prípadoch sa menia garantované prestupy, najmä v nadväznosti na zmeny grafikonu vlakovej dopravy.

Na Liptove IDS PLUS uvádza napríklad doplnenie zastávky Dolný Kubín, Matúškova na linke 421 (Ružomberok – Valaská Dubová – Dolný Kubín – Oravský Podzámok) a viacero úprav nadväzností na osobné vlaky na linke 424 (Ružomberok – Liptovská Teplá – Lúčky). Na linke 427 (Ružomberok – Ivachnová – Partizánska Ľupča) sa posúvajú vybrané spoje o 15 minút neskôr s cieľom nadviazať na expresné vlaky a zároveň sa dopĺňa nový pár spojov.

Pri linke 431 (Dolný Kubín – Ružomberok – Donovaly – Banská Bystrica) IDS PLUS avizuje doplnenie zastávky na znamenie Liptovská Osada, Patočiny, horáreň a úpravy zastavovania v lokalite Donovaly. Na Orave sa zmeny týkajú aj bezpečnostných dôvodov: na linke 622 (Dolný Kubín – Párnica – Terchová – Žilina) sa ruší zastávka Terchová, B. Potok Podhorskovia v smere do Zázrivej.

Mimoriadna zmena od 6. apríla 2026: linka 661 obíde Kysucké Nové Mesto

Samostatnú mimoriadnu úpravu IDS PLUS ohlásil v súvislosti s prípravnými prácami na diaľnici D3. Od 6. apríla 2026 sa zmení cestovný poriadok na linke 661 tak, že spoje obsluhujúce Kysucké Nové Mesto nebudú zachádzať do mesta.

Podľa zverejnenej informácie nebudú obsluhované zastávky KNM, aut. st. a KNM, Vajanského. Namiesto toho majú spoje obslúžiť zastávku KNM, Budatínska Lehota na ceste I/11 a následne pokračovať po hlavnej trase smerom do Žiliny alebo do Krásna nad Kysucou.

Kde budú zverejnené nové cestovné poriadky

IDS PLUS uvádza, že všetky zmeny cestovných poriadkov budú zverejnené na webovom sídle IDS PLUS a na webovom sídle dopravcu. Organizátor zároveň odporúča cestujúcim overiť si pred cestou aktuálne platné cestovné poriadky.

Význam pre mobilitu v regióne

Úpravy cestovných poriadkov v regionálnej autobusovej doprave v ŽSK majú podľa IDS PLUS reagovať na reálne využívanie spojov a na zmeny v nadväznostiach na železnicu. Mimoriadna zmena na linke 661 zároveň ukazuje, že prípravné práce na D3 môžu dočasne zmeniť dostupnosť vybraných zastávok a presunúť nástupné miesta na hlavné ťahy, v tomto prípade na cestu I/11.

Zdroj: idsplus.sk

Článok IDS PLUS mení cestovné poriadky regionálnych autobusov v Žilinskom kraji: úpravy na Liptove a Orave od 29. marca 2026 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

ŽSR informovali, že modernizačné aktivity sa opierali o kombináciu európskych a národných zdrojov a v roku 2025 priniesli aj ukončenie viacerých dlhodobých výluk, ktoré v minulosti obmedzovali prevádzku na železnici.

GSM-R na koridore Varín – Košice – Čierna nad Tisou

Za jeden z kľúčových pilierov zvyšovania bezpečnosti označili ŽSR implementáciu systému GSM-R na úseku Varín – Košice – Čierna nad Tisou. Podľa správcu infraštruktúry ide o krok, ktorým sa jeden z hlavných železničných koridorov na Slovensku priblížil štandardu vyspelých európskych železničných sietí.

Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj v tejto súvislosti uviedol: „Rok 2025 jasne ukázal, že systematická práca, dlhodobé plánovanie a efektívne využívanie dostupných zdrojov prinášajú konkrétne výsledky. Železnice dnes meníme nielen technicky, ale zmysluplne a koncepčne, s dôrazom na zvyšovanie úrovne bezpečnosti, dostupnosti a budúce potreby dopravy na Slovensku.“

ETCS: viac ako 220 km v prevádzke, ďalšie úseky v príprave

Rovnaký dôraz na bezpečnosť ŽSR spájajú so zavádzaním ETCS (European Train Control System). Podľa zverejnených údajov je ETCS v prevádzke na viac ako 220 kilometroch tratí, pričom ďalších približne 210 kilometrov je v rôznych fázach realizácie alebo prípravy.

ŽSR vysvetľujú, že ETCS umožňuje nepretržitý dohľad nad pohybom vlakov a automatické zásahy pri prekročení rýchlosti, čím má výrazne znižovať riziko ľudskej chyby. Implementácia prebieha postupne na najvyťaženejších úsekoch siete a je previazaná s modernizáciou tratí a obnovou zabezpečovacích zariadení. Cieľom je interoperabilné a jednotné prostredie v rámci Európskej únie.

Dokončené projekty a financovanie z Programu Slovensko, Plánu obnovy a CEF

ŽSR označili rok 2025 za „historicky silný“ aj z pohľadu dokončených investičných projektov. Medzi ukončenými aktivitami uvádzajú modernizácie tratí, elektrifikáciu, obnovu železničného zvršku a opatrenia na zvýšenie priepustnosti hlavných koridorov.

Podľa ŽSR boli projekty financované z viacerých zdrojov Európskej únie (EÚ), najmä z Programu Slovensko, Plánu obnovy a odolnosti SR a nástroja Connecting Europe Facility (CEF), doplnených o príspevky zo štátneho rozpočtu. Medzi menované stavby patria napríklad dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej infraštruktúry v uzle Žilina, modernizácia koridoru na úseku štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (3. etapa), elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou (2. fáza) či komplexná rekonštrukcia a elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – štátna hranica (Marchegg).

Štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková uviedla: „Historicky silný rok 2025 ukázal, že keď spájame dobrú prípravu projektov s efektívnym využitím európskych zdrojov, výsledkom sú modernizované trate, elektrifikácia a technológie, ktoré zásadne zvyšujú bezpečnosť železničnej dopravy. Železničná infraštruktúra sa mení tak, aby bola interoperabilná, spoľahlivá a konkurencieschopná v rámci Európy.“

Čo z toho vyplýva pre ďalší rozvoj siete

ŽSR zároveň uviedli, že realizované investície vytvorili základ pre ďalší rozvoj železničnej siete na Slovensku. Správca infraštruktúry pripomenul, že podľa zákona zabezpečuje prevádzku železničnej dráhy na území Slovenska a v správe má trate rôznych rozchodov, trakčné vedenia, tunely, mosty, priecestia aj železničné stanice.

Zdroj: zsr.sk

Článok Železnice SR bilancujú rok 2025: investície do modernizácie tratí a bezpečnosti je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Železnice Slovenskej republiky informujú o úspešnom dokončení modernizácie koridoru štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), konkrétne železničnej trate v úseku Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR (2. fáza). Úsek bol 2. decembra 2025 uvedený do predčasného užívania. Cieľom prác bolo zlepšenie technického stavu a parametrov trate v náročnom horskom teréne.

Komplexná obnova trate a infraštruktúry

V rámci projektu prebehla rozsiahla modernizácia oboch sekcií (A aj B). Vybudovaný bol nový železničný zvršok a spodok, nové trakčné vedenie a súvisiace prevádzkové zariadenia. Medzi významné zásahy patria nové zárubné múry, výstavba a rekonštrukcia viacerých priepustov a vybudovanie protihlukových stien, ktoré znižujú hlukovú záťaž pre obyvateľov dotknutých území.

Nová zastávka Svrčinovec a rýchlejšia trať

V sekcii A (Čadca – Svrčinovec, CEF) vznikla nová železničná zastávka Svrčinovec s dvomi nástupišťami a novovybudovanými prístupovými komunikáciami. Bezpečný pohyb cestujúcich zabezpečuje nová lávka pre peších, komfort zvyšujú moderné prístrešky.

Realizovala sa rozsiahla rekonštrukcia dvoch železničných mostov a výstavba ďalších dvoch v novom trasovaní trate, ktoré umožňuje rýchlosť do 120 km/h. Súčasťou sekcie je aj nový cestný most ponad rieku Čerňanka.

Úpravy pri štátnej hranici a stabilizácia násypu

V sekcii B (Svrčinovec (mimo) – štátna hranica SR/ČR, OPII a PSK) bolo zrekonštruované cestné podjazdové prepojenie do osady Kullovci. Zároveň sa uskutočnila stabilizácia zosuvu železničného násypu v úseku pred štátnou hranicou s Českou republikou.

Financovanie a predĺženie výstavby

Stavba pozostávala z dvoch častí – Sekcie A: Čadca – Svrčinovec a Sekcie B: Svrčinovec (mimo) – štátna hranica ČR/SR. Zmluvná hodnota predstavovala 65 882 867,12 eur, z toho 41 796 140,68 eur pre úsek A a 24 086 726,44 eur pre úsek B. V dôsledku valorizácie cien a zmien v projekte, najmä z geologických dôvodov, dosiahli celkové zmluvné náklady 92 294 702,78 eur.

Financovanie bolo zabezpečené kombináciou zdrojov CEF (Stavba A), OPII a PSK (Stavba B). Pôvodná lehota výstavby 25 mesiacov sa pre objektívne príčiny predĺžila na 40 mesiacov.

Koniec „myších dier“: nové a rozšírené podjazdy

V modernizovanom úseku sa nachádzalo viacero pôvodných cestných podjazdov, miestne označovaných ako „myšie diery“ pre svoju malú šírku a výšku. Tieto podjazdy spájali časti obce po oboch stranách koľajiska. Počas modernizácie sa niektoré z nich zrekonštruovali a rozšírili, iné boli nahradené novými, čo zlepšilo bezpečný a komfortný prístup obyvateľov na hlavnú cestu a do obce.

Nový podjazd a náhradná komunikácia do osady Kullovci

Jedným z najnáročnejších zásahov bola výstavba nového cestného podjazdu do osady Kullovci vedľa koľaje č. 1. Pôvodný podjazd sa nachádzal pod vysokým železničným násypom a mal nedostatočnú výšku, čo komplikovalo prejazd väčším vozidlám, vrátane záchranných zložiek. Opakované opravy komunikácie a riešenie odvodnenia ešte viac znižovali prejazdný profil.

V rámci modernizácie bol navrhnutý nový železničný most, po ktorého výstavbe sa pôvodný podjazd zbúral. Keďže prístup do osady bolo potrebné zachovať počas celej výstavby, investor zabezpečil vybudovanie náhradnej komunikácie, ktorá umožnila nepretržité spojenie s obcou aj okresným mestom.

Terénne obmedzenia a nutnosť obchádzkovej trasy

Projekt náhradnej komunikácie ovplyvnili miestne podmienky – zastavanosť územia, zosuvné územie železničného násypu pod koľajou č. 2 a hustý lesný porast nad koľajou č. 1. Z tohto dôvodu nebolo možné navrhnúť kratšiu trasu a bolo potrebné využiť existujúcu lesnú cestu z hlavnej cesty, ktorej odbočka leží už za štátnou hranicou.

Trasa pokračovala popod železničný most na českej strane a bola vedená súbežne s koľajou č. 1, aby sa následne napojila na pôvodnú cestu z podjazdu do osady. Projektant musel zohľadniť zložitý terén aj aktívne zosuvné územie pri úpravách svahov nad aj pod komunikáciou.

Nelegálne skládky a dodatočné náklady

Prípravným prácam predchádzal výrub drevín, ktorý pôvodne nebol súčasťou projektu. Počas týchto prác sa odhalili rozsiahle nelegálne skládky dlhodobo ukladaného odpadu. Ich odstránenie predĺžilo realizáciu a zvýšilo náklady, ktoré musel investor znášať, hoci odpad nepochádzal z činnosti ŽSR.

Zo staveniska bolo vyvezených približne 8 735,42 t odpadu, z toho 4,42 t tvoril nebezpečný odpad. Likvidácia musela prebehnúť v súlade s legislatívou a environmentálnymi štandardmi. Celkové náklady na odstránenie nelegálnych skládok v rámci 3. etapy dosiahli 827 154,94 eur.

Nutnosť vybudovať náhradnú komunikáciu umocnil aj veľmi zlý technický stav mosta ponad Šlahorov potok, pôvodne zamýšľaného ako jediná prístupová cesta. Konštrukcia by opakovanú záťaž stavebných mechanizmov neuniesla, preto bolo potrebné nové dočasné dopravné prepojenie do osady Kullovci.

Prístup do osady zachovaný počas celej výstavby

ŽSR zdôrazňujú, že práce na novom podjazde prebiehali tak, aby sa život v osade nezastavil ani na jeden deň. Prístup obyvateľov ani záchranných zložiek nebol ohrozený. Pri čiastočných obmedzeniach bol zhotoviteľ pripravený okamžite sprístupniť podjazd pre zásahové vozidlá, ostatní obyvatelia využívali náhradnú komunikáciu.

Pre školákov bol denne zabezpečený odvoz a dovoz dodávkou. Tieto opatrenia priniesli výrazné finančné náklady – dočasná komunikácia si vyžiadala 1 001 491,27 eur, z čoho 30 876,24 eur tvorila inžinierska činnosť a projektová dokumentácia.

Výsledok: bezpečnejší a komfortnejší prístup

Výsledkom modernizácie je nový most, ktorý výrazne rozšíril a zvýšil prejazdné parametre podjazdu. Zabezpečuje bezpečný prechod osobnej, nákladnej dopravy aj záchranných zložiek. Most bol odovzdaný do predčasného užívania 12. decembra 2025. Modernizovaný úsek tak prináša vyšší komfort cestovania po železnici aj lepšiu dopravnú obslužnosť priľahlých osád.

Zdroj: zsr.sk

Článok Najmodernejší vstup do Česka: Úsek Svrčinovec – štátna hranica je po modernizácii hotový je zobrazený ako prvý na Doprava.org.