Posudzovaný projekt predstavuje tretiu časť obchvatu Brezna. Prvé dve časti sú v prevádzke od rokov 2017 a 2023 a podľa hodnotenia už dnes odkláňajú z centra mesta približne 10-tisíc vozidiel denne. Nový úsek s dĺžkou približne 2,6 kilometra má doplniť východnú časť obchvatu, prepojiť cestu I/66 v smere na Telgárt s cestou I/72 v smere na Tisovec a stavebne sa pripravuje s výhľadom realizácie v rokoch 2030 až 2034. Celkové investičné náklady sa odhadujú na približne 43 miliónov eur s DPH.

Štát hovorí o nízkom prínose, mesto o nedokončenom riešení

Podľa Útvaru hodnoty za peniaze nie je ďalšia časť obchvatu nevyhnutná, pretože hlavné dopravné problémy mesta už vyriešili hotové úseky. Hodnotenie zároveň spochybňuje dopravné prognózy predloženej štúdie a tvrdí, že namiesto pôvodne odhadovaných 5 až 6-tisíc vozidiel denne by nový úsek reálne využívalo skôr približne 3-tisíc vozidiel denne. ÚHP preto konštatuje, že projekt nerieši výrazný dopravný problém, nepatrí medzi hlavné investičné priority a jeho ekonomická analýza vychádza záporne, s pomerom prínosov a nákladov na úrovni mínus 0,13.

Ministerskí analytici zároveň upozorňujú, že presmerovanie dopravy na dlhšiu trasu s vyššími rýchlosťami môže zvýšiť prevádzkové náklady vozidiel, environmentálne záťaže aj náklady na nehodovosť. Problém vidia aj v tom, že obchvat začína a končí v intraviláne, čím podľa nich neprináša taký efekt ako prvé dve etapy.

Vedenie Brezna však takýto pohľad odmieta. Primátor Tomáš Abel reagoval, že mesto so závermi ÚHP nesúhlasí a považuje ich za odtrhnuté od reality každodenného života v meste. „To najdôležitejšie, prečo sa obchvat staval, ÚHP vôbec nebral do úvahy, a to zaťaženie ťažkou dopravou v centre mesta a aj v jeho okolí,“ uviedol. Podľa neho materiál neberie dostatočne do úvahy ani reálne zaťaženie mesta, budov a obyvateľov nákladnou dopravou, ani špičkové víkendové dopravné toky zo smeru Čertovica.

Spor o to, čo má byť hlavným kritériom

Práve v tomto bode sa ukazuje rozdiel medzi štátnym a mestským pohľadom na projekt. Hodnotenie ÚHP stojí na celoštátnom dopravnom modeli, ekonomickej analýze a porovnávaní s inými investičnými prioritami. Samospráva naopak zdôrazňuje miestnu skúsenosť, najmä dlhodobé zaťaženie centra mesta ťažkou dopravou a presvedčenie, že obchvat má zmysel len ako funkčný celok.

Primátor to pomenoval jednoznačne: „Vždy sme sa bavili o tom, že obchvat dáva naozaj zmysel ako celok a bez toho sa nemusel ani stavať.“ V tejto vete je obsiahnutá hlavná výhrada mesta. Kým štát posudzuje tretí úsek ako samostatný projekt s obmedzeným efektom, Brezno ho vníma ako nedokončenú časť dlhšieho dopravného riešenia, ktoré nemožno rozumne hodnotiť oddelene od už postavených etáp.

To je aj širší problém podobných investícií. Časť infraštruktúry môže mať ako samostatná stavba slabší ekonomický výsledok, no v sieti alebo v ucelenom dopravnom systéme môže plniť inú funkciu. Na druhej strane práve preto štát čoraz častejšie tlačí na to, aby sa aj takéto projekty dali obhájiť konkrétnymi dátami, a nie len predpokladom, že „celok“ bude automaticky fungovať lepšie.

Vysoké náklady zostávajú slabým miestom projektu

Aj po doplnení miestneho stanoviska zostáva slabým miestom projektu jeho cena. ÚHP upozorňuje, že jednotkové stavebné náklady presahujú 15 miliónov eur s DPH na kilometer, čo je približne o tretinu viac než priemer porovnateľných obchvatov ciest I. triedy. Dôvodom je členitý terén, potreba mostných objektov nad Hronom a železničnou traťou aj celkovo náročnejšie technické riešenie. Podľa hodnotenia by ani prípadná optimalizácia projektu pravdepodobne nestačila na to, aby sa jeho ekonomický výsledok preklopil do kladných hodnôt.

Mesto však zjavne nechce nechať projekt padnúť na tomto stupni hodnotenia. Primátor oznámil, že Brezno bude žiadať ministra dopravy o stretnutie a prerokovanie stanoviska, pričom cieľom má byť jeho prehodnotenie. Z jeho reakcie je zrejmé, že mesto nevníma hodnotenie ako definitívne uzavretie projektu, ale skôr ako začiatok ďalšieho politického a odborného sporu o jeho zmysel.

Obchvat ako test vzťahu medzi dátami a miestnou skúsenosťou

Prípad Brezna ukazuje napätie, ktoré sa pri dopravných investíciách objavuje čoraz častejšie. Štát sa snaží rozhodovať podľa ekonomických analýz, dopravných modelov a priorít v celoštátnom meradle. Mestá a regióny naopak upozorňujú na konkrétne miestne problémy, ktoré sa nie vždy dajú presne zachytiť v modeloch, no obyvatelia ich denne zažívajú v uliciach.

V najbližšom období preto nebude rozhodujúce len to, či má projekt platné environmentálne posúdenie a pripravenú dokumentáciu, ale aj to, či sa podarí presvedčivo zodpovedať základnú otázku: má byť tretia časť obchvatu Brezna chápaná ako samostatná investícia s pochybným prínosom, alebo ako chýbajúci diel dopravného riešenia, ktoré bez nej ostáva nedokončené. Práve od tejto odpovede bude závisieť, či sa obchvat posunie z územnej rezervy k reálnej výstavbe.

Zdroje:

1. Útvar hodnoty za peniaze – Hodnotenie projektu I/66 Brezno – obchvat, II. etapa 2. úsek
2. Mesto Brezno – stanovisko primátora Tomáša Abela

Článok Obchvat Brezna má podľa štátneho hodnotenia ÚHP slabé prínosy. Mesto závery odmieta je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa oznámenia sa od 5. februára 2026 (štvrtok) až do odvolania dočasne prestane obsluhovať autobusová zastávka „Národná“ v smere na autobusovú a železničnú stanicu. Opatrenie sa týka všetkých liniek MHD aj regionálnej (prímestskej) autobusovej dopravy, ktoré na tejto zastávke štandardne zastavujú.

Obmedzenie na ceste I/66 pri Malej železničnej stanici

IDS BBSK uvádza, že dôvodom zmeny je dočasné uzatvorenie jedného jazdného pruhu na ceste I/66, a to „len počas realizácie prác“. Ide o dopravné obmedzenie priamo naviazané na stavebnú činnosť v okolí mosta pri Malej železničnej stanici v Banskej Bystrici.

Náhradná zastávka: „Štefánikovo nábrežie“

Počas trvania obmedzenia budú vozidlá dotknutých liniek zastavovať na najbližšej náhradnej zastávke „Štefánikovo nábrežie“. IDS BBSK v tejto súvislosti vyzýva cestujúcich, aby pri plánovaní ciest zohľadnili dočasnú zmenu v obsluhe zastávky.

Dopad na prestupy smerom k hlavným staniciam

Keďže zastávka „Národná“ sa v oznámení spája so smerom na autobusovú a železničnú stanicu, dočasné zrušenie obsluhy môže ovplyvniť najmä prestupné väzby a dochádzku v tomto koridore. Zmena je časovo viazaná na priebeh stavebných prác a platí do odvolania.

IDS BBSK zmenu odôvodňuje pokračujúcimi stavebnými prácami a cestujúcim odkazuje: „Prosíme cestujúcich, aby pri plánovaní svojich ciest zohľadnili túto dočasnú zmenu, a ďakujeme za porozumenie.“

Zdroj: idsbbsk.sk

Článok Banská Bystrica: zastávka „Národná“ bude od 5. februára 2026 dočasne mimo prevádzky pre práce na moste pri Malej stanici je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

„Hlavným cieľom projektu je podpora cyklistickej dopravy ako bezpečnej, ekologickej a každodenne využiteľnej alternatívy k individuálnej automobilovej doprave. Projekt reaguje najmä na potreby obyvateľov, ktorí dochádzajú za prácou, školou či službami, a zároveň prispieva k znižovaniu dopravnej záťaže, hluku a znečistenia ovzdušia v meste,“ vysvetľuje mesto Brezno v projektovom zámere.

Cyklotrasa je navrhnutá ako ucelený dopravný systém, ktorý prepája centrum Brezna, železničnú a autobusovú stanicu, mestské časti, obec Valaská a areál Železiarní Podbrezová. Jej dominantou je cyklolávka vedená súbežne s cestou I/66, ktorá oddeľuje cyklistov od hustej automobilovej dopravy a výrazne zvyšuje bezpečnosť.

Prvé úseky sa začali stavať v roku 2020

Prvé časti cyklotrasy boli realizované v rokoch 2020 – 2022. V tomto období vznikli nové úseky cyklistických pruhov, spoločné chodníky pre peších a cyklistov, upravené priechody a napojenia na existujúce komunikácie. Vybudované úseky dnes tvoria základ modernej mestskej cyklistickej infraštruktúry a prepájajú centrum mesta so železničnou stanicou.

Tieto etapy zároveň vytvorili predpoklady pre realizáciu najnáročnejšej časti projektu – cyklolávky smerom na Valaskú, ktorá má zabezpečiť bezpečné pokračovanie trasy až k významnému hospodárskemu uzlu regiónu.

Cyklolávka rastie nad cestou I/66

V súčasnosti prebieha výstavba cyklolávky, ktorá je technicky aj organizačne najzložitejšou časťou celého projektu. Práce prebiehajú v náročných podmienkach. „Zhotoviteľ pracuje v dvojzmennej prevádzke, často aj počas víkendov a v nepriaznivom počasí. Všetky technologické postupy sú dodržané a v období priaznivého počasia realizujeme najnáročnejšie práce, najmä betonáže,“ uviedol primátor Brezna Tomáš Abel.

Doteraz sa podarilo osadiť prvé prefabrikované mostovky z vysokopevnostného betónu, ktoré postupne vytvárajú nosnú konštrukciu lávky. Stavba si dočasne vyžaduje aj dopravné obmedzenia na ceste I/66. „Uvedomujeme si, že stavba zasahuje do dopravy, preto vodičov žiadame o trpezlivosť. Počas sviatkov a v období s nižšou intenzitou dopravy sa snažíme obmedzenia minimalizovať,“ doplnil primátor.

Zaujímavosti o projekte

• Cyklolávka je navrhnutá tak, aby viedla nad cestou I/66, nie popri rieke Hron. Dôvodom sú ochranné pásma železníc a rieky, majetkoprávne vzťahy a snaha skrátiť povoľovacie procesy.
• Šírka lávky umožní bezpečnú obojsmernú premávku cyklistov, čím sa predchádza kolíznym situáciám.
• Cyklotrasa slúži nielen rekreačným cyklistom, ale najmä denným dochádzajúcim do práce, čo je na Slovensku stále výnimočné riešenie.
• Po dokončení pôjde o jednu z najdlhších cyklolávok na Slovensku.

Technické informácie

• Celková dĺžka cyklotrasy: 8,74 km
• Dĺžka cyklolávky: približne 650 m
• Šírka cyklolávky: 3,2 m
• Počet podpier: 63 (vrátane dvoch nábehov)
• Konštrukcia: prefabrikované mostovky z vysokopevnostného betónu
• Realizácia cyklolávky: 07/2025 – 04/2026
• Celkové oprávnené výdavky: 3 971 672,99 €
• Financovanie: Plán obnovy a odolnosti SR / NextGenerationEU

Zdroje a foto: mesto Brezno, TA3, Denník SME

Článok Brezno a Valaskú spojí unikátna cyklotrasa na pilieroch je zobrazený ako prvý na Doprava.org.