Téma súvisí s dopadmi vojnového konfliktu na Ukrajine na verejné služby a kapacity v Slovenskej republike. Rezort dopravy príspevky prezentuje ako nástroj, ktorý mal popri humanitárnej pomoci zároveň podporiť regionálnych poskytovateľov ubytovania, najmä v období po pandémii.

Koľko peňazí išlo zo štátneho rozpočtu a koľko má pokryť Európska únia

MD SR uviedlo, že celková výška prostriedkov štátneho rozpočtu použitých na príspevky dosiahla 102 036 471,84 eura. Zo zdrojov Európskej únie, konkrétne z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), rezort požiadal o refundáciu v objeme 28 736 471 eur.

Podľa ministerstva išlo o prostriedky v rámci výzvy vyhlásenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v ktorej boli financie pridelené rezortom dopravy a vnútra. Cieľom výzvy malo byť zabezpečenie azylových ubytovacích kapacít pre ľudí prichádzajúcich na Slovensko v dôsledku vojnového konfliktu.

Príspevky na ubytovanie: pravidlá a maximálne sadzby

Ministerstvo dopravy uviedlo, že príspevok poskytovalo na základe siedmich nariadení vlády SR. Maximálna výška príspevku bola 24,20 eura za jednu noc ubytovania odídenca staršieho ako 15 rokov a 12,10 eura za jednu noc ubytovania odídenca mladšieho ako 15 rokov.

Rezort zároveň spresnil, že príspevok bol určený na pokrytie časti nákladov spojených s ubytovaním odídencov z Ukrajiny.

Vyjadrenia rezortu a Európskej komisie

Štátny tajomník MD SR Igor Choma v tlačovej správe uviedol: „Ministerstvo dopravy reagovalo veľmi rýchlo, vďaka čomu sme pomohli 35-tisíc ľuďom v neľahkej životnej situácii. Zároveň boli tieto príspevky aj veľmi dôležitým stimulom pre majiteľov hotelov či penziónov, ktorí sa v tom čase práve spamätávali z následkov pandémie. Takmer tretinu nákladov sme zaplatili z eurofondov, a tým sme odbremenili štátny rozpočet,“ povedal.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Peter Stano doplnil: „Takmer 30 miliónov eur z fondov EÚ pomohlo nielen odídencom z Ukrajiny, ale aj slovenským občanom, ktorí im poskytli bezpečné prístrešie v našej krajine,“ uviedol v súvislosti s podporou z fondov EÚ.

Čo má opatrenie znamenať pre regióny a ďalší postup

Podľa ministerstva malo zabezpečenie ubytovania vytvoriť dôstojné podmienky pre pobyt odídencov na území Slovenska a zároveň podporiť ich sociálno-ekonomickú integráciu. Rezort zároveň poukázal na „synergický“ efekt v podobe podpory podnikateľov v regiónoch, ktorí poskytovali ubytovanie.

Tlačová správa zároveň uvádza, že časť nákladov má byť pokrytá refundáciou z ESF+, o ktorú MD SR požiadalo v uvedenom objeme.

Zdroj: mindop.sk

Článok Ministerstvo dopravy vyplatilo 102 miliónov eur na ubytovanie odídencov z Ukrajiny, časť nákladov pokryl ESF+ je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa rezortu sa napriek zimnej sezóne už na začiatku roka začali prípravné práce tak, aby mohli čo najskôr nastúpiť aj stavebné mechanizmy. Po dobudovaní má D3 vytvoriť plnohodnotnejšiu diaľničnú spojnicu medzi Žilinou a Čadcou.

Úsek D3 pri Žiline je najdlhší z trojice rozostavaných stavieb na Kysuciach

Úsek D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto má byť podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) najdlhším zo všetkých troch aktuálne rozbehnutých kysuckých úsekov. Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že „diaľnica bude mať 11,2 kilometra, bude obsahovať 16 mostov a jeden ekodukt“.

MD SR zároveň pripomenulo, že výstavba nadväzuje na ďalšie úseky D3 v regióne. Minister dopravy Jozef Ráž v tejto súvislosti uviedol: „Najsevernejšiu časť, teda druhý polprofil diaľnice medzi Oščadnicou a Čadcou, sme poklepali ešte vlani v decembri. Čoskoro slávnostne odovzdáme aj prostredný úsek medzi Kysuckým Novým Mestom a Oščadnicou.“

Dopady na obce: odľahčenie od tranzitu a nákladnej dopravy

Rezort dopravy argumentuje najmä prínosom pre obce, ktoré dnes znášajú vysokú intenzitu tranzitnej dopravy. Ako ilustráciu uvádza, že nová diaľnica medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom má „odbremeniť obec Oškerda až o 12 000 osobných a 6 000 nákladných áut“.

Podľa MD SR má diaľničný ťah D3 v kysuckom regióne významne pomôcť tranzitu smerujúcemu z Poľska a do Poľska, a zároveň prispieť k riešeniu dlhodobých dopravných problémov na Kysuciach.

Zhotoviteľ a cena: 398,7 milióna eur za úsek Brodno – Kysucké Nové Mesto

Diaľnicu medzi Žilinou (Brodno) a Kysuckým Novým Mestom má stavať konzorcium firiem Váhostav, Metrostav a Duna Aszfalt. Vysúťažená suma podľa zverejnených informácií predstavuje 398,7 milióna eur.

Predseda vlády SR Robert Fico v stanovisku k projektu uviedol: „Kvalitná a premyslená dopravná infraštruktúra nie je len o komforte, nesie so sebou veľmi veľa pozitívnych vplyvov.“ Zároveň zdôraznil význam žilinského regiónu v širších dopravných väzbách v strednej Európe.

Eurofondy a širší balík investícií na D3

MD SR uvádza, že všetky tri úseky D3 na Kysuciach majú stáť približne 890 miliónov eur bez DPH, pričom veľká časť má byť uhradená z eurofondov a zvyšok zo štátneho rozpočtu. Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR, k financovaniu uviedol: „Viac ako 80 percent nákladov na vybudovanie tohto úseku platia európski daňoví poplatníci.“

Po dobudovaní celej „kysuckej tepny“ D3 má spojenie Žiliny s Čadcou zahŕňať aj rozsiahle sprievodné objekty. Podľa zverejnených údajov má ísť celkovo o takmer 60 mostov, tri križovatky a 40 kilometrov protihlukových stien.

Odovzdanie staveniska úseku D3 Žilina (Brodno) – Kysucké Nové Mesto tak predstavuje ďalší formálny krok k výstavbe kľúčovej dopravnej stavby, ktorá má znížiť tlak tranzitu na obce Kysúc a zlepšiť plynulosť dopravy v severozápadnej časti Slovenska.

Zdroj: mindop.sk

Článok D3 Žilina (Brodno) – Kysucké Nové Mesto: stavenisko 11,2-kilometrového úseku odovzdali zhotoviteľovi je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Linka Košice – Göteborg je pripravovaná v režime záväzku služieb vo verejnom záujme, známeho ako PSO (Public Service Obligation). Tento nástroj sa v rámci pravidiel Európskej únie používa na zabezpečenie dopravnej obslužnosti tam, kde by trhové podmienky nemuseli garantovať stabilné spojenie.

Výzva nadväzuje na uloženie záväzku služby vo verejnom záujme

Ministerstvo dopravy SR uviedlo, že prvým krokom k vyhláseniu verejnej súťaže bolo splnenie požiadaviek Európskej únie na uloženie záväzku služieb vo verejnom záujme. V Úradnom vestníku EÚ boli zverejnené dve oznámenia: oznámenie o uložení záväzku služby vo verejnom záujme (PSO) a zároveň oznámenie o vyhlásení výzvy na predkladanie ponúk súvisiacich s prevádzkou pravidelnej leteckej linky Košice – Göteborg.

Kde sú dostupné informácie a ako sa dostať k podkladom

Základné informácie ministerstvo zverejnilo na svojej webovej stránke v časti civilného letectva, pri dokumentoch k PSO pre trasu Košice – Göteborg. Rezort zároveň upozornil, že komplexné súťažné podklady môže získať iba letecký dopravca, ktorý prejaví záujem a vyžiada si ich.

Význam pre dostupnosť regiónu a leteckú sieť z Košíc

Vyhlásenie výzvy na dopravcu je kľúčovým krokom k tomu, aby sa pravidelná linka Košice – Göteborg mohla reálne spustiť v stabilnom režime. V praxi ide o opatrenie, ktoré má podporiť dopravnú dostupnosť východného Slovenska a rozšíriť možnosti pravidelného leteckého spojenia z Letiska Košice.

Zdroj: mindop.sk

Článok Košice – Göteborg: štát hľadá dopravcu pre pravidelnú linku v režime PSO, ponuky sú do konca marca je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ministerstvo dopravy SR spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) oficiálne odovzdalo stavenisko prvého z trojice úsekov kysuckej diaľnice D3. Základný kameň bol slávnostne poklepaný na úseku D3 Oščadnica – Čadca, Bukov, II. polprofil, čím sa podľa rezortu môže výstavba úseku s druhou rúrou tunela Horelica oficiálne začať.

Minister dopravy SR Jozef Ráž pri tejto príležitosti uviedol, že po úvodných prípravných prácach majú stavenisko prevziať stavebné mechanizmy a rozbehnúť práce priamo v teréne.

Parametre úseku a hlavné objekty

Podľa NDS pôjde zo stavebného hľadiska o najkomplikovanejší z troch úsekov, keďže súčasťou je razenie novej tunelovej rúry. Riaditeľ úseku prípravy NDS Tomáš Mateička spresnil, že úsek má mať 5,3 kilometra v polovičnom profile. Súčasťou majú byť aj odpočívadlo, nové stredisko správy a údržby, 21 mostov a migračný koridor pre zver.

Celá D3 na Kysuciach a očakávané dopady

NDS zároveň avizovala, že odovzdávanie stavenísk pri zvyšných dvoch úsekoch plánuje v dohľadnej dobe. Celá kysucká D3 má mať 26 kilometrov a zahŕňať výstavbu takmer 60 mostov, troch križovatiek a 40 kilometrov protihlukových stien.

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že diaľničný ťah má odlákať časť osobnej aj nákladnej dopravy zo súčasnej cesty I. triedy, pričom úbytok kamiónov má pocítiť najmä okolie obcí Oškerda, Radoľa, Povina a Kysucký Lieskovec.

Cena a financovanie

Zazmluvnená cena úseku s druhou rúrou tunela Horelica je podľa zverejnených informácií 230,4 milióna eur bez DPH. Vysúťažená suma za všetky tri úseky má predstavovať 890 miliónov eur bez DPH, pričom dominantná časť má byť uhradená z eurofondov v rámci Programu Slovensko.

Zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Radim Dvořák označil investíciu za súčasť siete TEN-T s cieľom zlepšiť prepojenie Slovenska s Českom a Poľskom a prispieť k bezpečnosti a rozvoju regiónu.

Odhady zníženia dopravy na I/11

Rezort dopravy uvádza, že podľa dostupných analýz je pri obci Oškerda po dobudovaní kysuckej D3 možné očakávať až o 12 000 menej osobných a o 6 000 menej nákladných áut na ceste I/11 za 24 hodín. Pri ďalších uvedených obciach sa má úbytok pohybovať približne okolo 7 000 vozidiel v osobnej doprave a okolo 5 000 v nákladnej doprave za 24 hodín. Zároveň má D3 podľa zverejnených informácií priniesť úsporu cestovného času najmä počas rannej a popoludňajšej špičky.

Zdroj: mindop.sk

Článok Najsevernejší úsek D3 na Kysuciach odovzdali zhotoviteľovi, štartuje výstavba s druhou rúrou tunela Horelica je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

„Dnes je ten deň, keď podpisujeme zmluvy s Európskou komisiou v hodnote 135 miliónov eur, vďaka ktorým zmodernizujeme železničné trate a zvýšime bezpečnosť železničnej dopravy. Európske zdroje nám dlhodobo pomáhajú zlepšovať kvalitu a spoľahlivosť železníc a vďaka našej pripravenosti a kvalite projektov bolo Slovensko v tomto kole výziev CEF medzi najúspešnejšími krajinami EÚ. Investície do moderných technológií, ako je systém ETCS, sú základom pre bezpečnejšie a spoľahlivejšie cestovanie,“ uviedla Denisa Žiláková, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR.

„Nástroj na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility) prináša na Slovensku konkrétne výsledky: 96,7 milióna eur na modernizáciu trate Žilina – Košice, 27,3 milióna eur na modernizáciu úseku Košice – Čierna nad Tisou a 11 miliónov eur na zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy. Tieto investície nie sú len o infraštruktúre – posilňujú cezhraničnú mobilitu, zlepšujú interoperabilitu a upevňujú strategickú úlohu Slovenska v európskej dopravnej sieti. Prispievajú tak k bezpečnejšej, prepojenejšej a konkurencieschopnejšej Európskej únii,“ uviedol eurokomisár pre udržateľnú dopravu a turizmus Apostolos Tsitsikostas.

Železničná spoločnosť Slovensko ako národný dopravca získala od Európskej komisie podporu vo výške 5,28 milióna eur na zvýšenie bezpečnosti vlakovej dopravy. Financie z európskeho programu Nástroj na prepojenie Európy (CEF) sú určené na montáž moderného zabezpečovacieho systému ETCS do 29 vlakov – konkrétne do 19 elektrických jednotiek radu 671 a 10 riadiacich vozňov triedy 951. Projekt zrealizuje Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v spolupráci so spoločnosťou DOPSYS.

„Tento projekt je pre nás významným míľnikom na ceste k modernej železničnej spoločnosti. Získané európske zdroje nám umožňujú zvýšiť bezpečnostné štandardy našich služieb, zefektívniť prevádzku a zároveň sa priblížiť k plnej interoperabilite v rámci európskej železničnej siete. Ide o konkrétny príklad toho, ako môžeme využívať európske fondy v prospech cestujúcich,“ doplnil Peter Helexa, generálny riaditeľ ZSSK.

Inštalácia systému ETCS je súčasťou širšej stratégie modernizácie vozidlového parku ZSSK, ktorá zahŕňa aj ekologické a technologické inovácie. Projekt je zároveň dôležitým krokom k budúcemu rozšíreniu moderných vlakov do ďalších regiónov Slovenska. Európsky vlakový zabezpečovací systém (ETCS) je technológia, ktorá automaticky dohliada na rýchlosť a pohyb vlakov. V prípade potreby dokáže vlak sám spomaliť alebo zastaviť, čím výrazne zvyšuje bezpečnosť železničnej dopravy. ETCS sa zavádza v celej Európskej únii a jeho cieľom je, aby všetky vlaky dokázali jazdiť bezpečne a bez technických prekážok naprieč jednotlivými krajinami.

ZSSK zároveň realizuje aj vlastné projekty, ktoré sa nenachádzajú v balíku CEF. V košickom depe prebieha montáž ETCS aj do moderných elektrických jednotiek Panter (rad 660). Do košického depa preto nahliadli aj členovia Európskej komisie, aby si pozreli, ako bude montáž systému ETCS v budúcnosti prebiehať aj na vlakoch typu 671 a 951.

K chystaným projektom na železničnej infraštruktúre za 124 143 622 eur z CEF sa vyjadril aj Ivan Bednárik, generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR): „Modernizácia železničnej infraštruktúry je základným predpokladom pre bezpečnejšiu, rýchlejšiu a ekologickejšiu dopravu. Vďaka podpore Európskej komisie môžeme realizovať projekty, ktoré zásadne zvýšia kvalitu železničnej siete – od zvýšenia rýchlosti medzi Vydrníkom a Spišskou Novou Vsou, cez nové technológie v Košickom uzle a meniarni v Ruskove. Tieto investície nám umožnia skrátiť cestovné časy, zvýšiť bezpečnosť a pripraviť slovenské trate na prevádzku moderných vlakov s technológiou ETCS. Ide o konkrétny krok k tomu, aby začala cesta Slovenska k plnohodnotnej súčasti modernej európskej železničnej siete.“

Miroslav Hopta, člen predstavenstva Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) k modernizácii vozidiel v nákladnej doprave za 5 680 000 eur z CEF uviedol: „Zavádzanie systému ERTMS/ETCS do nákladných lokomotív je kľúčové pre zvýšenie bezpečnosti a plynulosti medzinárodnej železničnej dopravy. Vďaka podpore Európskej komisie môžeme modernizovať 23 našich lokomotív a pripraviť ich na plnú prevádzku v rámci európskej siete TEN-T. Táto modernizácia nám umožní zjednodušiť cezhraničnú prepravu, znížiť prevádzkové náklady a zvýšiť spoľahlivosť nákladnej dopravy. Je to ďalší krok k tomu, aby slovenská nákladná železničná doprava bola konkurencieschopná, ekologická a v plnom súlade s európskymi štandardmi.“

Zdroj: zssk.sk

Článok Modernizácia vlakov na Slovensku: Európske financovanie prinesie rýchlejšie a bezpečnejšie spojenia je zobrazený ako prvý na Doprava.org.