Zmeny, ktoré mali pôvodne začať platiť v nedeľu 29. marca 2026, budú po novom účinné od pondelka 6. apríla 2026. Posun sa podľa IDS PLUS týka cestovných poriadkov SAD Žilina v regiónoch Horné Považie, Kysuce a Turiec.

Posun kvôli koordinácii dopravy pri stavbe D3 na Kysuciach

IDS PLUS spája zmenu termínu so začiatkom prípravných prác na stavbe D3 na Kysuciach, konkrétne s realizáciou nového mosta Povina – Kysucké Nové Mesto. Očakávané obmedzenia v dotknutých úsekoch si podľa organizátora vyžadujú dodatočnú koordináciu verejnej osobnej dopravy tak, aby nové cestovné poriadky lepšie zohľadnili aktuálnu dopravnú situáciu.

Ďalším deklarovaným cieľom je zabrániť tomu, aby sa cestovné poriadky v území menili dvakrát v priebehu niekoľkých dní. Z tohto dôvodu sa I. zmena cestovných poriadkov zosúlaďuje so začiatkom prípravných stavebných prác.

Najväčší zásah: presmerovanie liniek z Poviny na cestu I/11

Podľa zverejnených informácií sa zmeny prioritne dotknú regionálnych autobusových liniek 111, 112, 114, 115, 224 a 238. Ich spoje doteraz premávali v obci Povina cez most ponad rieku Kysuca na ceste III/2053 smerom na Kysucké Nové Mesto.

Po novom majú byť všetky tieto spoje vedené po ceste I/11 cez zastávky Kysucké Nové Mesto, Vajanského a Kysucké Nové Mesto, Dlh. Poľského Biely dom. IDS PLUS zároveň upozorňuje, že zmena trasy ovplyvní jazdné doby, a preto budú upravené aj časy niektorých odchodov a príchodov autobusových spojov.

Úpravy nadväzností a časov odchodov na vybraných spojoch

Súčasťou balíka zmien sú aj úpravy nadväzností medzi autobusmi a vlakmi na viacerých spojoch, ako aj posuny odchodov o niekoľko minút. IDS PLUS v oznámení uvádza aj konkrétne príklady, napríklad posuny vybraných spojov na linke 182 (Žilina – Varín – Dolná Tižina – Lysica) či zmeny nadväzností a vedenia spojov na linkách 111 a 112 v území Kysúc.

Kde budú zmeny zverejnené

IDS PLUS informuje, že všetky zmeny cestovných poriadkov budú zverejnené na webovom sídle IDS PLUS a na webovom sídle dopravcu SAD Žilina. Organizátor zároveň odporúča cestujúcim overiť si pred cestou aktuálne platné cestovné poriadky.

Význam pre región: stabilnejšie cestovné poriadky počas obmedzení

Posun termínu I. zmeny cestovných poriadkov má podľa zdôvodnenia IDS PLUS umožniť lepšie zosúladenie regionálnej autobusovej dopravy s dopravnými obmedzeniami vyvolanými prípravou stavby D3. V praxi to znamená, že úpravy trás a časov na dotknutých linkách majú začať platiť až v čase, keď sa očakáva zmena dopravných pomerov v okolí Poviny a Kysuckého Nového Mesta.

Zdroj: idsplus.sk

Článok IDS PLUS posúva I. zmenu cestovných poriadkov autobusov v Žilinskom kraji: dôvodom sú práce na D3 pri Povine je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Most bol postavený v roku 1970 a dlhodobo vykazoval vážne technické poruchy. Podľa diagnostiky bol zaradený do stupňa VII – havarijný, čo je najvyšší stupeň poškodenia. Rekonštrukcia sa má začať v pondelok 23. marca 2026 a trvať približne do polovice letných prázdnin.

Havarijný most na ceste III/1656 čaká čiastočná demolácia a nová nosná konštrukcia

Zhotoviteľom stavby je spoločnosť BAUMANN. V rámci prác má dôjsť k zbúraniu častí pôvodného mosta vrátane zábradlí, asfaltových vrstiev, ríms, železobetónových nosníkov, úložných prahov a časti oboch opôr. Založenie mosta má zostať zachované.

Podľa Mateja Takáča z Odboru dopravy a pozemných komunikácií Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja sa následne vybudujú nové časti opôr, úložné prahy a železobetónová nosná konštrukcia. „Založenie mosta zostane zachované. Vybudované budú nové časti opôr, úložné prahy a železobetónová nosná konštrukcia s dĺžkou 9,4 a šírkou 7,93 metra. Súčasťou projektu sú aj nové prechodové oblasti, izolácie, rímsy, asfaltové vrstvy a rozšírenie krajnice pred a za mostom,“ uviedol.

Rozsah úprav a doplnkové práce v koryte potoka

Celková dĺžka stavebných úprav komunikácie vrátane mosta má byť 30,38 metra. Na zachovaných častiach mosta sa má vykonať sanácia, osadiť nové zábradlie a obnoviť trvalé dopravné značenie. Súčasťou stavby má byť aj prečistenie a spevnenie koryta potoka.

NSK: cieľom je zlepšovať stav mostov na regionálnych cestách

Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík rekonštrukciu zaradil do širšieho programu obnovy. *„Každý jeden most, ktorý v našom kraji modernizujeme, a nie je ich málo, znamená viac bezpečia, istoty a komfortu pre ľudí, ktorí ich denne využívajú,“* uviedol.

Podľa Becíka kraj doposiaľ opravil 80 mostov a do konca roka chce mať zrekonštruovaných do 110 mostov. Náklady na rekonštrukciu mosta v Lúčnici nad Žitavou majú presiahnuť 271-tisíc eur.

Obchádzková trasa povedie cez Vráble a viacero obcí

Počas výstavby bude doprava vedená po vyznačenej obchádzkovej trase, ktorá má byť označená prenosným dopravným značením. Obchádzka má viesť cez mesto Vráble a obce Lúčnica nad Žitavou, Michal nad Žitavou, Kmeťovo, Maňa a Žitavce po cestách I/51, II/511, III/1490, III/1645, III/1650, III/1656 a III/1657.

Rekonštrukcia má po dokončení priniesť bezpečnejšie a technicky spoľahlivejšie premostenie na regionálnej komunikácii v nitrianskom okrese, ktorá zabezpečuje miestne dopravné väzby medzi obcami v okolí Vrábeľ.

Zdroj: unsk.sk

Článok Nitriansky kraj zmodernizuje havarijný most v Lúčnici nad Žitavou, práce začnú 23. marca je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Dokončená je prvá etapa, v ktorej sa obnovili vyše dva kilometre komunikácie vrátane súvisiacich objektov. Podľa kraja ide o zásah, ktorý má zlepšiť technický stav regionálnej cestnej siete a bezpečnosť premávky v území s každodennou dopravnou obsluhou medzi obcami.

Rekonštrukcia za takmer 1,5 milióna eur zahŕňala aj most a priepusty

PSK vyčíslil náklady prvej etapy na takmer 1,5 mil. eur. Stavebné práce zahŕňali rekonštrukciu priepustov, výškovú úpravu nivelety cesty za obcou Vagrinec, preložku sietí, frézovanie a položenie nového asfaltového koberca. Súčasťou bola aj rekonštrukcia približne 40-ročného mosta v extraviláne obce Šemetkovce, úprava zastávkových ník a realizácia vodorovného dopravného značenia.

Celková dĺžka zrekonštruovaného úseku dosiahla 2,11 km. Financovanie bolo podľa PSK postavené najmä na eurofondoch v objeme takmer 1,2 mil. eur, ďalších 179-tisíc eur prispel štát a takmer 120-tisíc eur uhradil kraj.

PSK chce pokračovať druhou etapou na úseku Ladomirová – Vagrinec

Podľa informácií PSK sa rekonštrukcia nemá skončiť prvou etapou. Kraj avizuje zámer dokončiť aj vynechanú časť medzi Ladomirovou a Vagrincom, ktorú chce financovať z integrovaných územných investícií.

Riaditeľ Správy a údržby ciest PSK Marcel Horváth uviedol: „Čaká nás druhá etapa, ktorú by sme chceli financovať z integrovaných územných investícií. Zrekonštruovať by sa mala vynechaná časť Ladomirová – Vagrinec za viac ako 600-tisíc eur. Aktuálne čakáme už len na podpis zmluvy.“

PSK zároveň spresnil, že v druhej etape sa ráta s rekonštrukciou približne 1,5 km úseku. Práce by podľa kraja mali trvať 330 kalendárnych dní a majú zahŕňať úpravu šírkového usporiadania cesty, frézovanie a položenie asfaltového krytu, úpravu podložia, doplnenie zvodidiel, vyčistenie priepustov a priekop, ako aj zhotovenie trativodu. Súčasťou má byť aj nové vodorovné a zvislé dopravné značenie.

Okres Svidník: kraj hodnotí stav ciest II. a III. triedy ako nadpriemerný

Predseda PSK Milan Majerský v súvislosti s regionálnymi cestami v okrese Svidník uviedol, že okres je podľa kraja v stave ciest druhej a tretej triedy na tom „veľmi dobre“. Zároveň doplnil: „V podstate máme už iba desať percent ciest, ktoré sú v nevyhovujúcom stave. Za posledných deväť rokov sme tu vo veľkom a rýchlom tempe rekonštruovali cestné úseky a priľahlú infraštruktúru vrátane mostov či priepustov, pričom sme využívali najmä eurofondy.“

PSK pripomenul aj ďalšie zásahy v okrese Svidník z predchádzajúceho obdobia. V roku 2025 sa podľa kraja ukončila stabilizácia lokálnych zosuvov na ceste Kapišová – Kružlová, odstránila sa bodová závada na ceste III/3537 pred obcou Svidnička a opravila sa vozovka v Roztokoch. V pláne je podľa PSK ešte druhá etapa rekonštrukcie cesty v úseku Svidník – Vyšná Jedľová a tiež oprava vozovky v úseku Svidnička – Vápeník.

Čo bude nasledovať

Prvá etapa obnovy na trase Ladomirová – Šemetkovce priniesla rekonštrukciu vozovky aj dôležitých objektov, ako sú most a priepusty, ktoré majú zásadný vplyv na bezpečnosť a životnosť komunikácie. Pokračovanie projektu bude podľa PSK závisieť od uzavretia zmluvy pre druhú etapu a následnej realizácie prác na úseku Ladomirová – Vagrinec.

Zdroj: psk.sk

Článok Prešovský kraj dokončil prvú etapu obnovy cesty Ladomirová – Šemetkovce. Zrekonštruovaných je 2,11 km aj 40-ročný most je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Opravy povrchov na cestách nižších tried patria v regiónoch medzi kľúčové zásahy z pohľadu bezpečnosti a plynulosti dopravy. V prípade úseku na ceste III/3555 ide o komunikáciu, ktorá zabezpečuje dopravnú obsluhu obce a napojenie na širšiu cestnú sieť v okrese Svidník.

Rozsah prác na ceste III/3555 v okrese Svidník

Podľa zverejnených údajov položila asfaltérska čata SÚC PSK na opravovanom úseku viac ako 2 132 ton asfaltového betónu. Súčasťou technologického postupu bol aj spojovací asfaltový postrek, ktorý bol aplikovaný na plochu 12 320 m².

Samotná oprava úseku trvala 9 dní. SÚC PSK ju v komunikácii označila ako obnovu obrusnej vrstvy vozovky, teda zásah zameraný najmä na zlepšenie kvality povrchu a jazdných vlastností komunikácie.

Financovanie: zdroje Prešovského samosprávneho kraja

Obnova povrchu bola finančne krytá zo zdrojov Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Celková výška nákladov stavebných prác predstavovala podľa SÚC PSK približne 263 000 eur.

Význam pre regionálnu cestnú sieť

Opravy ciest III. triedy majú v praxi dopad najmä na každodennú mobilitu obyvateľov, dostupnosť služieb a spoľahlivosť dopravy v menších sídlach. V okrese Svidník ide zároveň o typ investícií, ktoré postupne znižujú technický dlh na regionálnej cestnej infraštruktúre v správe samosprávneho kraja.

Zdroj: sucpsk.sk

Článok Prešovský kraj obnovil povrch cesty III/3555 do Roztokov: nový asfaltový koberec má 2,2 kilometra je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Kľúčovým problémom je, že potreba opráv a modernizácie regionálnej cestnej infraštruktúry prevyšuje finančné možnosti samosprávnych krajov. Kontrolóri zároveň upozorňujú, že bez systémových zmien vo financovaní bude čoraz náročnejšie udržať bezpečnú prevádzku mostov a ciest II. a III. triedy.

Regionálne cesty: mierne zlepšenie, no nerovnomerný vývoj

Osem samosprávnych krajov vlastní spolu takmer 3 600 kilometrov ciest II. triedy a viac ako 10 300 kilometrov ciest III. triedy. Na tejto sieti sa nachádza takmer 5 400 mostov. Rozdiely medzi krajmi sú výrazné: najmenej infraštruktúry spravuje Bratislavský kraj (523 km a 129 mostov), najviac Prešovský kraj (2 433 km a 1 228 mostov).

Kontrola NKÚ ukázala, že v rokoch 2021 až 2024 sa stav regionálnych ciest zlepšil len mierne. V roku 2024 bolo približne 8 663 km z celkovej dĺžky 13 911 km ciest v dvoch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu.

Mosty: takmer 40 % v najhorších kategóriách a rast počtu havarijných

Podstatne horšia situácia je podľa NKÚ pri mostoch. V roku 2024 bolo takmer 40 % mostov na regionálnych cestách (2 062 z 5 387) zaradených do troch najhorších stupňov stavebno-technického stavu zo siedmich. Počet mostov v havarijnom stave sa zvýšil zo siedmich v roku 2017 na 34 v roku 2024, pričom NKÚ upozorňuje na dlhodobý trend zhoršovania.

Vyšší podiel mostov v najhoršom stave evidovali v roku 2024 štyri kraje: Košický (383 zo 654 mostov), Trnavský (225 z 380), Prešovský (567 z 1 228) a Bratislavský (54 zo 129). Lepší stav mostov ako celoslovenský priemer mali Žilinský a Trenčiansky kraj. NKÚ ako pozitívny príklad uvádza Žilinský kraj, ktorý dlhodobo pripravuje investície do mostov v najhoršom stave, čo má zlepšovať plánovanie modernizácie.

Financovanie nestačí: bežná údržba udržiava prevádzku, nie kvalitu

NKÚ konštatuje, že aj pri využívaní vlastných zdrojov, úverov a fondov Európskej únie dokážu kraje ako celok najmä udržiavať existujúci stav, nie ho dlhodobo zlepšovať. Zároveň sa očakáva postupné znižovanie zdrojov EÚ, ktoré sú podľa kontrolórov pri investíciách zásadné.

Priemerné bežné výdavky správcov regionálnych ciest dosahovali v kontrolovaných rokoch približne 150 miliónov eur ročne, pričom viac ako polovica smerovala na zimnú údržbu, kosenie a čistenie krajníc. Na súvislé opravy povrchov ciest išlo v priemere necelých 32 miliónov eur ročne. Investičné výdavky dosahovali v priemere takmer 104 miliónov eur ročne, pričom približne 40 % tvorili nenávratné príspevky z fondov EÚ; najvyšší objem investícií bol zaznamenaný v roku 2023, keď sa uzatváralo programové obdobie eurofondov.

Systémové zmeny a riziko obmedzení dopravy

Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy poukázal aj na systémové nastavenie nákladov pri komplexných opravách. „Hovoríme napríklad o potrebe úpravy pravidla tak, aby krajské samosprávy zodpovedajúce za cestnú infraštruktúru a mosty na nej, neboli pri komplexných opravách finančne zaťažované vynútenou prekládkou inžinierskych sietí… Náklady na presunutie či zmenu trasovania inžinierskych sietí by mali znášať ich vlastníci,“ uviedol.

Kontrolóri zároveň odporúčajú poslancom Národnej rady SR požadovať od Vlády SR návrh dlhodobo udržateľného financovania ciest a mostov, prípadne so zohľadnením zahraničných skúseností. Krajom odporúčajú aktívne hľadať nové zdroje, udržiavať a rozvíjať vlastné kapacity údržby a zvažovať spoluprácu medzi regiónmi.

Podľa NKÚ bežná údržba zabezpečuje najmä prevádzkyschopnosť, nie zlepšenie technického stavu, ktoré je možné dosiahnuť až rozsiahlejšími rekonštrukciami a investičnými projektmi. „Pokračujúce zhoršovanie stavu mostov môže v budúcnosti viesť k obmedzeniu dopravy v niektorých regiónoch, v krajnom prípade aj ku kolapsu mostných konštrukcií,“ upozornil Ľubomír Andrassy.

Príklady prístupov: mostné čaty a modernizácia úsekov

Po kontrole NKÚ z roku 2021 začali niektorí správcovia využívať tzv. mostné čaty, ktoré realizujú menšie stavebné opravy a intenzívnejšiu údržbu. NKÚ uvádza, že tento prístup môže predlžovať životnosť mostov a oddialiť nákladnú modernizáciu. V Trenčianskom kraji takto v rokoch 2022 až 2024 opravili 40 mostov, pričom náklady nedosiahli ani jeden milión eur.

Za pozitívne príklady modernizácie ciest NKÚ označil aj projekty súvislých rekonštrukcií: v Prešovskom kraji bola na ceste II/537 – Cesta slobody v šiestich etapách zrekonštruovaná trasa v dĺžke takmer 45 kilometrov za viac ako 43 miliónov eur.

Zistenia NKÚ naznačujú, že bez stabilnejšieho a predvídateľného financovania budú kraje len ťažko dobiehať investičný dlh na mostoch. Pre regióny to môže znamenať rastúce riziko dopravných obmedzení a vyššie náklady v budúcnosti, keď sa odkladanie opráv premietne do rozsiahlejších zásahov.

Zdroj: nku.gov.sk

Článok NKÚ: Takmer 40 % mostov na regionálnych cestách je v najhorších kategóriách, kraje narážajú na financovanie je zobrazený ako prvý na Doprava.org.