Nový dvojpruhový most s dĺžkou 361 metrov je navrhnutý pre verejnú dopravu a cyklistov. Osobné autá nebudú mať prístup, čo je v kontexte Prahy stále novým javom. Práve tento aspekt možno vyzdvihnúť ako kľúčový. Ide o infraštruktúru, ktorá reflektuje snahu znížiť závislosť od áut.

Dvorecký most zároveň odľahčuje dlhodobo preťažené premostenia Vltavy, ako Palackého a diaľničný Barrandovský most, ktorý je podobný bratislavskému Prístavnému mostu. Lepšie prepojenie Smíchova a Podolia má prispieť k rovnomernejšiemu rozloženiu dopravy mimo historického centra.

Myšlienka vybudovania mosta v tejto lokalite pritom nie je nová. Objavovala sa už v urbanistických víziách z 20. storočia, a konkrétne plány siahajú do roku 2004, no jasné kontúry vznikli až po roku 2010. Zlomovým momentom bola architektonická súťaž v roku 2017, ktorú vyhrali domáce štúdiá Atelier 6 a TUBES. Ten stavil na minimalistickú architektúru inšpirovanú kubizmom a predbehol.

Príprava projektu nebola bez komplikácií. Tak ako pri mnohých iných stavbách v Prahe, aj tu zohrali významnú rolu zdĺhavé povoľovacie procesy. Projekt čelil pripomienkam a musel sa koordinovať s ďalšími dopravnými zámermi, najmä s plánovanými električkovými traťami. Výstavba sa napokon rozbehla okolo roku 2022 a jej priebeh ovplyvnili aj externé faktory, vrátane rastúcich cien stavebných materiálov.

Práve náklady sú jednou z najdiskutovanejších tém v mediálnom pokrytí mosta. Vysúťažená cena dosiahla 1,1 miliardy Kč (45 mil. eur) a výstavba mala trvať len 810 dní, resp. dva a štvrť roka. Počas realizácie však rozpočet postupne narástol na takmer dve miliardy Kč (80 mil. eur). Dôvodov bolo niekoľko, okrem inflácie a energetickej krízy aj problematické podložie Vltavy, v ktorej sa okrem iného našli zbytky starého rakúsko-uhorského mosta.

Investorom projektu je mesto Praha. Verejné obstarávanie prebehlo bez väčších škandálov, čo médiá hodnotia pozitívne najmä v porovnaní s niektorými staršími infraštruktúrnymi projektmi. Financovanie išlo primárne z mestského rozpočtu, Fakt, že mesto si dokáže samo ufinancovať nový most, je v slovenských pomeroch priam šokujúci.

Kritická dopravná tepna

Dôležitá je však nielen špičková architektúra, ale aj dopravná a urbanistická funkcia. S otvorením mosta prichádzajú nové autobusové a električkové linky a s nimi výrazné presmerovanie verejnej dopravy a prepojenie dosiaľ izolovaných štvrtí.

Až doteraz boli autobusy jazdiace medzi stanicami metra Budějovická na červenej linke a na Smíchov na žltej linke nútené urobiť asi 5-minútovú zachádzku cez Barrandovský most. Električkové prepojenie ani neexistovalo. 

Teraz sa obyvatelia Braníka na pár zastávok dostanú na Smíchovské nádraží linkou 20 a obyvatelia Barrandova na Podolí linkou 21. Je to zároveň investícia do budúcnosti. Hoci Smíchovské nádraží dnes vyzerá ešte horšie ako bratislavská hlavná stanica, práve teraz prechádza výraznou rekonštrukciou. Po nej na priľahlých brownfieldoch vznikne nová štvrť s tisícmi pracovných miest. Na Budějovickú zatiaľ chodí len autobus, ale už sa plánuje električková trať.

Most je zároveň na trase budúceho okružného metra linky E, ktorá je plánovaná v dlhdobejšom horizonte. Kým sa nepostaví – a to budú ešte desaťročia – tak sú aj autobusy a električky jazdiace približne v jeho stope výrazným zlepšením.

Dvorecký most tak nevstupuje do dejín Prahy len ako nová dopravná stavba, ale aj ako ukážka zmeny prístupu k plánovaniu mesta. Kombinuje dopravnú funkciu s dôrazom na verejný priestor a ekologickú mobilitu. Hoci jeho príprava bola zdĺhavá a realizácia drahšia, než sa pôvodne očakávalo, výsledok predstavuje investíciu, ktorá ovplyvní dopravu v metropole na desaťročia.

Poučenia pre Bratislavu sú otvorené, keďže sa tu žiadny nový most priamočiaro nepýta. Faktom však je, že Petržalku spája s ľavým brehom Dunaja len jedna električková trať. Napriek nadšeniu z jej nedávneho dokončenia sa netreba uspokojiť. Treba sa pozerať dopredu 10, 20, alebo aj 30 rokov. Na tomto horizonte by mali byť vytvorené plány na ďalšie trate, vedúce napríklad po Apolle alebo Novom moste. Ak má byť verejná doprava kvalitnou alterantívou autám, jedna trať pre viac ako 100-tisícovú mestskú časť nie je dostatočná.

Foto: Peter Vanaya

Článok Na vlastné oči: pražský Dvorecký most je otvorený a plný života je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Koľajová doprava bola na konferencii prezentovaná ako kľúčový prvok udržateľnej mobility pre svoju kapacitu, bezpečnosť a nižšie environmentálne dopady. Zároveň ide o oblasť, kde tempo zmien výrazne ovplyvňuje dostupnosť verejných zdrojov a pripravenosť projektov.

Eurofondy: 388 kilometrov tratí v realizácii, ďalšie projekty v príprave

V úvodnej panelovej diskusii o rozvoji železničnej dopravy na Slovensku, stratégii a financovaní vystúpila štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková. Podľa jej vyjadrenia sa aktuálne z fondov Európskej únie realizuje rekonštrukcia 388 kilometrov železničných tratí v hodnote takmer 2 miliardy eur. V príprave majú byť ďalšie projekty v objeme viac ako 1,6 miliardy eur.

ŽSR: pokračovanie projektov na sieti TEN-T bez prerušovania

Do diskusie o modernizácii infraštruktúry a integrácii verejnej dopravy sa zapojil aj generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miroslav Garaj. Uviedol, že ŽSR majú schválenú stratégiu, ktorá v základných rysoch kopíruje cieľové smerovanie európskej železničnej infraštruktúry, pričom tempo realizácie projektov bude závisieť od rozpočtov členských štátov a dostupnosti európskych fondov.

Za kľúčové označil pokračovanie všetkých projektov na sieti TEN-T bez ich prerušovania. Medzi rozpracovanými úsekmi spomenul projekty Vydrník – Markušovce a Devínska Nová Ves – Kúty – štátna hranica s Českou republikou.

Uzol Bratislava: ukončená EIA pre vetvy Západ a Východ, reálne ciele do roku 2035

V súvislosti s projektom železničného uzla Bratislava generálny riaditeľ ŽSR potvrdil, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pre vetvy Západ a Východ je ukončený a ŽSR vidia zmysel v pokračovaní projektovej prípravy aj realizácie.

Za reálne do roku 2035 označil viacero konkrétnych krokov v bratislavskom uzle, napríklad zdvojkoľajnenie úseku Bratislava-Nové Mesto – Bratislava hlavná stanica, obnovu Červeného mosta ako úzkeho miesta a ďalšie zdvojkoľajnenie trate smerom na Marchegg.

Technológie a bezpečnosť: sklz pri GSM-R a prechod k FRMCS v kombinácii s ETCS

V technologickej časti Garaj upozornil na časový sklz Slovenska pri implementácii systému GSM-R, ktorý má byť postupne nahradený novým štandardom FRMCS v kombinácii so systémom ETCS. Zároveň uviedol, že pri projektoch diaľkového riadenia a zvyšovania bezpečnosti budú ŽSR implementovať moderné komunikačné systémy.

Dodávatelia: tlak na konkurenciu, dôraz na kompatibilitu a údržbu

Generálny riaditeľ ŽSR sa vyjadril aj k potrebe zvyšovania konkurencie medzi dodávateľmi. Súčasne zdôraznil, že nové riešenia musia spĺňať požiadavky na kompatibilitu, funkčnosť a efektívnosť z pohľadu prevádzky aj údržby, aby sa modernizácia infraštruktúry nepremietla do rastu prevádzkových rizík.

Konferencia ako signál priorít: infraštruktúra, technológie a zdroje

Na záver prvého dňa konferencie bolo vyhlásené ocenenie Osobnosť železničnej a mestskej koľajovej dopravy za rok 2025, ktoré prevzal Ing. Slavomír Podmanický. Fórum podľa organizátorov aj účastníkov potvrdilo význam odbornej platformy, kde sa stretávajú témy rozvoja infraštruktúry, implementácie technológií a efektívneho využívania dostupných zdrojov ako predpoklad konkurencieschopnej a udržateľnej koľajovej dopravy na Slovensku.

Zdroj: zsr.sk

Článok ŽSR na Fóre koľajovej dopravy v Bratislave: TEN-T projekty, uzol Bratislava a sklz pri GSM-R je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Stavebníci položia trať pozdĺž chodníkov na okraji hornej časti námestia, pričom koľaje sa k sebe priblížia až nad pamätníkom pri križovatke s magistrálou. Odtiaľ električky zamieria pozdĺž severnej časti historickej budovy Národného múzea a ďalej do Vinohradskej ulice. Prvýkrát v histórii budú môcť električky prejsť na Vinohrady od Jindřišskej alebo Vodičkovej ulice. V minulosti sa trate uprostred námestia vždy len kolmo pretínali.

Nová električková trať, ktorá spojí námestie s Vinohradskou ulicou, umožní znížiť preťaženie Ječnej ulice a križovatky Karlovo námestie električkovou dopravou. Zlepší možnosti obchádzkových trás pri mimoriadnych situáciách v centre mesta, prispeje k zvýšeniu cestovnej rýchlosti električkovej dopravy v Prahe a pomôže zvýšiť pravidelnosť prevádzky električiek nielen v centre mesta, ale aj na jeho okrajoch.

Prípravy trvali 19 rokov

Električky v hornej časti námestia jazdili do roku 1980. Projekt na ich návrat vznikol v rámci architektonickej súťaže na rekonštrukciu námestia už v roku 2005. Proti návrhu štúdia Cigler Marani Architects mala v tej dobe námietky mestská časť Praha 1. Súčasné vedenie radnice však návrat električiek plne podporilo.

Kritici projektu namietali aj proti „zadrôtovaniu“ celej hornej polovice námestia trolejmi. Projektanti sa s tým však vyporiadali použitím výložníkov, ktoré vedú trolej iba nad traťou, takže k žiadnemu naťahovaniu drôtov cez celú šírku námestia nedôjde.

Automobilisti kritizovali aj vznik novej električkovej križovatky na magistrále, ktorá podľa nich obmedzí priechodnosť tejto mestskej diaľnice. Križovatka s frekventovaným prechodom pre chodcov je však v miestach križovania už teraz, takže by k žiadnym novým zdržaniam nemalo dochádzať.

Oproti minulosti budú električky jazdiť po stranách námestia a uprostred bude promenáda. Zároveň sa (podobne ako na spodnej časti námestia) utlmí prevádzka automobilov a priestor pre chodcov narastie o desiatky percent.

Električky boli súčasťou Václavského námestia viac ako sto rokov. Prvé vozidlá, vtedy ešte koňmo, sa na jeho spodnom konci objavili už v septembri 1875. Do konca 19. storočia pretínali koľaje námestie aj uprostred, teda medzi Vodičkovou a Jindřišskou ulicou, a slúžiť začala aj trať pozdĺž námestia.

Poslední cestujúci sa zviezli električkou pozdĺž námestia ráno 13. decembra 1980 na linke 29. Električkové koľaje uprostred námestia dva roky hrdzaveli v zemi, než boli počas februára až apríla 1982 zlikvidované. Ich časť sa však našla v zemi ešte o 32 rokov neskôr.

Zdroj: Dopravní podnik Praha
Foto: Michal Feik

Článok Na Václavské námestie v Prahe sa po 40 rokoch vrátia električky je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Konečne rast na prvom mieste

Už samotný nadpis je ostrý: navrátiť Česku hospodársky rast. Hoci to znie banálne, pri dnešnej Európskej únii (a popri nej aj Veľkej Británii) vôbec nie je zrejmé, či je rast skutočnou prioritou. Ekonomický rast v našom regióne nie je prioritizovaný tak ako napr. v Spojených štátoch, nehovoriac o Číne. V tomto zmysle česká vláda udáva jasný a pomerne netypický smer, bez zbytočného priestoru na interpretáciu.

V našom kontexte je mimoriadne dôležitá doprava, ostatné oblasti nateraz nechajme bokom. Doprave sú v dokumente venované iba štyri strany, avšak ich obsahová hodnota sa vyrovná stovkám strán typických „strategických dokumentov“, aké kolujú slovenskými ministerstvami. Pozrime sa na to bližšie.

Cesty a diaľnice

Dokument konštatuje, že Česko stále nemá dokončenú diaľničnú kostru. Cieľom je dokončiť ju do roku 2035. Výpočty ukazujú, že na to bude potrebné stavať približne 45 kilometrov diaľnic ročne, čo sa javí ako realistický cieľ.

Dôležitá je diskusia o cenách, ktorá vysiela jasný signál. Dokument sa nehanbí uviesť konkrétne čísla a poukázať na pozitívne príklady z podobne alebo menej rozvinutých krajín, ako sú Lotyšsko a Estónsko. Tam je údajne možné postaviť kilometer diaľnice za približne 6 miliónov eur, v Estónsku dokonca len za 3,5 milióna eur (samozrejme na rovinatom teréne). Ako spôsob znižovania cien dokument pomenúva rezervy v plánovaní, projektovaní aj vo verejnom obstarávaní.

Pre porovnanie českých reálií dokument uvádza úsek D35 Sadová – Plotiště s cenou približne 9,2 milióna eur za kilometer. Slovenské úseky pre psychický pokoj radšej neuvádzajme, týmto číslam sa ani zďaleka nepribližujú, a to ani na dokonalej rovine.

Celkovo Česko vynakladá na dopravnú infraštruktúru 1,9 % HDP ročne. V roku 2025 ide o približne 160 miliárd Kč, teda asi 6,5 miliardy eur. Nielen že ide o vyššie percento ako v prípade Slovenska, no je tam ešte druhý efekt: náklady na stavbu kilometra sú podobné alebo nižšie. Prečo Česko dokáže postaviť ešte viac kilometrov, ako by diktoval počet obyvateľov alebo vyhradený rozpočet.

Rozpočet Státního fondu dopravní infrastruktury pokrývajúci investície a prevádzku diaľnic a železníc. Toto sa dá dosiahnuť, keď krajina nemusí riešiť konsolidáciu. Zdroj: Hospodářská strategie 2.0.

Konkrétne a uchopiteľné plány

Ako presne teda súčasná česká vláda plánuje dokončiť chrbticovú diaľničnú sieť? Konkrétne a s jasnými termínmi.

Do roku 2027 je na zozname dokončenie D3 smerom na Rakúsko (Linec) a východnej časti pražského okruhu D0. Do roku 2030 sa má dokončiť diaľnica D11 z Prahy na Poľsko (smerom na Vroclav) a koridor D35 medzi Prahou a Ostravou cez Pardubice, ktorý je kritický pre odľahčenie preplnenej trasy D1 Praha – Brno – Olomouc. Rovnako sa má dokončiť aj D6 z Prahy do Karlových Varov. Mnohé z týchto úsekov sú už vo výstavbe a zvyšok je pripravený na obstarávanie.

V železničnej doprave dokument spomína strojkoľajnenie najvyťaženejších koridorov a predovšetkým rozvoj vysokorýchlostných tratí (VRT), na ktorý sa netrpezlivo čaká. Škoda však je, že pri VRT nie sú uvedené detailnejšie termíny ani náklady.

Dokončenie VRT medzi Prahou a Brnom, ako aj vetiev smerujúcich na Drážďany a Ostravu, sa plánuje do roku 2040, čo znie pomerne ambiciózne vzhľadom na dnešný nulový počet kilometrov vysokorýchlostných tratí.

Zopakujme, že pre občana je dôležité, že sa v dokumente opakovane zdôrazňuje nákladová efektivita. Vláda má ambíciu porovnať ceny projektov realizovaných ŘSD a SŽ (obdoby NDS a ŽSR) s ostatnými krajinami EÚ a následne ich znížiť. Ide o mimoriadne inšpiratívny krok aj pre okolité krajiny.

Tá správna motivácia pre Slovensko

Vďaka hospodárskej stratégii český občan vie, kedy možno očakávať konkrétne zlepšenia infraštruktúry, a môže ich následne vyžadovať od svojich volených zástupcov.

Bolo by skvelé, keby sa týmto prístupom dokázala inšpirovať aj slovenská vláda. Realita je však, žiaľ, úplne inde. Z novoročného videa ministra dopravy SR, v ktorom prezentoval svoje plány, je zrejmé, že netuší, kedy sa vôbec dokončí takmer desať rokov meškajúci obchvat Ružomberka na D1. Koridory R4 alebo D1 na východ od Košíc nespomenul ani raz, rovnako ako železničný úsek Praha – Kúty. A tlak na ceny či počet postavených kilometrov je zatiaľ úplné sci-fi.

Ale nádej umiera posledná.

Článok Česko má stratégiu dobudovania diaľničnej siete. Čo na to slovenská vláda? je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) informuje o návrate súpravy Pendolino na linku Košice – Praha, v ktorej opäť cestujúcich čakajú služby ako objednávka jedla priamo na miesto, zábavný portál, tichá a detská zóna a mnoho ďalšieho. Pendolino sa na medzištátnu linku vracia po technickej modernizácii a implementácii systému ETCS, ktorý zvyšuje bezpečnosť a efektivitu prevádzky. Počas jeho odstávky od polovice augusta 2024 zabezpečovali dopravu vlaky klasickej stavby (rušeň + vozne) v kategórii EuroCity.

„Česká republika patrí dlhodobo medzi najobľúbenejšie destinácie Slovákov v medzinárodnej železničnej preprave a Pendolino je pre mnohých symbolom rýchleho a kultivovaného cestovania. Teší ma, že sa po inštalácii dôležitého bezpečnostného prvku opäť vracia na trať medzi Košicami a Prahou, pričom na slovenskom území bude tento vlak opäť jazdiť pod hlavičkou Železničnej spoločnosti Slovensko,“ uviedol Peter Helexa, generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko.

Za tento rok sa vďaka medzinárodnému spojeniu medzi Košicami a Prahou prepravilo viac ako 103-tisíc ľudí. Cestujúci najčastejšie smerovali do Prahy počas nedieľ, zatiaľ čo opačným smerom cestovali najmä v piatky. Súprava Pendolino s 327 miestami na sedenie bude na medzinárodnej linke premávať v časoch ako spojenia doteraz:

• SuperCity (SC) PENDOLINO KOŠIČAN 240 (Košice 14:48 – Praha hl. n. 22:47)
• SuperCity (SC) PENDOLINO KOŠIČAN 241 (Praha hl. n. 5:58 – Košice 14:12)

Celý vlak ostáva naďalej povinne miestenkový a cestujúci na tejto linke môžu využívať reštauračné služby vrátane objednávky jedla na miesto, mobilbar, detské kino, zábavný portál, palubný informačný portál, Wi-Fi, tichú zónu, klimatizáciu, elektrické zásuvky, individuálne osvetlenie na sedadlo, stolíky na notebooky, polohovateľné sedadlá či prepravu bicyklov. Súprava disponuje aj priestorom na prepravu imobilných cestujúcich.

1️⃣. trieda SuperCity PENDOLINO KOŠIČAN (jednosmerný od 48 €) Cestujúci si môžu vychutnať uvítací nápoj, balenú vodu a bezplatné parkovanie vo vybraných mestách, ktoré majú v cene lístka.

2️⃣. trieda SuperCity PENDOLINO KOŠIČAN (jednosmerný od 30 €) Pohodlné sedadlá, tichá a detská zóna, Wi-Fi pripojenie, klimatizácia – ideálna voľba pre komfortnú cestu medzi Slovenskom a Českom.

Viac informácií o spojení a súprave Pendolino nájdete na webe ZSSK.

Zdroj: zssk.sk

Článok Pendolino sa vracia na trať Košice – Praha je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) informuje o návrate súpravy Pendolino na linku Košice – Praha, v ktorej opäť cestujúcich čakajú služby ako objednávka jedla priamo na miesto, zábavný portál, tichá a detská zóna a mnoho ďalšieho. Pendolino sa na medzištátnu linku vracia po technickej modernizácii a implementácii systému ETCS, ktorý zvyšuje bezpečnosť a efektivitu prevádzky. Počas jeho odstávky od polovice augusta 2024 zabezpečovali dopravu vlaky klasickej stavby (rušeň + vozne) v kategórii EuroCity.

„Česká republika patrí dlhodobo medzi najobľúbenejšie destinácie Slovákov v medzinárodnej železničnej preprave a Pendolino je pre mnohých symbolom rýchleho a kultivovaného cestovania. Teší ma, že sa po inštalácii dôležitého bezpečnostného prvku opäť vracia na trať medzi Košicami a Prahou, pričom na slovenskom území bude tento vlak opäť jazdiť pod hlavičkou Železničnej spoločnosti Slovensko,“ uviedol Peter Helexa, generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko.

Za tento rok sa vďaka medzinárodnému spojeniu medzi Košicami a Prahou prepravilo viac ako 103-tisíc ľudí. Cestujúci najčastejšie smerovali do Prahy počas nedieľ, zatiaľ čo opačným smerom cestovali najmä v piatky. Súprava Pendolino s 327 miestami na sedenie bude na medzinárodnej linke premávať v časoch ako spojenia doteraz:

• SuperCity (SC) PENDOLINO KOŠIČAN 240 (Košice 14:48 – Praha hl. n. 22:47)
• SuperCity (SC) PENDOLINO KOŠIČAN 241 (Praha hl. n. 5:58 – Košice 14:12)

Celý vlak ostáva naďalej povinne miestenkový a cestujúci na tejto linke môžu využívať reštauračné služby vrátane objednávky jedla na miesto, mobilbar, detské kino, zábavný portál, palubný informačný portál, Wi-Fi, tichú zónu, klimatizáciu, elektrické zásuvky, individuálne osvetlenie na sedadlo, stolíky na notebooky, polohovateľné sedadlá či prepravu bicyklov. Súprava disponuje aj priestorom na prepravu imobilných cestujúcich.

Prvá trieda SuperCity PENDOLINO KOŠIČAN (jednosmerný od 48 €)

Cestujúci si môžu vychutnať uvítací nápoj, balenú vodu a bezplatné parkovanie vo vybraných mestách, ktoré majú v cene lístka.

Druhá trieda SuperCity PENDOLINO KOŠIČAN (jednosmerný od 30 €)

Pohodlné sedadlá, tichá a detská zóna, Wi-Fi pripojenie, klimatizácia – ideálna voľba pre komfortnú cestu medzi Slovenskom a Českom.

Zdroj: Železničná spoločnosť Slovensko

Článok Moderná súprava PENDOLINO je späť. Premávať bude na trati Praha – Košice je zobrazený ako prvý na Doprava.org.