Podľa zverejnených informácií má ísť o ďalší krok v rozvoji Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS BK), kde sa dôraz kladie na zjednodušenie prestupov a vyššiu predvídateľnosť cestovania. Téma je aktuálna najmä pre obce v zázemí Bratislavy, kde je regionálna autobusová doprava kľúčová pre dochádzanie do práce, škôl a na železnicu.

Reálne odchody z GPS a informácie z dispečingu

Nové tabule majú zobrazovať odchody na základe skutočnej polohy autobusov. Systém vychádza z GPS údajov získavaných z palubných jednotiek vo vozidlách a priebežne prepočítava predpokladaný čas príchodu a odchodu. Zároveň má umožniť zobrazovanie informácií z dispečingu pri meškaniach, výlukách alebo mimoriadnych situáciách.

Predseda BSK Juraj Droba k zámeru uviedol: „Moderná verejná doprava sa nezaobíde bez kvalitných a presných informácií. Našou ambíciou je, aby verejná doprava bola spoľahlivou a prirodzenou voľbou pre čo najviac ľudí. Chceme, aby cestujúci vedeli, kedy im spoj reálne príde, nielen kedy má prísť podľa cestovného poriadku. Aj preto investujeme do moderných technológií, ktoré zvýšia komfort a spoľahlivosť dopravy v celom kraji,“ uviedol.

Tabule v 37 obciach a mestách, spolu 133 zariadení

Projekt sa má týkať celého Bratislavského kraja. Elektronické informačné tabule majú byť osadené v 37 obciach a mestách: Báhoň, Bernolákovo, Borinka, Budmerice, Častá, Dunajská Lužná, Gajary, Hamuliakovo, Chorvátsky Grob, Ivanka pri Dunaji, Jablonové, Kostolná pri Dunaji, Kráľová pri Senci, Kuchyňa, Lozorno, Malacky, Malinovo, Miloslavov, Most pri Bratislave, Nová Dedinka, Pernek, Pezinok, Píla, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Rovinka, Senec, Slovenský Grob, Sološnica, Stupava, Svätý Jur, Tomášov, Tureň, Veľké Leváre, Veľký Biel, Vysoká pri Morave a Zohor.

Celkovo má byť v rámci Bratislavského kraja osadených 133 elektronických informačných tabúľ.

Výmena existujúcich tabúľ aj príklad z Malaciek

Súčasťou projektu má byť aj výmena už existujúcich tabúľ, napríklad na železničnej stanici v Malackách. Podľa zverejneného popisu ich majú nahradiť modernejšie zariadenia: jedna tabuľa terminálového typu má zobrazovať minimálne deväť najbližších odchodov zo všetkých nástupíšť a druhá minimálne tri najbližšie odchody z nástupišťa A.

Do budúcna aj tabule s regionálnymi odchodmi v Bratislave

BSK zároveň uvádza, že do budúcna sa počíta aj so zobrazovaním reálnych odchodov regionálnych spojov na informačných tabuliach priamo v Bratislave. Konkrétne majú byť spomenuté dve lokality: jedna tabuľa pri budove BSK na Sabinovskej ulici a jedna pri budove BID.

Význam pre integrovanú dopravu v regióne

Elektronické tabule s reálnymi odchodmi majú z pohľadu IDS BK znížiť neistotu pri čakaní na spoj a zlepšiť orientáciu pri prestupoch, najmä v situáciách, keď sa doprava odchyľuje od cestovného poriadku. Podľa informácií z kraja má projekt podporiť modernizáciu verejnej dopravy a posilnenie integrovanej dopravy v celom regióne.

Zdroj: bratislavskykraj.sk

Článok Bratislavský kraj nasadí 133 elektronických tabúľ s reálnymi odchodmi regionálnych autobusov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Kraj opatrenie prezentuje ako posun od reaktívnych výjazdov k prevencii. Dispečing má vďaka priebežným dátam presnejšie rozhodovať o tom, kedy vyslať sypače, kde zasiahnuť preventívne a kde je zásah ešte zbytočný. Očakávaným efektom je vyššia bezpečnosť najmä v situáciách, keď o zjazdnosti rozhodujú minúty, a zároveň úspora posypového materiálu.

Dáta o vozovke namiesto odhadu: cieľom je preventívny posyp

Predseda BSK Juraj Droba zavádzanie technológií spája s tým, že údržba je popri opravách ciest kľúčovou súčasťou služby pre motoristov. V texte kraja uvádza: „Práve zima je moment, keď sa ukáže, či cestná infraštruktúra funguje ako služba – nie na papieri, ale v teréne. A preto popri opravách investujeme aj do neviditeľnej vrstvy bezpečnosti: do systémov, ktoré vedia včas zachytiť zmenu podmienok na vozovke a pomôžu dispečingu rozhodnúť, kedy vyraziť so sypačmi, kde zasiahnuť preventívne a kde je naopak zásah ešte zbytočný.“

Technický riaditeľ SC BSK Martin Samek zdôrazňuje ekonomiku včasného zásahu: „Najdrahšie je vždy to, čo robíte neskoro.“ Podľa neho je preventívny posyp lacnejší než reaktívne zásahy, keďže šetrí materiál, prácu aj techniku. Dopĺňa, že keď dispečing vie včas, kde sa podmienky menia, nemusí posýpať „naslepo“ veľké úseky, ale zasiahne tam, kde hrozí problém.

Kamery a meteostanice na vybraných úsekoch: Pezinská Baba aj ďalšie lokality

Podľa informácií BSK sú na vybraných úsekoch nasadené cestné meteorologické stanice a dopravno-meteorologické kamery, ktoré v krátkych intervaloch snímajú vozovku a analyzujú jej stav pomocou digitálnej spektrometrie. Martin Noskovič, ambasádor technológií pre platformu INVIPO zo spoločnosti ALAM, opisuje, že systém vie z obrazu vyhodnotiť, či je povrch suchý, vlhký, mokrý, zasnežený alebo zľadovatený, a upozorniť aj na riziko čierneho ľadu. Dáta sa následne prenášajú do centrálneho systému, kde ich dispečer vidí v reálnom čase.

Kamerové náhľady majú pokrývať kritické úseky, pričom BSK spomína najmä cestu II/503 s lokalitou Pezinská Baba. Kamery sú podľa kraja umiestnené aj v lokalitách Jakubov, Budmerice, Kráľová a Hamuliakovo. Dve stanovištia majú využívať pokročilejšiu infračervenú technológiu, ktorá „farebne zviditeľňuje“ stav povrchu.

Dispečing a GPS v sypačoch: prehľad o situácii aj o výkone techniky

Špecialista analytických činností SC BSK Peter Prieložný uvádza, že dispečer má k dispozícii prepojenú „dispečingovú platformu“ (dashboard), kde vidí meteorologické podklady aj ďalšie dátové zdroje potrebné na rozhodovanie, vrátane mapových náhľadov a prehľadu výjazdov. Súčasťou systému majú byť aj kamerové pohľady z úsekov, kde sa zhoršenie podmienok prejaví rýchlo.

BSK zároveň opisuje prepojenie na techniku v teréne: každé vozidlo SC BSK má mať GPS jednotku, vďaka ktorej dispečing vidí polohu aj to, či vozidlo posýpa, pluhuje, pluhuje s posypom alebo sa presúva. Tieto údaje sa majú dať využiť aj pri vyhodnocovaní nákladov zimnej údržby.

Očakávaný prínos: menej posypu, rýchlejšie rozhodovanie a nižšia záťaž

SC BSK prezentuje zmenu ako prechod od rozhodovania „podľa pocitov“ k rozhodovaniu na základe meraní. Martin Samek v tejto súvislosti uvádza: „Zmena je najmä v prístupe. Dnes zimná údržba už neprebieha na základe pocitov, ale na základe reálnych dát.“ Podľa jeho vyjadrenia majú dáta umožniť preventívne zásahy s menšou spotrebou posypu a lepšou zjazdnosťou v čase, keď je to potrebné.

Správa ciest BSK zároveň hovorí o úsporách posypového materiálu na úrovni „dvoj- až trojnásobku“ v porovnaní s minulým režimom údržby. Záverom Samek dodáva, že meteostanice nemajú byť „smart“ prvkom pre marketing, ale praktickým nástrojom, ktorý má zlepšiť bezpečnosť, efektívnosť údržby a znížiť záťaž pre rozpočet aj životné prostredie.

Zdroj: bratislavskykraj.sk

Článok Bratislavský kraj nasadzuje cestné meteostanice a meteokamery: zimná údržba má byť cielenejšia a úspornejšia je zobrazený ako prvý na Doprava.org.