Kolaudácia sa týka úseku Hubová – Likavka

Okresný úrad Ružomberok začal kolaudačné konanie na časti diaľničného úseku medzi Hubovou a Likavkou. Miestne zisťovanie a ústne pojednávanie sú naplánované na 23. júla.

Ide o významný míľnik, pretože práve táto časť diaľnice bola v minulosti najviac poznačená komplikáciami pri výstavbe vrátane zosuvu svahu pri moste SO 210 pod hradom Likava.

Most pod Likavou je podľa geodetov stabilizovaný

Práve most SO 210 bol hlavnou témou posledného kontrolného dňa na stavbe. Národná diaľničná spoločnosť uviedla, že geodetické merania na ľavej opore mosta potvrdili jej aktuálnu stabilitu.

Diaľničiari zároveň pokračujú v budovaní trvalého systému odvodnenia, ktorý je podľa nich jedným z najdôležitejších opatrení pre dlhodobú stabilitu mosta aj celého svahu.

Práve problémy s podložím a zosuvmi patrili medzi hlavné dôvody niekoľkoročného meškania celej stavby.

Otvoria najskôr len časť diaľnice?

Minister dopravy Jozef Ráž už na jar pripustil, že rezort spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou zvažuje čiastočné sprevádzkovanie úseku.

V hre je variant, podľa ktorého by sa ešte pred otvorením celej D1 sprístupnila časť medzi križovatkami Likavka a Ivachnová. Takéto riešenie by pomohlo najmä doprave smerujúcej z Ružomberka na Dolný Kubín a zároveň by odbremenilo existujúcu cestnú sieť.

„V súčasnosti je v rovine úvah, či by nebolo možné odovzdať motoristom časť stavby, ktorá by pomohla doprave v smere Ivachnová – Likavka na Dolný Kubín. Ale aj pred čiastočným odovzdaním vždy musia prebehnúť konkrétne konania,“ uviedol minister dopravy.

V posledných dňoch sa na diaľnici objavilo aj dočasné vodorovné dopravné značenie, čo medzi motoristami vyvolalo špekulácie, že prípravy na čiastočné otvorenie už prebiehajú. Národná diaľničná spoločnosť zatiaľ takýto scenár oficiálne nepotvrdila.

September zostáva cieľom

Posledný oficiálny termín sprevádzkovania celej stavby zostáva september 2026. Minister dopravy v apríli uviedol, že sa stále pozerá na september, pričom v tento termín má väčšiu istotu ako v predchádzajúcich mesiacoch.

Pôvodne mala byť diaľnica dokončená už na konci roka 2024.

Obchvat Ružomberka prinesie výraznú úľavu

Úsek Hubová – Ivachnová patrí medzi posledné chýbajúce články diaľnice D1 na severe Slovenska.

Takmer 15-kilometrová stavba zahŕňa 19 mostov, tri mimoúrovňové križovatky a 3,6 kilometra dlhý tunel Čebrať. Po dokončení vytvorí plnohodnotný obchvat Ružomberka a skráti cestu približne o 16 minút oproti jazde po ceste I/18.

Diaľnica sa na západnom konci napojí na budúci úsek D1 Turany – Hubová, ktorý je zatiaľ vo fáze prípravy.

Čo bude nasledovať?

Najbližšie týždne ukážu, či diaľničiari pristúpia k čiastočnému sprevádzkovaniu úseku alebo budú čakať na dokončenie celej stavby. Kľúčové bude ukončenie kolaudačných konaní, dokončenie odvodnenia pri moste pod Likavou a definitívne rozhodnutie príslušných úradov.

Ak by sa podarilo otvoriť aspoň úsek Likavka – Ivachnová ešte pred septembrom, motoristi by získali prvý hmatateľný prínos z jednej z najkomplikovanejších diaľničných stavieb na Slovensku ešte pred jej úplným dokončením.

Zdroj a foto: Národná diaľničná spoločnosť

Článok Časť diaľnice D1 pri Ružomberku je v kolaudácii. Otvoria najskôr úsek k Likavke? je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

NDS uvádza, že pri ceste I/11 momentálne prebieha budovanie zárezu a zároveň prípravné práce pre realizáciu zárubného múru budúcej diaľnice D3. Obmedzenia na I/11 sú podľa správcu diaľnic naviazané na realizáciu provizórnych zabezpečovacích opatrení nad cestou I/11.

Víkendové obmedzenia na I/11 majú trvať len minúty

Najbližšie obmedzenie je podľa NDS plánované na sobotu 18. 7. v čase od 8:00 do 16:00. Doprava v úseku, kde budú prebiehať práce, bude riadená regulovčíkmi.

Premávka má byť pravidelne pozastavovaná na 15 minút, následne opätovne spustená a po uvoľnení čakajúcich vozidiel znovu pozastavená. NDS zároveň avizuje, že podobné krátke víkendové obmedzenia pri Krásne nad Kysucou majú pokračovať aj v najbližších týždňoch.

Bezpečnostné opatrenia počas výstavby D3

Správca diaľnic zdôrazňuje, že krátke uzávery sú plánované z bezpečnostných dôvodov a majú sa realizovať výlučne cez víkendy. Zároveň majú trvať zakaždým len niekoľko minút, aby bol dopad na dopravu na I/11 čo najmenší.

Význam D3 pre Kysuce

Diaľnica D3 je kľúčovou stavbou pre dopravné napojenie regiónu Kysúc a pre odľahčenie hlavného ťahu I/11. NDS deklaruje, že na výstavbu všetkých troch úsekov kysuckej D3 dohliada so zvýšenou pozornosťou; aktuálne obmedzenia pri Krásne nad Kysucou sú súčasťou postupujúcich stavebných prác v bezprostrednej blízkosti existujúcej cesty.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Výstavba D3 pri Krásne nad Kysucou pokračuje, na ceste I/11 budú víkendové krátke uzávery je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa NDS sa najviac opráv vozoviek sústredilo do košického regiónu, pričom zásahy sa týkali aj úsekov pri Nitre, Zvolene, Prešove, Liptovskom Mikuláši, Martine, Novej Bani a pri Považskej Bystrici. Pri mostoch sa pozornosť zamerala najmä na diaľnicu D1 na Liptove a Považí a na rýchlostnú cestu R1 pri Žiari nad Hronom.

Košický región: opravy na I/16 a v mestských úsekoch

NDS uviedla, že diaľničiari doteraz opravili 9,5 kilometra košických ciest vo svojej správe. Konkrétne išlo o ťah I/16 po Pereš v smere na Rožňavu, úsek za Perešom po Poľov a tiež úsek I/16 pri Poľove. Opravy sa podľa spoločnosti dotkli aj križovatky Alejová, ťahu I/16 pri Južnom nábreží a dokončená má byť aj oprava 2,5-kilometrového úseku Prešovskej cesty.

Zásahy na R1, R1A a D1: Nitra, Zvolen, Prešov aj Liptov

V ďalších regiónoch NDS spomenula vylepšenie časti križovatky R1A v Nitre a opravu vyše päťkilometrového úseku rýchleho pruhu na R1 pri Zvolene. Na D1 pri Prešove sa podľa informácie zlepšil stav spolu na 5,5 kilometra diaľnice.

Údržba vozovky prebehla aj pri Liptovskom Mikuláši, kde nový mikrokoberec dostal vyše dvojkilometrový úsek D1. NDS zároveň uviedla zlepšenie na D1 pri Lipovci, pri Sučanoch a pri Turanoch, ako aj na D1 pri Visolajoch neďaleko Púchova.

Mosty na D1 a R1: výmena záverov, ríms a obnova izolácie

Práce na mostoch podľa NDS prebiehali naprieč Slovenskom. Na D1 sa opravovali mosty pri Bratislave, v okolí Považskej Bystrice aj na Liptove. Na R1 sa práce sústredili na mosty pri Hronskej Breznici, Tekovskej Breznici a Žiari nad Hronom.

NDS priblížila, že zásahy boli zamerané na udržiavanie mostov v dobrom technickom stave a na zvýšenie komfortu prejazdu. Realizovali sa opravy mostných ríms, výmeny mostných záverov a zvodidiel, obnova izolácie aj povrchu vozovky. Podľa spoločnosti tieto zásahy chránia nosné konštrukcie pred prenikaním vody, predlžujú životnosť mostov a prinášajú plynulejší prejazd.

Koordinácia prác a bezpečnosť v zúženiach

Podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa uviedol, že rozsah opráv je limitovaný kapacitami aj financiami a vyžaduje koordináciu v rámci regiónov: „Každoročne robíme všetko pre to, aby sme stihli opraviť čo najviac vozoviek a mostov. Samozrejme, pri rešpektovaní našich kapacitných i finančných limitov. Za všetkými opravnými akciami sú hodiny a hodiny plánovania a vybavovania povolení. Všetky práce totiž musia byť v rámci daného regiónu koordinované, aby aj počas opráv bol motoristom umožnený plynulý presun do ich cieľa,“ povedal.

NDS zároveň avizovala, že v opravách vozoviek a mostov chce pokračovať aj počas leta a jesene; ako príklad uviedla nedávno spustenú veľkoplošnú opravu rýchlostného obchvatu Svidníka. Rastislav Droppa doplnil aj apel na dodržiavanie dočasného dopravného značenia počas prác: „Pre nerešpektovanie dočasného dopravného značenia sú pracovníci v teréne často vystavení nebezpečným situáciám pri výkone svojej práce. Preto vyzývame motoristov, aby pri jazde po diaľnici neustále sledovali dopravné dianie a spozorneli a spomalili pri akejkoľvek zmene v riadení dopravy,“ uviedol.

Čo má priniesť pokračovanie opráv

Podľa NDS majú opravy vozoviek a mostov priamy vplyv na bezpečnosť a plynulosť dopravy, keďže znižujú riziko ďalšieho poškodzovania konštrukcií a obmedzujú vznik porúch, ktoré by si vyžiadali dlhšie uzávierky. Pokračovanie prác počas leta a jesene tak bude zároveň znamenať aj ďalšie dočasné dopravné obmedzenia, ktoré bude potrebné koordinovať s prevádzkou na hlavných ťahoch.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS hlási jarné opravy: vyše 90 km vozoviek a viac než desať mostov na D1 a R1 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Najvyťaženejším úsekom celého obchvatu je dnes D4 medzi križovatkou D4xR7 a Rovinkou, po ktorej prejde denne viac ako 40-tisíc vozidiel. Jediný výraznejší pokles vidieť na R7 medzi Prievozom a križovatkou D4xR7, čo naznačuje, že po postupnom otvorení križovatky D1/D4 sa časť dopravy presunula z vnútorného okraja Bratislavy na vonkajší diaľničný okruh.

Porovnanie vychádza zo súčtu všetkých motorových vozidiel za 24 hodín. Východiskové sčítanie uvádza pre jednotlivé úseky D4 hodnoty od 6 105 do 20 127 vozidiel a pre dva úseky R7 v Bratislavskom kraji 21 236 a 42 722 vozidiel denne.

Údaje za rok 2022 predstavujú ročný priemer, zatiaľ čo aktuálne čísla sú priemerom za jún 2026. Porovnanie preto ukazuje predovšetkým dlhodobý trend. Počty z jednotlivých úsekov zároveň nemožno sčítať, pretože jedno vozidlo môže prejsť viacerými časťami obchvatu.

D4 Jarovce – Rusovce: nárast o 84 percent

V roku 2022 využívalo úsek medzi Jarovcami a Rusovcami priemerne 17 341 vozidiel denne. V júni 2026 to už bolo 31 845 vozidiel, teda o 14 504 viac. Intenzita premávky vzrástla približne o 84 percent.

Ide o dôležitú časť obchvatu, ktorá prepája D4 s diaľnicou D2 a s hraničnými smermi na Rakúsko a Maďarsko. Nákladná doprava tvorila v júni 2026 až 21 percent všetkých vozidiel, čo je najvyšší podiel na sledovaných úsekoch D4.

D4 Rusovce – Bratislava (juh): premávka sa zdvojnásobila

Medzi Rusovcami a Ketelcom jazdilo v roku 2022 priemerne 14 860 vozidiel denne. V júni 2026 ich bolo 29 854, teda približne dvojnásobok. Nárast dosiahol 101 percent.

Úsek sa stal dôležitou tranzitnou spojnicou medzi D2, južnou časťou D4 a križovatkou s R7. Kamióny tvorili približne 19 percent premávky.

D4 Bratislava (juh) – Rovinka: najzaťaženejší úsek obchvatu

Najviac vozidiel dnes jazdí medzi Ketelcom a Rovinkou. Kým v roku 2022 tu bolo evidovaných 20 127 vozidiel denne, v júni 2026 ich bolo 40 339.

Premávka sa zvýšila o 20 212 vozidiel, teda približne o 100 percent. Tento úsek je dnes najvyťaženejšou časťou D4 aj R7. Podiel kamiónov dosahuje 17 percent.

D4 Rovinka – Vrakuňa: viac než dvojnásobok

Na úseku medzi Rovinkou a Vrakuňou vzrástla intenzita zo 16 817 vozidiel denne v roku 2022 na 36 261 vozidiel v júni 2026.

Ide o zvýšenie o 19 444 vozidiel, čiže o približne 116 percent. D4 tu preberá významnú časť dopravy smerujúcej medzi juhovýchodným zázemím Bratislavy, R7 a diaľnicou D1. Nákladné vozidlá tvorili 17 percent premávky.

D4 Vrakuňa – Ivanka pri Dunaji: nárast o 130 percent

V roku 2022 využívalo úsek medzi Vrakuňou a Ivankou pri Dunaji 12 084 vozidiel denne. V júni 2026 ich bolo už 27 852.

Premávka sa zvýšila o 15 768 vozidiel, teda približne o 130 percent. Úsek dnes umožňuje obísť juhovýchodnú časť Bratislavy a dostať sa z R7 a južnej D4 ku križovatke s D1. Kamióny predstavovali približne 19 percent premávky.

D4 Ivanka pri Dunaji – Bratislava (východ): rast o 56 percent

Medzi križovatkami Ivanka pri Dunaji a D1xD4 Bratislava (východ) jazdilo v roku 2022 priemerne 10 633 vozidiel denne. V júni 2026 to bolo 16 626 vozidiel, čo predstavuje nárast o 5 993 vozidiel alebo približne o 56 percent.

V porovnaní s ostatnými úsekmi D4 ide o miernejší rast. Doprava sa tu rozdeľuje medzi jednotlivé vetvy križovatky D1/D4 a severnú a južnú časť obchvatu. Podiel kamiónov dosahoval 16 percent.

D4 Bratislava (východ) – Čierna Voda: viac než trojnásobok

Najväčší relatívny nárast na celej D4 zaznamenal úsek medzi križovatkou D1xD4 a Čiernou Vodou. V roku 2022 tadiaľ jazdilo iba 6 245 vozidiel denne, v júni 2026 už 19 391 vozidiel.

Počet vozidiel vzrástol o 13 146, teda približne o 211 percent. Premávka je dnes viac než trojnásobná. Prudký rast súvisí s postupným sprejazdňovaním križovatky D1/D4, vďaka ktorému získali Čierna Voda, Chorvátsky Grob a Vajnory kvalitné spojenie s D1 a ostatnými časťami obchvatu.

Kamióny tvorili približne osem percent dopravy.

D4 Čierna Voda – Rača: viac než dvojnásobok

Na severnom úseku medzi Čiernou Vodou a Račou vzrástla premávka zo 6 105 vozidiel denne v roku 2022 na 12 805 vozidiel v júni 2026.

Ide o nárast o 6 700 vozidiel, teda približne o 110 percent. D4 tu čoraz viac plní funkciu obchvatu Rače a Vajnor a ponúka alternatívu vodičom prichádzajúcim od Pezinka, Svätého Jura, Chorvátskeho Grobu a Čiernej Vody.

Približne osem percent premávky tvorili nákladné vozidlá.

R7 Prievoz – Bratislava (juh): o 27 percent menej vozidiel

Odlišný vývoj vidieť na R7 medzi Prievozom a križovatkou D4xR7. V roku 2022 tu bolo evidovaných 42 722 vozidiel denne, v júni 2026 ich bolo 31 094.

Premávka klesla o 11 628 vozidiel, teda približne o 27 percent. Ide o jediný zo sledovaných úsekov, na ktorom je aktuálna intenzita nižšia než v roku 2022.

Pokles naznačuje, že po otvorení ďalších vetiev križovatky D1/D4 sa časť dopravy rozdelila medzi D4, D1 a ďalšie úseky obchvatu a už nemusí pokračovať smerom k Prievozu. Na presné určenie dôvodov by však bolo potrebné porovnať aj intenzity na D1, Prístavnom moste a priľahlých komunikáciách. Kamióny tvorili na tomto úseku približne štyri percentá premávky.

R7 Bratislava (juh) – Dunajská Lužná: nárast o 66 percent

Medzi Ketelcom a Dunajskou Lužnou vzrástla premávka z 21 236 vozidiel denne v roku 2022 na 35 289 vozidiel v júni 2026.

Ide o zvýšenie o 14 053 vozidiel, teda približne o 66 percent. Úsek čoraz viac využívajú obyvatelia rýchlo rastúcich obcí v okolí Dunajskej Lužnej, Rovinky a Šamorína, ako aj vodiči pokračujúci na D4. Nákladná doprava tvorila približne sedem percent.

R7 Dunajská Lužná – Šamorín: v júni viac než 20-tisíc vozidiel

Úsek medzi Dunajskou Lužnou a Šamorínom využívalo v júni 2026 priemerne 20 643 vozidiel denne. Kamióny tvorili približne 13 percent premávky.

V dodanom sčítaní Bratislavského kraja nie je pre tento úsek samostatná hodnota z roku 2022, keďže časť trasy sa nachádza už v Trnavskom kraji. Priame porovnanie rokov 2022 a 2026 preto nemožno urobiť korektne.

Vývoj posledného obdobia je však výrazný. V apríli 2025 tadiaľ jazdilo 13 295 vozidiel denne, takže do júna 2026 sa premávka zvýšila približne o 55 percent.

R7 Šamorín – Holice: viac než trojnásobok oproti aprílu 2025

Na koncovom úseku R7 medzi Šamorínom a Holicami bolo v júni 2026 evidovaných 16 096 vozidiel denne. Až 18 percent z nich tvorili kamióny.

Ani tento úsek sa nenachádza v dodanom sčítaní Bratislavského kraja, preto nie je k dispozícii priamo porovnateľná hodnota z roku 2022. Rast v posledných mesiacoch je však mimoriadne výrazný. V apríli 2025 ho využívalo iba 4 962 vozidiel denne. Do júna 2026 sa intenzita zvýšila o viac než 224 percent, teda na viac než trojnásobok.

Úsek využíva osobná doprava smerujúca z oblasti Dunajskej Stredy a zároveň významný počet nákladných vozidiel z logistických a priemyselných areálov na Žitnom ostrove.

Obchvat sa stal hlavnou dopravnou tepnou regiónu

Porovnanie ukazuje, že D4 a R7 už nie sú iba doplnkovou alternatívou k pôvodným cestám. Na väčšine D4 dnes jazdí približne dvojnásobok vozidiel oproti roku 2022. Najväčší rast zaznamenala severná časť medzi Ivankou, Čiernou Vodou a Račou, ktorá bola dovtedy obmedzená chýbajúcim plnohodnotným prepojením s D1.

Zároveň sa mení rozloženie dopravy. Kým na R7 pri Prievoze počet vozidiel klesol, na D4 pri Rovinke, Podunajských Biskupiciach a Ivanke prudko vzrástol. Ťažisko dopravy sa tak postupne presúva z vnútorných komunikácií Bratislavy na vonkajší diaľničný okruh.

Skutočný účinok úplne sprejazdnenej križovatky D1/D4 však ukážu až údaje z jesene 2026. Júnové čísla totiž zachytávajú jej plnú prevádzku len počas poslednej časti mesiaca.

Foto: Michal Feik

Článok Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 výrazne ožili. Na viacerých úsekoch jazdí dvojnásobok áut oproti roku 2022 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Práce prebiehajú na troch úsekoch s celkovou dĺžkou takmer 26 kilometrov. Po ich dokončení vznikne súvislé diaľničné spojenie medzi Žilinou a Čadcou, ktoré výrazne odľahčí preťaženú cestu I/11 smerujúcu k poľským hraniciam.

Staveniská sú pripravené

Na všetkých troch úsekoch už stavbári dokončili základné prípravné práce. Vyčistili staveniská, vytýčili budúcu trasu diaľnice, vybudovali prístupové komunikácie aj stavebné dvory. Ukončený je tiež pyrotechnický prieskum, ktorý je nevyhnutný pred začiatkom hlavných zemných prác.

Počas tohto roka sa pozornosť sústredí najmä na rozsiahle preložky vodovodov, plynovodov, elektrických vedení a telekomunikačných sietí. Súčasne sa začne zakladanie mostov, výstavba oporných múrov a ďalších stavebných objektov.

Medzi Brodnom a Kysuckým Novým Mestom vznikne 16 mostov

Najdlhší z rozostavaných úsekov D3 medzi Žilinou-Brodnom a Kysuckým Novým Mestom meria približne 11 kilometrov. Ide o pokračovanie existujúcej diaľnice od Žiliny smerom na Kysuce.

V tomto roku sa okrem preložiek inžinierskych sietí začne zakladanie mostných objektov a úprava podložia budúcej diaľnice.

Po dokončení bude úsek pozostávať zo 16 mostov vrátane ekoduktu pre migráciu zveri, približne 18,5 kilometra protihlukových stien a 35 cestných objektov. Zazmluvnená hodnota stavby dosahuje 398,7 milióna eur bez DPH.

Druhý úsek prinesie 22 mostov a odpočívadlo

Na takmer 9,6 kilometra dlhom úseku medzi Kysuckým Novým Mestom a Oščadnicou sa tento rok rozbehnú aj práce na násypoch budúcej diaľnice a oporných múroch.

Súčasťou projektu bude celkovo 22 mostných objektov, jedna mimoúrovňová križovatka, nové odpočívadlo aj migračný koridor pre voľne žijúcu zver. Zhotoviteľom stavby je spoločnosť Skanska SK.

Hodnota stavebných prác predstavuje 261,3 milióna eur bez DPH.

Začne sa príprava druhej rúry tunela Horelica

Najsevernejší úsek medzi Oščadnicou a Čadcou-Bukovom s dĺžkou 5,3 kilometra prinesie jednu z najvýznamnejších stavieb celej D3 – druhú tunelovú rúru tunela Horelica.

Ešte počas tohto roka sa začnú prvé práce súvisiace s jej výstavbou. Okrem samotného tunela vznikne nové stredisko správy a údržby diaľnic, odpočívadlo, 21 mostov, protihlukové steny, zárubné múry aj ďalší migračný koridor pre zver.

Stavbu realizuje združenie spoločností Váhostav, Metrostav DS a Duna Aszfalt za 230,4 milióna eur bez DPH.

Kľúčová stavba pre celé Slovensko

Diaľnica D3 patrí medzi najvýznamnejšie dopravné projekty na Slovensku. Po dokončení všetkých troch úsekov vznikne takmer 26 kilometrov novej diaľnice, ktorá odvedie tranzitnú dopravu z miest a obcí na Kysuciach.

Najväčší prínos pocítia obyvatelia Kysuckého Nového Mesta, Oščadnice aj Čadce. Nová diaľnica výrazne zníži intenzitu dopravy na ceste I/11, skráti cestovné časy a zvýši bezpečnosť dopravy na jednej z najvyťaženejších trás na Slovensku smerom do Poľska.

Zdroj a foto: Národná diaľničná spoločnosť

Článok Kysucká diaľnica D3 vstupuje do ďalšej fázy. Stavbári začnú budovať mosty aj druhú rúru tunela Horelica je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa NDS majú ukončené práce priniesť najmä vyššiu bezpečnosť pri zhoršených podmienkach a plynulejší prejazd v mieste, kde vodiči predtým pociťovali znížený komfort jazdy.

Tunel Považský Chlmec: lepší záber na mokrej vozovke a ochrana betónu

V oboch tunelových rúrach tunela Považský Chlmec pri Žiline NDS zdrsnila povrch vozovky. Cieľom je zlepšenie protišmykových vlastností, ktoré sa podľa správcu komunikácie prejavia najmä pri mokrej vozovke a zhoršených poveternostných podmienkach.

Súčasťou zásahu bola aj obnova tesnenia škár v betónovej vozovke. NDS uviedla, že tesnenie má zabrániť prenikaniu vody a nečistôt do konštrukcie vozovky, čím pomáha predchádzať ďalšiemu poškodeniu a prispieva k predĺženiu životnosti povrchu.

Dolný Hričov: výmena mostných záverov na vetve diaľničnej križovatky

NDS zároveň oznámila ukončenie prác na moste na vetve diaľničnej križovatky v Dolnom Hričove. Vymenené boli poškodené mostné závery, teda prvky, ktoré umožňujú dilatáciu mosta a zároveň ovplyvňujú plynulosť prejazdu.

Podľa NDS nové mostné závery prinášajú plynulejší a tichší prejazd a zároveň pomáhajú chrániť mostnú konštrukciu pred ďalším opotrebovaním.

NDS: výsledkom je bezpečnejší a komfortnejší prejazd po dočasných obmedzeniach

Správca diaľnic pripomenul, že opravy si vyžiadali dočasné dopravné obmedzenia. Podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa k ukončeniu prác uviedol: „Vždy nás teší, keď po dočasných obmedzeniach môžeme vrátiť motoristom úseky diaľnic v lepšom stave. Aj tieto dve opravy pri Žiline majú konkrétny výsledok – bezpečnejší prejazd tunelom a komfortnejšiu jazdu cez vetvu diaľničnej križovatky pri Dolnom Hričove. Ďakujeme motoristom za trpezlivosť a ohľaduplnosť počas prác a dopravných obmedzení, ktoré sú s nimi nevyhnutne spojené,“ uviedol.

Význam pre prevádzku v okolí Žiliny

Úprava protišmyku v tuneli a výmena mostných záverov patria medzi zásahy, ktoré majú priamy vplyv na bezpečnosť a komfort jazdy bez zmeny kapacity komunikácie. V okolí Žiliny ide o miesta s pravidelnou tranzitnou aj regionálnou dopravou, kde sa technický stav povrchov a mostných detailov výrazne prejavuje najmä pri zhoršenom počasí a v špičkách.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS dokončila opravy pri Žiline: zdrsnená vozovka v tuneli Považský Chlmec a nové mostné závery v Dolnom Hričove je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

NDS uvádza, že v úseku už pribudli nové bezpečnostné prvky, zrekonštruovalo sa odvodenie a osadené protihlukové steny majú tlmiť hluk z dopravy v priľahlých oblastiach. Nočné uzávery majú slúžiť na odstránenie aktuálnych dočasných dopravných obmedzení tak, aby bol úsek následne v najbližšom období plne k dispozícii motoristom.

Termíny uzáver: najprv smer Brno, potom smer Bratislava

Prvá uzávera je naplánovaná v smere na Brno. Začať má v piatok 17. júla o 21:00 a skončiť v sobotu 18. júla v skorých ranných hodinách. Smer do Bratislavy má počas tejto noci zostať otvorený.

Druhá uzávera má prebehnúť v opačnom smere, teda do Bratislavy. Začať má v sobotu 18. júla o 21:00 a úsek sa má znovu otvoriť v nedeľu 19. júla ráno. Smer na Brno má byť v noci zo soboty na nedeľu otvorený.

Obchádzkové trasy a režim na odpočívadle

Počas nočných uzáver bude doprava presmerovaná. V smere na Brno majú motoristi prechádzať po Lamačskej ceste, v smere do Bratislavy má byť obchádzka vedená cez Patrónku.

Obmedzenia sa dotknú aj odpočívadla medzi tunelom Sitina a križovatkou Lamač. NDS upozorňuje, že počas uzávery nebude možné zísť z D2 na odpočívadlo v smere, ktorý bude uzavretý. V smere na Brno nebude v noci z piatka na sobotu možný ani vjazd, ani výjazd vozidiel z odpočívadla. V smere do Bratislavy nebude možný vjazd na odpočívadlo v noci zo soboty na nedeľu, pričom zaparkované vozidlá majú mať možnosť bezpečne odísť aj počas uzávery.

Vjazd z ulice Janka Alexyho sa má opäť otvoriť

Súčasťou zmeny po ukončení nočných prác má byť aj opätovné otvorenie vjazdu na D2 z ulice Janka Alexyho, ktorý bol podľa NDS počas prác uzavretý z dôvodu bezpečnosti premávky.

Uzávery môže ovplyvniť počasie

NDS zároveň pripomína, že realizácia uzáver je viazaná na vhodné poveternostné podmienky. „Opäť hlavné slovo má počasie. Bezpečnostné aj technické postupy si vyžadujú konkrétne podmienky. V prípade nárazového vetra či dažďa sa uzávera odloží na iný termín,“ uviedol Július Mihálik, člen predstavenstva a investičný riaditeľ NDS.

Po 19. júli má úsek fungovať dočasne bez obmedzení

Od 19. júla sa majú na niekoľko týždňov zrušiť všetky obmedzenia na danom úseku D2, keďže práce majú prebiehať mimo diaľnice. NDS spresňuje, že pôjde o prípravné práce na napájacích bodoch budúcej križovatky D2 Dúbravka, ktoré si podľa spoločnosti nevyžadujú obmedzenie dopravy.

Práce priamo na pripájacích bodoch sa majú rozbehnúť koncom augusta. NDS avizuje, že obmedzenia sa nemajú týkať celého úseku, ale len miest, kde to bude nevyhnutné.

Zdroj: ndsas.sk

Článok D2 pri Lamači čakajú dve nočné víkendové uzávery: NDS dokončuje aktuálnu fázu modernizácie je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Obnovený je úsek I/20 od križovatky Košice – Dargovských hrdinov po križovatku s Priemyselnou ulicou v smere od Budimíru. NDS uviedla, že úsek už slúži motoristom bez významných obmedzení; dokončovať sa má už len vodorovné dopravné značenie.

Oprava I/16 pri križovatke Košice – Nad jazerom začne 16. júla

Mechanizmy sa podľa NDS presúvajú na ďalší košický ťah, a to na cestu I/16 v priestore križovatky Košice – Nad jazerom. Opravovať sa má úsek I/16 za mostom VSS po križovatku Košice – Nad jazerom v smere na Prešov, približne po koniec križovatky, v kilometri 209,470 – 209,890.

Nový asfaltový koberec má pribudnúť na celej šírke cesty v smere na Prešov vrátane krajnice. Práce majú začať vo štvrtok 16. 7. 2026 a v prípade vhodného počasia majú trvať „niečo vyše týždňa“.

Dopravné obmedzenia: presmerovanie do voľných pruhov

Počas prác bude doprava podľa NDS presmerovaná do voľných jazdných pruhov toho istého jazdného pásu, a to podľa postupu prác. NDS zároveň apelovala na zvýšenú opatrnosť už od stredy 15. 7. 2026, keď majú pracovníci začať rozkladať dočasné dopravné značenie.

NDS: nové povrchy majú znižovať riziko kolízií

NDS doplnila, že od začiatku jari vylepšila povrch už na takmer 10 kilometroch ciest vo svojej správe v košickom regióne. Medzi spomenutými úsekmi sú opravy na I/16 po Pereš v smere na Rožňavu, úsek za Perešom po Poľov, úsek I/16 pri Poľove, križovatka Alejová a úsek I/16 pri Južnom nábreží.

Podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa k významu opráv uviedol: „Nový asfalt neplní iba funkciu komfortnejšieho cestovania pre motoristov. Cesta bez nedokonalostí je najmä bezpečnejšia a úsek je vďaka tomu menej náchylný na potenciálne kolízne situácie.“

Dokončenie vodorovného značenia na I/20 a následná oprava I/16 pri križovatke Košice – Nad jazerom majú podľa zverejnených informácií priniesť plynulejšiu a bezpečnejšiu jazdu na vyťažených mestských úsekoch, ktoré slúžia aj tranzitnej doprave medzi mestskými časťami a napojeniami na regionálne smery.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS dokončila opravu Prešovskej cesty v Košiciach, ďalší nový asfalt pribudne na I/16 pri križovatke Nad jazerom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Zásah sa týka úseku pri Poprade v kilometri 333,000 až 336,000. NDS uvádza, že práce majú začať vo štvrtok 16. júla 2026 a v prípade priaznivého počasia potrvajú približne tri týždne.

Čo sa bude meniť a kde sa dotkne dopravy

Predmetom prác je výmena časti stredových oceľových zvodidiel za betónové zvodidlá. Ide o úpravu v strednom deliacom páse diaľnice D1 na úseku medzi Popradom a Spišským Štvrtkom.

Počas realizácie musia vodiči počítať s obmedzením rýchlych jazdných pruhov v oboch jazdných pásoch, teda v smere na Poprad aj v smere na Spišský Štvrtok. Doprava má byť vedená cez voľné jazdné pruhy.

Dopravné značenie sa začne osádzať deň vopred

NDS zároveň upozorňuje, že obozretnosť bude potrebná už od stredy 15. júla 2026. Deň pred začiatkom prác sa má rozkladať dočasné dopravné značenie, pričom pracovníci sa budú pohybovať v tesnej blízkosti premávky.

Podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa v tejto súvislosti uviedol: „Vo všeobecnosti zakaždým apelujeme na motoristov, aby boli pri jazde po diaľnici maximálne sústredení a aby venovali všetku pozornosť výlučne riadeniu vozidla. Pri 100-percentnom fokuse si všimnú všetky zmeny v doprave včas a vedia tak predísť potenciálnym nešťastným udalostiam. Naši kolegovia sa budú pohybovať v teréne, mimoriadne blízko živej premávky, už počas rozkladania dočasného dopravného značenia. Prosíme preto vodičov, aby brali ohľad a neohrozovali ich pri práci na diaľnici,“.

Význam zásahu pre bezpečnosť a plynulosť dopravy

Výmena stredových zvodidiel patrí medzi zásahy, ktoré sa realizujú pri zachovaní premávky, čo si vyžaduje dočasné zúženia a presmerovanie dopravy v rámci dostupných pruhov. NDS v oznámení zdôrazňuje potrebu zvýšenej pozornosti vodičov najmä počas osádzania dočasného značenia a počas samotných prác.

Ak sa práce podarí zrealizovať v plánovanom rozsahu a čase, obmedzenia na D1 pri Poprade by mali trvať približne tri týždne od 16. júla 2026, v závislosti od počasia.

Zdroj: ndsas.sk

Článok D1 pri Poprade čaká výmena stredových zvodidiel: v úseku po Spišský Štvrtok obmedzia rýchle pruhy v oboch smeroch je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Slovensko nemá problém vymyslieť, čo postaviť. Má problém to dokončiť. A v čase, keď sa míňajú eurofondy a rastie štátny dlh, sa táto stará slabina mení z administratívnej nepríjemnosti na ekonomické riziko pre celú krajinu.

Keď ministerstvo dopravy zverejnilo nový Harmonogram plánovania a výstavby cestnej infraštruktúry, pozornosť sa sústredila na to, ktoré úseky diaľnic sa dostali medzi priority. Pri podrobnom čítaní však harmonogram odhaľuje dôležitejší príbeh — nie o tom, čo chce štát postaviť, ale o tom, ako sa rozhoduje, čo pripravuje, čo odkladá a čo dokáže skutočne dokončiť. Slovensku už dávno nechýbajú stratégie, ale schopnosť dlhodobo sa nimi riadiť.

Diagnóza sa za desať rokov nezmenila

Každá vláda mení priority, harmonogramy aj ministrov. To je prirodzená súčasť demokratického systému. Menej prirodzené je, že po vyše tridsiatich rokoch budovania diaľnic stále diskutujeme o tých istých projektoch. Nie preto, že by chýbali peniaze. Nie preto, že by chýbali odborníci. A už vôbec nie preto, že by štát nevedel pomenovať svoje problémy. Práve naopak.

Za ostatných desať rokov vznikla Revízia výdavkov na dopravu, prioritizácia Útvaru hodnoty za peniaze aj nový dopravný model štátu (AMDY). K tomu opakované kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, odporúčania OECD a pohľad stavebného sektora združeného okolo Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a CEEC Research. Pozoruhodné je, ako veľmi sa tieto dokumenty zhodujú: všetky hovoria o lepšej projektovej príprave, o prioritizácii, o kontinuite a o efektívnejšom riadení investícií.

Otázkou teda nie je, či štát vie pomenovať svoje problémy, ale prečo ich rieši tak pomaly.

Harmonogram je len začiatok

Ministerstvo označuje harmonogram za dynamický dokument. Je to teoreticky správne, veď žiadny investičný plán neprežije v nezmenenej podobe rastúce ceny stavebných prác, zdĺhavé povoľovanie a rozhodnutia súdov či kontrolných orgánov. Lenže dynamika nie je cieľ, ale dôsledok reality. A práve preto pri dynamickom pláne rastú nároky na transparentnosť:

Ak sa projekt posunie o dva roky, verejnosť musí vedieť prečo. Ak sa zmení jeho financovanie, má jasné, čo to spôsobilo. Ak pribudne nový projekt, malo by byť zrejmé, akú prioritu nahrádza.

Samotný harmonogram tieto odpovede nedáva. Ponúka zoznam projektov, bez logiky výberu. A práve tá je pri riadení verejných investícií najdôležitejšia.

GRAF 1: Ročné výdavky NDS 2026–2034 podľa účelu (plán MDV SR, verzia 2026).

Dáta rozprávajú úplne iný príbeh ako tlačové správy

Pri analýze harmonogramu sme neporovnávali jednotlivé stavby ani nepočítali kilometre. Pozreli sme sa na dáta, a to rozostavanosť diaľnic a rýchlostných ciest, pripravované investície, stav ciest I. triedy, financovanie, PPP projekty aj rozpočtové možnosti štátu. A objavil sa iný obraz. 

Obraz krajiny, ktorá plánuje viac, ako je dlhodobo schopná pripraviť, zafinancovať a dokončiť.

Z plánovaného portfólia ciest (diaľnic ako aj ciest I. triedy) nemá záväzné časové zaradenie takmer desať miliárd eur. Kombinované kapitálové výdavky štátu na cesty však dosiahli za posledných desať rokov hranicu jednej miliardy eur jediný raz. Plánovanie teda nikdy nebolo slovenským problémom.

GRAF 2: Ročné investície NDS 2015–2024 vs. cieľ 1 miliarda €/rok.

Sme krajinou stratégií, programových vyhlásení a akčných plánov, národných koncepcií, vízií, dopravných modelov a metodík. To všetko máme. Chýba však nám schopnosť premeniť tieto dokumenty na záväzný rámec rozhodovania, ktorý prežije zmenu vlády, ministra alebo vedenia štátnych organizácií.

GRAF 3: História vs. plán — reálne investície NDS 2015–2024 a plán 2026–2034.

Štát teoreticky dávno vie, čo treba robiť

Keby sme vedľa seba položili kľúčové dokumenty z posledných desiatich rokov a zakryli ich dátumy, bolo by ťažké určiť, ktorý vznikol prvý — opakovane pomenúvajú tie isté systémové slabiny. Ministerstvo financií už v Revízii výdavkov na dopravu z roku 2016 odporúčalo sústrediť zdroje na projekty s najvyššou spoločenskou návratnosťou, posilniť údržbu, zlepšiť projektovú prípravu a hodnotiť veľké investície jednotnou metodikou. PPP malo prísť na rad len tam, kde preukázateľne prinesie vyššiu hodnotu za peniaze ako klasické financovanie.

O štyri roky neskôr, v roku 2020, Útvar hodnoty za peniaze pripravil metodiku Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry. Vzniklo transparentné poradie projektov podľa dopravného významu, ekonomickej efektívnosti, pripravenosti a rozpočtových možností, plus odporúčanie nemeniť priority medzi volebnými obdobiami. Po prvý raz sa štát pokúsil nahradiť čisto politické poradie projektov odborným. 

Do akej miery sa však podľa tejto metodiky skutočne rozhodovalo?

Verejné financie menia pravidlá hry

Medzičasom sa v krajine zásadne zmenilo ekonomické prostredie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že napriek konsolidačným opatreniam bude čistý dlh Slovenska naďalej rásť. To znamená, že priestor na veľké investičné programy bude podstatne menší ako v období intenzívneho čerpania eurofondov. 

OECD vo svojom Economic Survey of the Slovak Republic 2024 dopĺňa druhú časť diagnózy: problémom nebol len objem peňazí, ale nízka schopnosť premeniť ich na dokončené projekty: slabá projektová pripravenosť a implementačné kapacity štátu.

Otázka teda dnes neznie, čo všetko chceme postaviť?, ale čo si ešte môžeme dovoliť pripraviť, financovať a dokončiť. Harmonogram tým prestáva byť zoznamom želaní a stáva sa dokumentom, ktorý musí odrážať rozpočtovú realitu krajiny.

Všetci hovoria to isté

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o dlhu. OECD o implementačnej kapacite štátu. Útvar hodnoty za peniaze o prioritizácii. Najvyšší kontrolný úrad o opakujúcich sa systémových nedostatkoch. Stavebný sektor o nepredvídateľnosti trhu. Päť rôznych jazykov, jeden a ten istý jav: Slovensko netrpí nedostatkom analýz. Trpí nedostatkom schopnosti pretaviť ich do stabilného spôsobu riadenia.

“Rozostavané Slovensko” nie je úspech, ale finančný záväzok

V politickej komunikácii sa úspech meria počtom rozostavaných stavieb, pri ktorých nastalo poklepanie základného kameňa. Lenže z pohľadu riadenia verejných investícií je začiatok stavby len prvý míľnik. Skutočný úspech prichádza, až keď je projekt dokončený a začne prinášať dopravné a ekonomické prínosy. Každý nový projekt totiž od okamihu podpisu zmluvy prestáva byť plánom a stáva sa rozpočtovým záväzkom.

Tu vstupuje najdrahší a najmenej diskutovaný zdroj: čas. Každý rok, počas ktorého projekt nepostúpi z prípravy do realizácie, znamená viac než len administratívne zdržanie. Rastú ceny stavebných prác. Menia sa technické normy. Predlžujú sa majetkovoprávne konania. Zvyšujú sa náklady financovania. Starne infraštruktúra, ktorú mala nová stavba nahradiť. 

Čas sa pritom nedá dodatočne dofinancovať. Je to jediný investičný zdroj, ktorý štát po jeho strate už nikdy nezíska späť.

Existuje preto náklad, ktorý sa v žiadnom rozpočte neobjaví, a to náklad nerozhodnosti. Vzniká vždy, keď štát súčasne pripravuje viac projektov, ako dokáže v dohľadnom čase financovať. Projektanti pracujú, dokumentácie sa obstarávajú, pozemky sa vysporiadavajú, no rozhodnutie, ktoré projekty sa naozaj postavia, sa neustále odkladá. Štát tak platí milióny eur za prípravu stavieb, pri ktorých nevie povedať, kedy sa vôbec začnú. Nákladná nie je príprava. Nákladná je absencia jasného rozhodnutia o prioritách.

GRAF 4: Top 15 projektov v pláne podľa rozpočtových nákladov (mil € bez DPH).

Dve stavby, dva príbehy, jeden systém

Rozdiel medzi fungujúcim a zlyhávajúcim investičným procesom ilustrujú dve diaľnice. V roku 2024 vyhlásila Národná diaľničná spoločnosť súťaže na tri úseky D3 medzi Žilinou a Čadcou; zmluvy podpísala v roku 2025 a začiatkom roka 2026 sa začali stavebné práce. Hoci po rokoch naťahovania to nie je príklad ideálne rýchlej prípravy, projekt sa aspoň procesne posúva dopredu.

Úsek D1 Turany – Hubová dopadol opačne. Úrad pre verejné obstarávanie v decembri 2025 právoplatne nariadil zrušiť súťaž za 1,5 miliardy eur pre pochybenie v podmienkach účasti. Národná diaľničná spoločnosť sa obrátila na správny súd, ten však nepriznal odkladný účinok. Obstarávanie sa tak začína odznova, so stratou približne dvoch rokov.

Nie je to hodnotenie rozhodnutí úradu ani súdov. Je to ale ukážka toho, že každý takýto proces spotrebuje roky práce projektantov, právnikov, geológov, obstarávateľov aj stavebných firiem. Počas tejto doby zároveň nevznikne ani meter novej diaľnice. Vznikajú len náklady. A tie v klasických harmonogramoch nevidno.

GRAF 5: Hlavné koridory NDS — preinvestované pred 2026 · plán 2026–2030 · odsunuté po 2030.

Nastal čas na investičný audit štátu

Každá úspešná organizácia pravidelne prehodnocuje svoje portfólio projektov. Nie preto, že stratila ambície, ale preto, že chápe, že zdroje sú obmedzené. Štát by nemal byť výnimkou. Možno je čas, aby všetky pripravované dopravné projekty prešli jednotným auditom podľa troch jednoduchých otázok:

Je projekt strategickou prioritou?

Je dostatočne pripravený?

Má zabezpečené realistické financovanie?

Ak na niektorú z nich dnes neexistuje jednoznačná odpoveď, problémom nie je projekt odložiť. Problémom by bolo tváriť sa, že ho dokážeme realizovať bez ohrozenia ostatných priorít. Nie je to rezignácia na rozvoj, ale návrat k základnému princípu dobrého riadenia: štát má sľubovať len to, čo je pripravený splniť.

PPP nie je riešenie

Pozor na ilúziu, že tlak na rozpočet vyrieši PPP. Verejno-súkromné partnerstvo vie rozdeliť financovanie v čase a urýchliť stavbu, ale nie je náhradou za stratégiu. Ak štát nemá jasno v prioritách, neprenesie tento problém na súkromného partnera, ale do vlastných budúcich rozpočtov. Dve existujúce cestné PPP, R1 a obchvat D4/R7, dnes odčerpávajú z rozpočtu rádovo 180 miliónov eur ročne. Fixne, bez ohľadu na to, či sa práve stavia. Tunel Karpaty či pripravované PPP na obnovu mostov môžu byť opodstatnené, ich úspech však nebude závisieť od formy financovania, ale od kvality prípravy a schopnosti štátu riadiť celý investičný cyklus.

Samotnému porovnaniu oboch slovenských PPP (R1 Pribina a obchvatu D4/R7), ich výhodám, nevýhodám aj vplyvu inflácie a meniacej sa hodnoty peňazí v čase sa budeme podrobne venovať v samostatnom článku; tu ich uvádzame preto, lebo časť rozpočtu na cestnú sieť je už dnes viazaná práve na platby za dostupnosť.

GRAF 6: Ročné platby za dostupnosť — R1 Pribina + D4/R7 (2012–2050).

Sedem princípov štátu, ktorý chce dokončovať diaľnice

Ak sa dnes politické strany uchádzajú o dôveru voličov, nemali by začať zoznamom nových stavieb, ale odpoveďou na jednu otázku: ako zabezpečia, aby štát plnil vlastné priority bez ohľadu na to, kto sedí v kresle ministra dopravy? Budúce programové vyhlásenie by preto malo obsahovať nielen záväzok, čo štát postaví, ale aj ako bude rozhodovať. Nie ako politický sľub na jedno volebné obdobie, ale ako pravidlá, ktoré prežijú výmenu vlád:

1. Priorita bude znamenať záväzok. Projekt sa stane prioritou preto, že spĺňa kritériá dopravnej potreby, pripravenosti, spoločenskej návratnosti a zabezpečeného financovania. Nie preto, že je politicky atraktívny.
2. Každá zmena harmonogramu bude verejne vysvetlená. Transparentnosť nekončí zverejnením plánu, ale začína jeho každoročným vyhodnotením.
3. Analytické odporúčania sa stanú pravidlom, nie prílohou. Metodiky Útvaru hodnoty za peniaze a dopravný model štátu budú základom rozhodovania o veľkých investíciách.
4. Štát bude chrániť existujúcu infraštruktúru rovnako ako stavať novú. Údržba ciest a mostov prestane ustupovať politicky atraktívnej novej výstavbe.
5. Štát nebude pripravovať viac, ako dokáže realizovať. Projekt, ktorý nespĺňa prioritu, pripravenosť a financovanie, sa pozastaví dovtedy, kým nebude schopný postúpiť do realizácie. Príprava stavieb musí byť v súlade s predpokladaným rozpočtom.
6. Dlhodobá stratégia bude silnejšia ako volebné obdobie. Ministri sa budú meniť, ale pravidlá zostanú.
7. Úspech rezortu sa bude merať výsledkami. Nie počtom vyhlásených súťaží či rozostavaných stavieb, ale počtom dokončených projektov, dodržaním termínov, hospodárnosťou, stavom siete a dôverou verejnosti, že štát plní vlastné záväzky.

Ak Slovensko tieto princípy prijme, spory o jednotlivé diaľnice v regiónoch sa asi neskončia. Stane sa však niečo dôležitejšie: po prvý raz sa nebude meniť len zoznam projektov, ale aj samotný spôsob, akým štát rozhoduje. 

Práve od toho závisí, či sa o desať rokov budeme opäť rozprávať o tom, čo chceme postaviť, alebo už o tom, čo sa nám podarilo dokončiť.

Preskúmajte dáta sami — interaktívne dashboardy Doprava.org

Všetky grafy v tejto sérii vychádzajú z troch interaktívnych dashboardov. Každý graf ukazuje presné hodnoty po prejdení myšou:

→ Diaľnice a rýchlostné cesty (NDS) — financie 2015–2024, osud projektov, plán 2026

→ Cesty I. triedy (SSC) — stav mostov, údržba, portfólio obnovy

→ PPP projekty — R1 Pribina a D4/R7: koľko z rozpočtu odchádza každý rok

Článok Čo ak problémom Slovenska nie sú diaľnice? je zobrazený ako prvý na Doprava.org.