NDS informovala, že v prípravnom procese pokročili „nové desiatky kilometrov“ rýchlostnej cesty od Kapušian až po štátnu hranicu. Zámerom je priblížiť realizáciu severnej časti R4, ktorá je súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia.

Zmluvy na stavebné zámery pre úseky od Lipníkov po hranicu

Podľa zverejnených informácií NDS plánuje v krátkom čase podpísať zmluvy na stavebný zámer pre viaceré nadväzujúce úseky R4. Ide o úseky od obce Lipníky cez Giraltovce, Stročín, Svidník – juh až po hranicu s Poľskou republikou.

Minister dopravy Jozef Ráž posun v príprave spojil s možnosťou pokračovať v ďalších krokoch: „Ide o značný pokrok v rámci prípravy tohto dôležitého ťahu. Keď totiž budeme mať hotový stavebný zámer, môžeme sa pustiť do ďalších krokov prípravnej fázy.“

R4 ako slovenská časť koridoru Via Carpatia

NDS pripomína, že pripravovaný ťah R4 je rozdelený na päť samostatných úsekov, ktoré na seba nadväzujú, a spolu tvoria približne 60 kilometrov. Celý ťah R4 je pritom súčasťou koridoru Via Carpatia, ktorý má podľa NDS spájať Baltské, Čierne a Egejské more a viesť cez sedem krajín (Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko) v celkovej dĺžke viac ako 3 000 kilometrov.

Člen predstavenstva a riaditeľ úseku prípravy NDS Tomáš Mateička uviedol, že cieľom je čo najskôr dobudovať slovenskú časť, aby tranzit nezaťažoval okolité sídla: „Niet pochýb o tom, že našu slovenskú časť potrebujeme dostavať čo najskôr, aby tranzitná doprava nezaťažila plnou silou okolité mestá a obce.“ Zároveň doplnil, že „aktuálne tvorí nákladná doprava na existujúcej infraštruktúre asi štvrtinu z celej premávky“.

Popri príprave pokračuje výstavba severného obchvatu Prešova

Popri príprave úsekov od Kapušian po hranicu prebieha aj výstavba približne 10-kilometrového úseku R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa. NDS uvádza, že stavba má v roku 2026 dosiahnuť míľnik v podobe prerazenia takmer dvojkilometrového tunela Okruhliak.

Podľa NDS ide pri druhej etape severného obchvatu Prešova o finančne a technicky najnáročnejšiu stavbu, ktorú spoločnosť v súčasnosti realizuje. NDS zároveň uvádza, že na stavbe denne pracujú stovky pracovníkov a desiatky ťažkých mechanizmov a aj v roku 2026 majú smerovať na projekt desiatky miliónov eur.

Dopady na dopravu: skúsenosti z prvej etapy a iných obchvatov

NDS poukazuje na už viditeľné dopravné efekty existujúcich úsekov v okolí Prešova. Podľa spoločnosti prvá etapa severného obchvatu Prešova odľahčila cestu I/68 o takmer polovicu nákladnej dopravy, pričom ešte väčší efekt sa očakáva po sprejazdnení druhej etapy.

Ďalším uvedeným príkladom je juhozápadný diaľničný obchvat Prešova, ktorý podľa NDS odklonil z mesta v smere zo západu na juh takmer 90 % kamiónovej dopravy. V širšom kontexte má pokračovanie R4 smerom na sever podporiť presun tranzitu mimo zastavané územia a znížiť tlak na miestne komunikácie v dotknutých obciach.

Čo bude nasledovať

Najbližším deklarovaným krokom je podpis zmlúv na stavebné zámery pre úseky od Lipníkov cez Svidník až po hranicu s Poľskom. NDS a Ministerstvo dopravy SR zároveň spájajú ďalší postup s pokračovaním prípravných procesov po dokončení stavebných zámerov a s paralelným napredovaním výstavby R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Príprava rýchlostnej cesty R4 od Kapušian po hranicu s Poľskom postúpila, NDS chystá zmluvy na stavebné zámery je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Malacky sú podľa rezortu dopravy významným regionálnym centrom Záhoria a zároveň ležia na frekventovanom ťahu medzi Bratislavou a západnou hranicou s Českou republikou. Práve kombinácia tranzitu a prítomnosti dopravných a logistických firiem v regióne dlhodobo zvyšuje tlak na mestské komunikácie, čo sa prejavuje preťažovaním hlavných ulíc a rýchlejším opotrebením ciest.

Križovatka Rohožník má odkloniť stovky kamiónov denne

Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža majú predbežné analýzy ukazovať, že nová križovatka by mohla odbremeniť Malacky o stovky nákladných vozidiel denne. „Predbežné analýzy ukazujú, že križovatka by mala odbremeniť mesto o stovky nákladných vozidiel denne,“ uviedol minister. Rezort zároveň spája odklon tranzitu s očakávanými prínosmi pre obyvateľov, najmä v podobe nižšieho hluku, prašnosti a znečistenia ovzdušia, ako aj zlepšenia bezpečnosti na cestách v intraviláne.

Napojenie na D2 cez prídavné pruhy a nové vetvy

Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) priblížila, že mimoúrovňová križovatka Rohožník sa napojí na diaľnicu D2 prostredníctvom prídavných pruhov. Z miestnej cesty druhej triedy sa budú môcť motoristi dostať na diaľnicu cez dve nové vetvy. Z oboch smerov diaľnice D2 má byť zároveň možné využiť pripojenie na okružnú križovatku na ceste druhej triedy.

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že intenzívne využívanie tohto ťahu tranzitnou nákladnou dopravou spôsobuje dopravné komplikácie aj zvýšené opotrebenie miestnych ciest. „Budúca križovatka Rohožník významne prispeje k zlepšeniu situácie,“ doplnil.

Mosty, protihlukové steny a preložky sietí

Podľa NDS sa v rámci stavby vybudujú dva mosty, 1,5 kilometra protihlukových stien a pribudne aj oplotenie. Projekt si má vyžiadať aj preložky inžinierskych sietí. Tieto prvky majú riešiť nielen dopravné napojenie, ale aj vplyvy stavby a prevádzky na okolie, vrátane hlukovej záťaže.

Cena a zhotoviteľ, financovanie z Programu Slovensko

Diaľničnú križovatku Rohožník má postaviť združenie spoločností SMS a EUROVIA za 16,8 milióna eur. Ministerstvo dopravy uviedlo, že križovatka bude financovaná z Programu Slovensko.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike Peter Stano pri tejto príležitosti uviedol, že Európska únia má projekt podporiť prostredníctvom Programu Slovensko sumou takmer 17 miliónov eur. „Európska únia podporí projekt prostredníctvom Programu Slovensko sumou takmer 17 miliónov eur,“ uviedol s tým, že cieľom je odľahčiť cesty, zvýšiť bezpečnosť premávky a prispieť k zlepšeniu životného prostredia v okolí.

Čo má projekt zmeniť v každodennej doprave v Malackách

Podľa informácií rezortu dopravy má byť hlavnou zmenou presmerovanie časti tranzitnej dopravy z mestských ulíc na diaľnicu D2 cez nové napojenie. Očakávaným výsledkom má byť plynulejšia premávka v Malackách a zníženie negatívnych vplyvov dopravy na obyvateľov. Ďalší vývoj bude závisieť od priebehu stavebných prác a realizácie technických objektov, vrátane mostov, protihlukových opatrení a preložiek sietí.

Zdroj: mindop.sk

Článok Na D2 pri Malackách sa začína výstavba mimoúrovňovej križovatky Rohožník. Má odkloniť tranzit z mesta je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

R4 je východoslovenský ťah s významom pre tranzit aj regionálnu dostupnosť. V širšom kontexte ide o slovenskú časť medzinárodného koridoru Via Carpatia, ktorý má prepájať sever a juh Európy od Baltského po Egejské more.

Piata časť R4 v príprave: päť úsekov spolu približne 60 kilometrov

Podľa rezortu dopravy je pripravovaný ťah R4 od Kapušian po hranicu s Poľskou republikou rozdelený do piatich samostatných, na seba nadväzujúcich úsekov. Spolu majú tvoriť približne 60 kilometrov novej rýchlostnej cesty.

NDS plánuje v najbližšom období podpísať zmluvy na vypracovanie stavebného zámeru pre úseky od obce Lipníky cez Giraltovce, Stročín a Svidník – juh až po štátnu hranicu. Stavebný zámer je kľúčovým podkladom pre ďalšie kroky prípravnej fázy.

Via Carpatia a dopady tranzitu na mestá a obce

Ministerstvo dopravy pripomína, že celý ťah R4 je súčasťou koridoru Via Carpatia, ktorý prechádza siedmimi krajinami (Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko) a v súhrne má mať viac ako 3 000 kilometrov.

Minister dopravy Jozef Ráž posun v príprave okomentoval slovami: „Ide o značný pokrok v rámci prípravy tohto dôležitého ťahu. Keď totiž budeme mať hotový stavebný zámer, môžeme sa pustiť do ďalších krokov prípravnej fázy. Robíme všetko pre to, aby sme dotiahli prípravný proces tejto dôležitej medzinárodnej tepny do úspešného konca čo najskôr.“

Člen predstavenstva NDS a riaditeľ úseku prípravy Tomáš Mateička doplnil, že dokončenie slovenskej časti má znížiť tlak tranzitu na sídla v regióne: „Niet pochýb o tom, že našu slovenskú časť potrebujeme dostavať čo najskôr, aby tranzitná doprava nezaťažila plnou silou okolité mestá a obce. Aktuálne tvorí nákladná doprava na existujúcej infraštruktúre asi štvrtinu z celej premávky.“

Súbežne rastie R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa

Popri príprave úsekov smerom k hranici s Poľskom pokračuje aj výstavba približne 10-kilometrového úseku R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa. Podľa rezortu má stavba ešte v roku 2026 dosiahnuť dôležitý míľnik, ktorým je prerazenie takmer dvojkilometrového tunela Okruhliak.

Ministerstvo dopravy označuje druhú etapu severného obchvatu Prešova za finančne a technicky najnáročnejšiu stavbu, ktorú NDS v súčasnosti realizuje. Na stavbe majú denne pracovať stovky pracovníkov a nasadené sú desiatky ťažkých mechanizmov, pričom aj v roku 2026 majú do projektu smerovať desiatky miliónov eur.

Už dnes viditeľné odľahčenie Prešova, ďalší efekt sa čaká po II. etape

Rezort poukazuje na to, že prínosy obchvatov sa v Prešove prejavujú už teraz. Prvá etapa severného obchvatu podľa zverejnených údajov odbremenila cestu I/68 o takmer polovicu nákladnej dopravy, pričom ešte väčší efekt sa očakáva po sprejazdnení druhej etapy.

Juhozápadný diaľničný obchvat Prešova zároveň podľa ministerstva odklonil v smere zo západu na juh takmer 90 % kamiónov. V kombinácii s pokračujúcou prípravou R4 smerom na Svidník a hranicu s Poľskom má byť cieľom postupne presunúť tranzit na kapacitnú infraštruktúru a znížiť dopravnú záťaž v mestách a obciach na existujúcich cestách.

Zdroj: mindop.sk

Článok R4 od Prešova k hranici s Poľskom sa posúva v príprave: NDS chystá zmluvy na stavebné zámery piatich úsekov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

NDS uvádza, že vďaka miestami osemprúdovému usporiadaniu D1 sa zvýšila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky pri vstupe a výstupe z Bratislavy. Zároveň sa podľa spoločnosti „zásadným spôsobom“ znížilo riziko tvorby kolón v križovatke Bernolákovo.

Skončili uzávery napojenia z I/61 aj vetvy z D1 na D4

Najvýraznejšou bezprostrednou zmenou pre motoristov je ukončenie obmedzení v smere na Trnavu. Vodiči sa už môžu na D1 opäť napojiť z cesty I/61 pri Vajnorskom jazere. Zároveň je opäť k dispozícii aj vetva z D1 na D4 v smere na Bratislava – Jarovce.

Čo sa na moste robilo

Podľa NDS prebiehali v poslednom týždni práce na moste nad železnicou. Počas niekoľkých dní bol most odfrézovaný, vymenila sa izolácia a položila sa nová asfaltová vozovka. Práce sa začali počas víkendu v predchádzajúcom týždni a vyžiadali si dočasnú uzáveru dotknutých napojení.

Modernizácia východného vstupu do Bratislavy pokračuje

NDS zároveň pripomenula, že práce na modernizácii východného vstupu do Bratislavy pokračujú aj naďalej. Dokončenie opravy mosta nad železnicou však znamená návrat k plnšej funkčnosti kľúčových väzieb medzi D1, cestou I/61 a diaľnicou D4 v okolí Bratislavy.

„Aktuálne sú obe vetvy otvorené a k dispozícii motoristom,“ uviedol podľa NDS investičný riaditeľ spoločnosti Júliu Mihálik.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Most nad železnicou na D1 pri Bratislave je po oprave hotový, zrušili uzáveru napojenia z I/61 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

NDS označuje druhú etapu prešovského obchvatu z celoslovenského pohľadu za finančne a technicky najnáročnejšiu stavbu, ktorú aktuálne realizuje. Na stavbe majú denne pracovať stovky pracovníkov a nasadené sú desiatky ťažkých mechanizmov.

Rok 2026 má priniesť prerazenie tunela Okruhliak

Kľúčovým bodom harmonogramu má byť v roku 2026 prerazenie tunela Okruhliak. Investičný riaditeľ NDS Július Mihálik k tomu uviedol: „Pre rok 2026 prešovský obchvat predstavuje jednu z najvýznamnejších investícií, ktorú aktuálne realizujeme. Aj vďaka tomu už tento rok dosiahneme zásadný míľnik, prerazenie tunela Okruhliak.“

Motoristi už využívajú časť nových objektov

NDS pripomína, že časť novej infraštruktúry v okolí Prešova už má praktický prínos aj počas výstavby. V roku 2025 sa podľa spoločnosti sprejazdnila dvojica mostov – jeden v rámci cesty I/18 a druhý na prístupovej ceste k západnému portálu tunela Okruhliak. Oba mosty mali zlepšiť plynulosť premávky aj logistiku samotnej výstavby.

V prevádzke je už aj nová okružná križovatka pri Kapušanoch, ktorá má podľa NDS slúžiť motoristom v území.

Mosty, vozovka a kanalizácia: hlavné práce v tomto roku

Pri ďalších stavebných objektoch NDS uvádza, že väčšina mostov má už hotové zakladanie aj piliere. V roku 2026 má byť na programe najmä dobudovanie nosných konštrukcií mostov, po ktorom má nasledovať začiatok budovania konštrukcie vozovky medzi jednotlivými mostami.

Popri tom majú pokračovať práce na dažďovej kanalizácii a na výkopoch.

Význam pre región

R4 Prešov – severný obchvat je jednou z kľúčových cestných stavieb v okolí krajského mesta Prešov. Podľa informácií NDS má postup výstavby prinášať čiastkové prínosy už počas realizácie, pričom ďalší vývoj bude závisieť od napĺňania plánovaných míľnikov na tuneli Okruhliak a nadväzujúcich mostných a cestných objektoch.

Zdroj: ndsas.sk

Článok R4 Prešov – severný obchvat (II. etapa) má v roku 2026 pohltiť ďalšie desiatky miliónov, kľúčový bude tunel Okruhliak je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ide o chýbajúci severovýchodný úsek obchvatu na ceste I/66, dlhý približne 2,6 kilometra. Prvé dve etapy boli otvorené v rokoch 2017 a 2023 a podľa predchádzajúceho hodnotenia už dnes odkláňajú z centra Brezna približne 10-tisíc vozidiel denne. Tretia časť má prepojiť smer na Telgárt s cestou I/72 na Tisovec a dokončiť obchvat ako funkčný celok. Investičné náklady štátni analytici odhadli na približne 43 miliónov eur s DPH.

Práve táto posledná etapa sa v uplynulých týždňoch stala predmetom sporu medzi štátom a samosprávou. Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií vo svojom marcovom hodnotení odporučil projekt v aktuálnej podobe nerealizovať. Argumentoval tým, že nový úsek by mal obmedzený dopravný prínos, že by ho reálne využívalo skôr okolo 3-tisíc vozidiel denne namiesto pôvodne uvádzaných 5 až 6-tisíc a že ekonomické hodnotenie vychádza záporne. Podľa analytikov projekt neprináša dostatočný spoločenský efekt vzhľadom na svoje náklady.

Mesto Brezno s takýmto pohľadom nesúhlasilo od začiatku. Primátor Tomáš Abel ešte koncom marca tvrdil, že hodnotenie nezohľadňuje najdôležitejší miestny problém, teda zaťaženie centra mesta ťažkou dopravou, ani víkendové dopravné špičky zo smeru Čertovica. Podľa neho nemožno tretiu etapu vnímať ako samostatnú stavbu, ale ako chýbajúci diel už rozostavaného dopravného riešenia. Rovnakú argumentáciu teraz samosprávy podľa STVR priniesli aj na ministerstvo dopravy.

Kľúčovým výsledkom rokovania je dohoda, že projektová príprava bude pokračovať, no už nie výlučne na účet štátu. Na spracovanie projektovej dokumentácie majú prispieť aj samosprávy. Podľa Tomáša Abela pôjde o sumu 800-tisíc eur a viac, pričom tieto peniaze majú smerovať práve na prípravu podkladov pre ďalší postup a verejné obstarávanie. Slovenská správa ciest už s prípravou podkladov počíta.

Rezort dopravy je však v otázke samotnej realizácie opatrný. Podľa stanoviska ministerstva bude projekt pripravený tak, aby mohol byť zaradený medzi zásobník stavieb, ak sa v budúcnosti nájdu zdroje na jeho financovanie. Inými slovami, štát dnes nepotvrdzuje výstavbu ako istú investíciu, ale nechce ani úplne zastaviť prípravu. To je dôležitý posun oproti marcovej situácii, keď sa reálne hovorilo aj o možnosti, že tretia etapa sa nebude pripravovať vôbec.

Z pohľadu Brezna je to kompromis, ktorý mestu dáva čas a priestor pokračovať v presviedčaní štátu. Samospráva dlhodobo tvrdí, že cieľom nie je len odkloniť ďalšiu časť dopravy, ale vytvoriť podmienky na väčšiu premenu centra mesta. Po dokončení obchvatu chce radnica počítať aj s jeho upokojením a so silnejším peším využitím. To je širší urbanistický rozmer projektu, ktorý sa v čisto ekonomických modeloch ťažšie zachytáva, ale pre miestnu politiku je zásadný.

Prípad obchvatu Brezna tak ukazuje širší problém slovenskej dopravnej politiky. Štát čoraz viac posudzuje stavby cez ekonomické modely a porovnanie s inými prioritami, zatiaľ čo mestá a kraje zdôrazňujú konkrétnu skúsenosť obyvateľov s dopravnou záťažou. V Brezne sa tieto dva pohľady zatiaľ nestretli v jednoznačnom závere. Aktuálne však platí, že tretia etapa obchvatu z prípravy nevypadla. Namiesto priameho stopu dostala ďalšiu šancu — za cenu toho, že časť nákladov na jej prípravu ponesú samotné samosprávy.

Článok Obchvat Brezna bude pokračovať v príprave. Po rokovaní na ministerstve prispejú na dokumentáciu aj mesto a kraj je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Zásah sa týka mosta cez rieku Belá a mosta nad potokom Dovalovec. Podľa NDS ide o objekty v km približne 285,100 – 286,700, pričom práce sa majú začať v pondelok 27. apríla a trvať približne mesiac a pol.

Kde a čo sa bude meniť

Na moste cez rieku Belá sa budú meniť zvodidlá na ľavom moste v smere na Liptovský Hrádok. Na moste nad potokom Dovalovec je plánovaná výmena zvodidiel na ľavom aj pravom moste.

Súčasťou prác bude aj výmena mostných záverov na pravom moste cez potok Dovalovec. NDS tieto zásahy rámcuje ako pokračovanie výmeny zvodidiel na viacerých mostoch v regióne Liptova.

Dôvod: bezpečnosť a zníženie následkov nehôd

NDS uvádza, že výmena zvodidiel má zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky najmä tým, že nové prvky majú lepšie zachytiť a usmerniť vozidlo pri nehode. Zároveň majú pomáhať chrániť vodičov aj okolie komunikácie a znižovať následky kolízií.

Podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa k širšiemu kontextu prác uviedol: „Na viacerých mostoch na Liptove v úseku diaľnice D1 Ivachnová – Važec sme výmenu zvodidiel odštartovali už minulý rok, pričom v tomto roku pokračujeme na zostávajúcich úsekoch. Minulý týždeň sme začali s mostom Východná,“ informuje NDS.

Doprava bude vedená v dvoch etapách so zúžením pruhov

Práce majú prebiehať v dvoch etapách. V prvej etape budú uzavreté rýchle jazdné pruhy a doprava bude vedená pomalými pruhmi. V druhej etape sa uzavrú pomalé jazdné pruhy a doprava bude presmerovaná do rýchlych jazdných pruhov.

NDS týmto režimom počíta s dočasným obmedzením komfortu jazdy na D1 v danom úseku, pričom cieľom je zrealizovať výmenu bezpečnostných prvkov a súvisiacich častí mostov pri zachovaní prejazdnosti diaľnice.

Zdroj: ndsas.sk

Článok D1 pri Liptovskom Hrádku čaká výmena zvodidiel na dvoch mostoch, práce potrvajú približne šesť týždňov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Rezort uvádza, že predmetom projektu je oprava viac ako 550 mostov na cestách I. triedy, pričom celkový počet v materiáli predstavuje 558 mostov. Koncesionár má mosty kompletne zrekonštruovať, prípadne ich zbúrať a postaviť nové, a zároveň zabezpečiť ich údržbu a opravy počas 30 rokov. Po skončení projektu má byť infraštruktúra odovzdaná späť do správy štátu vo veľmi dobrom technickom stave.

Výber mostov: priorita pre najhorší technický stav

Podľa ministerstva sa do projektu dostali mosty vybrané medzinárodným konzorciom poradcov na základe multikriteriálnej analýzy, ktorú odsúhlasil Útvar hodnoty za peniaze. Primárne ide o mosty v kategóriách 5 a 6, teda v stave označenom ako zlý alebo veľmi zlý. Rezort tým reaguje na riziko, že bez zrýchlenia obnovy by bolo potrebné v budúcnosti pristupovať k rozsiahlym obmedzeniam prevádzky.

Minister dopravy Jozef Ráž v tejto súvislosti uviedol: „Nie je tajomstvom, že stav našich mostov je zlý. Ak by sme pokračovali súčasným tempom, do roku 2040 by sme museli zavrieť každý piaty most, čo by spôsobilo dopravnú katastrofu. Je preto veľmi dôležité, že sme našli spôsob, ako tento stav zvrátiť a výrazne tak zvýšiť bezpečnosť našich ciest,“ povedal.

Čo bude počas PPP robiť štát a čo koncesionár

Model PPP má podľa zverejnených informácií zabezpečiť nielen samotnú obnovu vybraných mostov, ale aj ich dlhodobé udržiavanie v definovanom štandarde. O ostatné mosty na cestách I. triedy, ktoré nie sú súčasťou balíka PPP, sa má počas trvania projektu naďalej štandardne starať Slovenská správa ciest.

Financovanie a harmonogram súťaže

Ministerstvo uvádza predpokladanú ročnú splátku na úrovni 83,4 milióna eur. Zároveň pripomína, že pri PPP projektoch môže výsledok súťaže priniesť úsporu oproti pôvodnému odhadu; ako príklad uvádza PPP projekt D4R7, kde podľa rezortu klesla výsledná cena oproti predpokladu o 58 %.

Rezort zároveň deklaruje očakávanie, že ak pôjde proces podľa plánov, víťazná firma by mala byť známa počas budúceho roka. Následné kroky budú závisieť od priebehu verejného obstarávania a nastavenia zmluvných podmienok, ktoré určia rozsah a tempo obnovy jednotlivých mostov.

Význam pre bezpečnosť a plynulosť dopravy

Obnova mostov na cestách I. triedy má priamy vplyv na bezpečnosť, obchádzkové trasy aj regionálnu dostupnosť, keďže tieto komunikácie často tvoria chrbticu dopravy mimo diaľnic a rýchlostných ciest. Ak sa projekt podarí zrealizovať v deklarovanom rozsahu, môže výrazne znížiť riziko náhlych obmedzení alebo uzávierok mostov a stabilizovať technický stav kľúčovej časti cestnej siete na dlhšie obdobie.

Zdroj: mindop.sk

Článok Ministerstvo dopravy spúšťa PPP na obnovu 558 mostov na cestách I. triedy, koncesionár ich bude udržiavať 30 rokov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Uzávera, ktorá predchádzala presmerovaniu dopravy, sa skončila 12. apríla 2026 o 15.00 h. Namiesto vedenia premávky po dočasných obchádzkových vetvách popri diaľnici sa motoristi dostanú do Bratislavy priamo po komplexne zrekonštruovanej D1, čo má podľa rezortu zjednodušiť orientáciu a zvýšiť komfort jazdy.

Doprava sa vracia na pôvodnú D1, obchádzkové vetvy končia

Ministerstvo dopravy uvádza, že prvé vozidlá už prešli po zrekonštruovanej diaľnici v smere do Bratislavy. Zároveň má medzi križovatkou Bernolákovo (Triblavina) a križovatkou Ivanka sever slúžiť štvorpruh, čo je z pohľadu kapacity kľúčové pre prímestskú dopravu aj tranzit v zázemí Bratislavy.

Podľa zverejnených informácií má návrat dopravy na zrekonštruovanú D1 okrem plynulosti prispieť aj k bezpečnosti v danom úseku, keďže premávka už nie je vedená po dočasných trasách.

Rozšírenie D1 a križovatka D1/D4: postupné odovzdávanie častí stavby

Rezort dopravy pripomenul, že projekt rozšírenia D1 a výstavby križovatky D1/D4 sa približuje k finálnej fáze. V rámci doterajšieho postupu prác už majú motoristom slúžiť štyri nové vetvy a nový most medzi Chorvátskym Grobom a starou Seneckou cestou.

Minister dopravy Jozef Ráž v tejto súvislosti uviedol: „Vďaka tejto stavbe sa zlepšuje dopravná situácia v Bratislave krok po kroku. Postupne sme odovzdávali jednotlivé vetvy križovatky, pričom práve vďaka tomu sme mohli konečne odbremeniť Prístavný most od tranzitnej nákladnej dopravy a z hlavného mesta sme vyprevadili tisícky kamiónov. Teraz prinášame motoristom ďalšie významné vylepšenie,“ citovalo ministerstvo.

Rekonštrukcia úseku od Triblaviny po Zlaté Piesky: „postavené nanovo“

Podľa ministerstva sa dokončila komplexná rekonštrukcia pôvodnej D1, ktorá bola „na hrane životnosti“. Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Filip Macháček k rozsahu prác doplnil: „Hovoríme o komplexnej rekonštrukcii, no reálne sa pôvodná diaľnica od križovatky Bernolákovo až po Zlaté Piesky v podstate zbúrala a postavila nanovo. Ide o úsek, ktorý slúžil motoristom od roku 1975. Po polstoročí už kapacitne ani technicky nestačil súčasným dopravným nárokom hlavného mesta,“ uvádza tlačová správa.

Význam pre Bratislavu a región

Presmerovanie dopravy na zrekonštruovanú D1 je podľa rezortu jedným z viditeľných krokov, ktoré majú postupne meniť dopravné pomery v okolí Bratislavy. Ministerstvo dopravy zároveň opakovane rámcuje projekt D1/D4 ako zásah s regionálnym dosahom, keďže ovplyvňuje nielen prímestské dochádzanie, ale aj tranzitné trasy v okolí hlavného mesta.

Zdroj: mindop.sk

Článok Uzávera na D1 pri Bratislave sa skončila: doprava sa vracia na zrekonštruovanú diaľnicu medzi Triblavinou a Zlatými Pieskami je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Presmerovanie dopravy si vyžiadalo víkendovú uzáveru D1 v smere na Trnavu. Uzávera sa podľa rezortu začala v piatok večer a skončila sa v nedeľu po 21:00.

Posledná veľká organizačná zmena v projekte D1/D4

Rezort dopravy označil víkendové presmerovanie dopravy za poslednú veľkú organizačnú zmenu v bratislavskom regióne v rámci projektu rekonštrukcie D1 a výstavby križovatky diaľnic D1 a D4. Motoristi podľa ministerstva začali pred týždňom jazdiť po zrekonštruovanej a rozšírenej D1 v smere do Bratislavy, pričom teraz sa rovnaký režim zaviedol aj v opačnom smere na Trnavu.

Rozšírenie prináša miestami osempruh a nový štandard diaľnice

Minister dopravy Jozef Ráž uviedol, že postup na stavbe umožnil sprístupniť pôvodný ťah D1 ešte v preddovolenkovom období aj v smere na Trnavu. Zároveň zdôraznil rozsah zásahu: „Hovoríme síce, že ide o zrekonštruovanú D1, reálne sa však pôvodná diaľnica v podstate zbúrala a postavila nanovo.“

Podľa ministra majú motoristi po novom k dispozícii moderný ťah D1 v oboch smeroch a na časti úseku môžu využívať štvorpruh v každom smere, teda spolu osem pruhov: „Motoristi tak majú po novom v oboch smeroch k dispozícii moderný ťah D1, pričom v oboch smeroch môžu na časti úseku využívať moderný štvorpruh, dokopy osempruh.“

Dopady obmedzení a ďalší priebeh prác

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podľa zverejnených informácií poukázala na časovú a priestorovú náročnosť obmedzenia, pričom prínos vidí najmä v jednoduchšom prístupe do Bratislavy pre motoristov z okolitých obcí.

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček doplnil, že jednotlivé fázy sa neobišli bez obmedzení, no organizácia stavby sa mala riadiť pravidlom minimálnych zásahov do živej premávky. K aktuálnemu stavu uviedol: „Mechanizmy zo stavby ešte síce neodchádzajú, ale dopad výstavby na samotnú premávku už bude nižší.“

Jedna z najväčších investícií na západnom Slovensku

Projekt rozšírenia D1 pri Bratislave, ktorého súčasťou je aj križovatka diaľnic D1 a D4, označuje ministerstvo za jednu z najväčších dopravných investícií na západnom Slovensku. Podľa rezortu NDS priebežne odovzdáva hotové vetvy križovatky, ktoré majú postupne zlepšovať dopravný komfort v bratislavskom regióne.

Zdroj: mindop.sk

Článok D1 pri Bratislave je po víkendovej uzávere prejazdná v oboch smeroch: otvorili zrekonštruovaný a rozšírený ťah aj na Trnavu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.