Čo sa má na trati zmeniť: zrušenie koľaje, posun výhybky a nová zastávka Centrum

Na Špitálskej ulici sa zruší súčasná odbočovacia električková koľaj smerom na Námestie SNP. Namiesto nej vznikne nová, plnohodnotná zastávka Centrum, ktorá bude posunutá bližšie ku križovatke. Táto zmena má zjednodušiť usporiadanie trate a zároveň lepšie využiť priestor v tomto rušnom dopravnom uzle.

Výhybka, ktorá dnes umožňuje odbočenie smerom na Štúrovu a Námestie SNP, sa presunie až za novú zastávku. V praxi to znamená, že električky budú najskôr zastavovať a až potom sa budú zaraďovať do smeru jazdy. Nástupište bude vybavené dvoma prístreškami a jeho poloha má zlepšiť prestupy aj pohyb chodcov v okolí Námestia SNP a Kamenného námestia. Súčasťou úprav bude aj lepšie napojenie cyklopruhov zo Štúrovej ulice na Špitálsku, čo má zvýšiť komfort a bezpečnosť pre cyklistov.

Premárnená šanca na pohodlný prestup medzi linkami

Napriek plánovaným úpravám ide zároveň o premárnenú príležitosť zásadnejšie zlepšiť prestupy v uzle Centrum. Projekt totiž neráta s vybudovaním spoločnej zastávky pre linky 1 a 4 až za križovatkou na úrovni Manderláku, kde by to pri väčšej investícii priestorové možnosti umožňovali. Takéto riešenie by prinieslo komfortný prestup „na hrane“ medzi linkami bez nutnosti presunu. Namiesto toho sa zachová súčasný stav, pri ktorom musia cestujúci medzi zastávkami prechádzať pešo, čo znižuje atraktivitu verejnej dopravy v tomto kľúčovom bode centra mesta.

Dve pracovné etapy a zachovanie prevádzky na vybraných vetvách

DPB uvádza, že stavebné práce majú byť realizované v dvoch na seba nadväzujúcich pracovných etapách podľa požiadaviek dopravného podniku. V prvej etape sa má vybudovať nová zastávka Centrum smer Jesenského a časť koľajového trojuholníka od Špitálskej ulice s odbočením na Námestie SNP. Počas tejto etapy má byť električková trať v úseku Štúrová – Námestie SNP v prevádzke.

V druhej etape sa má opraviť napojenie Štúrová – Námestie SNP a v prevádzke má byť úsek z prvej etapy v napojení Špitálska – Námestie SNP s využívaním novej električkovej zastávky Centrum. DPB počíta s realizáciou v termíne od 27. júna do 23. augusta 2026. Organizácia výstavby má deliť práce na dve časti: prvá má trvať približne 10 dní (výmena koľajníc v triangli v smere Štúrova – Námestie SNP obojsmerne) a druhá približne 6 týždňov (prestavba trate na Špitálskej a vybudovanie nového nástupišťa).

Rekonštrukcia má výraznejšie ovplyvniť premávku električiek cez uzol Centrum. V prvej etape sa podľa uvedeného plánu uvažuje s obmedzením prejazdu medzi Námestím SNP/Špitálskou a Štúrovou ulicou, pričom prejazdný má zostať smer Špitálska – Námestie SNP. V druhej etape sa má obmedzenie týkať smeru Špitálska – Námestie SNP/Štúrova obojsmerne, čo má zasiahnuť najmä linky 3 a 4. Súčasťou dočasných opatrení má byť aj zriadenie dočasnej zastávky na Jesenského v smere na Šafárikovo námestie.

Napojenie na „Živé námestie“ a ďalšie kroky v obstarávaní

DPB v podkladoch zdôrazňuje, že projekt dopĺňa mestský projekt „Živé námestie“ a má byť s ním koordinovaný. Z pohľadu verejného priestoru má byť významným výstupom najmä stabilizácia polohy zastávky Centrum a úprava koľajového usporiadania v jednom z najvyťaženejších prestupných uzlov v centre Bratislavy.

Lehota na predkladanie ponúk je podľa zverejnených údajov stanovená na 17. apríla 2026 o 8:00, pričom otváranie ponúk je plánované o minútu neskôr. Zákazka smeruje k uzavretiu jednorázovej zmluvy o dielo.

Zdroj: Dopravný podnik Bratislava

Článok DPB plánuje úpravu trate pri Námestí SNP: zruší koľaj na Špitálskej, pribudne nová zastávka Centrum je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Zámerom je vytvoriť v Senci kostrovú sieť nabíjacích bodov tak, aby bola využiteľná pre obyvateľov aj návštevníkov a zároveň podporila širšie uplatnenie elektrického pohonu v osobnej aj nákladnej doprave.

Kostrová sieť nabíjania: 11 „hubov“ a 36 vyhradených miest

Projekt počíta s vybudovaním 11 nabíjacích lokalít (hubov) s celkovou kapacitou 36 vyhradených parkovacích miest. Na týchto miestach majú byť nainštalované nabíjacie stanice so spolu 34 nabíjacími bodmi, konkrétne 32 AC a 2 DC.

Mesto uvádza, že cieľom je vytvoriť prehľadnú a logicky prepojenú sieť nabíjania v rámci územia Seneca, aby sa znížila bariéra pre každodenné používanie elektromobilov v meste.

Pokrytie od Slnečných jazier po centrum a poštu

Nové nabíjacie miesta majú podľa zverejnených informácií pokryť trasu a spádové územie od Slnečných jazier juh, cez širšie centrum vrátane sídlisk, ďalej Lichnerovu ulicu až po poštu. Takéto rozmiestnenie má zabezpečiť dostupnosť nabíjania v rekreačnej aj obytnej a centrálnej časti mesta.

Energetický manažment a garantovaný minimálny výkon

Súčasťou riešenia majú byť aj prvky energetického manažmentu na všetkých nabíjacích huboch. Mesto deklaruje, že systém má optimalizovať využitie kapacity tak, aby vozidlám poskytoval maximálny dostupný výkon, pričom má byť garantované minimálne 11 kW pre AC nabíjacie body a 50 kW pre DC nabíjacie body „v každom momente“.

Realizácia prác a dopady na okolie

Mesto Senec v ozname zároveň žiada verejnosť o trpezlivosť počas realizácie prác. Konkrétne dopravné obmedzenia ani harmonogram výstavby v zverejnenom texte neuvádza.

Financovanie z Plánu obnovy a odolnosti

Projekt má byť financovaný Európskou úniou z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Mesto od projektu očakáva najmä posilnenie podmienok pre elektromobilitu v Senci a lepšiu dostupnosť nabíjania v kľúčových častiach mesta.

Zdroj: senec.sk

Článok Senec začal budovať verejnú nabíjaciu infraštruktúru: 11 lokalít a 34 nabíjacích bodov naprieč mestom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Cestujúci sa dnes búria a komunikujú jasnú myšlienku: vo verejnom záujme je stanicu využívať, ponechať jej kapacity a nezahadzovať investíciu, ktorá do nej išla. To však nie je nutne pravda. Paradoxne, menej autobusov v centre môže znamenať lepšiu dopravu.

Dnes sme v situácii, keď mesto ani kraj nemajú právne páky, ako developera prinútiť ďalšiu redukciu zastaviť, a ten stanicu čoraz viac vníma len ako nevyhnutnú službu v podzemí nákupného centra. Kým kraj avizuje ďalšie obmedzovanie spojov, developer odmieta obnoviť kapacitu či znížiť poplatky a chce sa prispôsobiť trhu. Hoci to mnohí vnímajú ako prehru pre cestujúcich, môže ísť o príležitosť: Bratislavský kraj môže konečne zaviesť skutočne integrovanú prímestskú dopravu a opustiť model jednej centrálnej stanice ako pozostatku socialistického plánovania. Výsledkom môže byť vyšší komfort, menej presunov, vyššia frekvencia spojov aj ponaučenie pre developerov do budúcna.

2 milióny ročne za stanicu. Dáva to ešte zmysel?

Poplatok za vykládku a nakládku cestujúcich v podzemnej autobusovej stanici dnes predstavuje 20,74 € za autobus. Bratislavský samosprávny kraj do nej počas pracovných dní posiela približne 320 spojov regionálnej dopravy denne, cez víkend zhruba polovicu. Celkovo tak každý týždeň zaplatí developerovi stanice približne 40 000 €, čo ročne predstavuje asi 2 milióny eur len za jej využívanie. Pre porovnanie, ročná tržba na všetkých linkách regionálnej dopravy predstavuje dokopy 9 miliónov eur.

Takéto množstvo peňazí by vedelo byť efektívnejšie využité v rozvoji dopravy v regióne, napríklad v rokoch 2022 – 2023 využil Dopravný podnik Bratislava eurofondovú výzvu vo výške približne 2 miliónov eur na rekonštrukciu alebo vybudovanie nových prístreškov na 105 zastávkach v meste. Mnohé zastávky, na ktorých dnes zastavuje regionálna doprava, sú pritom v zlom a zanedbanom stave. Ak by kraj vedel prostriedky, ktoré dnes vynakladá na využívanie stanice, presmerovať do modernizácie existujúcej infraštruktúry, návratnosť takejto investície by sa pohybovala v horizonte niekoľkých rokov.

Cieľom prímestskej dopravy nemá byť centrum, ale dobrý prestup

Väčšina veľkých európskych miest dnes upúšťa od modelu jednej centrálnej autobusovej stanice v centre. Regionálne autobusy smerujú na okrajové prestupné terminály napojené na kapacitnú mestskú dopravu – železnicu, metro, električky či nosné autobusové linky. Napríklad v Prahe končia mnohé prímestské linky na staniciach metra ako Černý Most, Zličín či Letňany, v Brne zohrávajú podobnú úlohu terminály pri hlavných železničných uzloch a električkových tratiach a vo Viedni sú kľúčové prestupné body ako Wien Hütteldorf, Leopoldau či Siebenhirten. Cestujúci tak neputujú zbytočne do centra, ale prestupujú na okraji mesta na rýchle a časté spojenia do rôznych smerov, čo znižuje dopravné zaťaženie centra a zvyšuje efektivitu celého systému.

Takýto model zároveň obmedzuje vznik paralelnej dopravy, keď regionálne autobusy nejdú zbytočne súbežne s električkami či vlakmi až do centra. Namiesto toho sa skracujú na prestupné body, čím dokážu v rovnakom čase absolvovať viac obratov medzi mestom a regiónom a ponúknuť vyššiu frekvenciu spojov. Podmienkou však je úzka spolupráca s mestom, ktoré musí zabezpečiť dostatočne kapacitnú a spoľahlivú mestskú dopravu, schopnú prevziať veľké objemy cestujúcich z týchto terminálov a rozviesť ich ďalej do mesta.

Typ dopravy určuje katastrálna hranica

Bratislava má dnes štyri hlavné smery regionálnej dopravy (Malacky, Pezinok, Senec, Šamorín), pričom tri z nich stále vedú väčšinu spojov až na centrálnu autobusovú stanicu a len časť končí na okrajových termináloch. Výnimkou je smer Pezinok, kde od marca už nejde ani jeden spoj na AS – autobusy obsluhujú terminál na Bajkalskej a končia na Prievozskej ulici. Zároveň však platí, že linky zo všetkých radiál už dnes prirodzene prechádzajú cez významné prestupné body v meste, ako Patrónka, Bajkalská, Zlaté Piesky, Cintorín Vrakuňa či Astronomická, odkiaľ je výborná dostupnosť a vysoká frekvencia MHD do ďalších častí Bratislavy. Na autobusovú stanicu dnes cestuje iba približne štvrtina všetkých cestujúcich.

Sťahovanie obyvateľov na perifériu zároveň vytvorilo zaujímavý paradox: viaceré mestské časti s nízkou hustotou zástavby a prevažne rodinnými domami (Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica, Marianka, Vajnory, časť Devínskej Novej Vsi či Devín) sú obsluhované mestskou dopravou s vyššou frekvenciou a decentralizovaným systémom. Potreby ich obyvateľov pritom nie sú zásadne odlišné od potrieb ľudí v obciach ako Bernolákovo, Most pri Bratislave či Svätý Jur – rozdiel spočíva najmä v tom, že typ obsluhy dnes určuje katastrálna hranica, nie reálne dopravné potreby.

Čo sa stane, ak spoje skrátime?

Len malá časť cestujúcich z regiónov dnes smeruje priamo na autobusovú stanicu. Väčšina dochádza za prácou či do škôl do rôznych častí mesta. Cieľom regionálnej dopravy by preto malo byť priviezť ich na miesto v Bratislave, odkiaľ sa s jedným pohodlným prestupom dostanú do svojej cieľovej destinácie. Priame spojenia do centra majú opodstatnenie najmä v špičke, keď existuje dostatočný dopyt aj po cestách do okolia stanice a zároveň pomáhajú zmierniť zaťaženie mestskej dopravy.

Ak by sme väčšinu spojov ukončili na mestských termináloch, ušetrený čas z jazdy do centra a obratu na stanici by sa dal využiť na zvýšenie frekvencie v regióne. Namiesto paralelnej jazdy s električkami či trolejbusmi cez mesto by sa autobusy rýchlejšie otáčali späť do obcí mimo Bratislavy a dokázali by absolvovať viac jázd. V praxi by to pri niektorých linkách mohlo znamenať zvýšenie frekvencie o 20 až 40 %.

Argumentom proti takémuto riešeniu môže byť vyššia rýchlosť prímestskej dopravy, ktorá v meste vynecháva viaceré zastávky, zatiaľ čo MHD obsluhuje všetky po trase. Pri porovnaní jazdných časov MHD a prímestských autobusov medzi navrhovanými terminálmi a AS Nivy však vychádza, že rozdiely sú len minimálne. Keď navyše zohľadníme aj peší presun z podzemnej stanice na povrch výťahom či eskalátorom, môže byť prestup priamo na hrane terminálu pre cestujúceho prekvapivo dokonca rýchlejší.

Druhým benefitom skrátenia spojov sú ušetrené prostriedky na poplatkoch za využívanie autobusovej stanice. Ako sme spomínali vyššie, tieto financie by sa dali efektívnejšie využiť na zlepšenie stavu zastávok a terminálov, skvalitnenie prestupov „na hrane“ a celkové zvýšenie komfortu pre cestujúcich. Investície by mohli smerovať aj do väčších a kvalitnejších prístreškov, prípadne menších presklených čakární, ktoré by poskytli ochranu pred nepriaznivým počasím a výrazne zlepšili podmienky čakania najmä v zimných mesiacoch.

Začnime investovať do vlastnej infraštruktúry

Ak sa pozrieme do zásobníka pripravovaných projektov, zistíme, že mesto má viaceré z nich už pripravené a čaká iba na financovanie. Napríklad na Zlatých pieskoch je spracovaný projekt úpravy konečnej električiek tak, aby cestujúci nemuseli prestupovať cez nekrytý nadchod ponad výpadovku, ale mohli prejsť „suchou nohou“ priamo z električky do autobusu.

Pred pár týždňami boli zverejnené aj vizualizácie budúceho terminálu integrovanej osobnej prepravy Ružinov pri konečnej zastávke Astronomická. Terminál umožní pohodlný prestup medzi regionálnymi autobusmi v smeroch Tomášov a Zlaté Klasy, električkou č. 9, autobusmi 67, 78 a 39, vlakmi liniek S8 a S70 a potenciálne aj predĺženou trolejbusovou linkou 47. Ide o ukážkový príklad toho, ako by mali byť moderné okrajové terminály navrhnuté.

Podobné projekty je možné rozvíjať aj na ďalších termináloch. Napríklad Patrónka či Cintorín Vrakuňa sa nachádzajú v blízkosti železničných tratí a zároveň ponúkajú dostatok priestoru na rozšírenie nástupných hrán aj zlepšenie komfortu pre cestujúcich. Popri väčších investíciách existuje aj množstvo menších opatrení, ktoré by vedel kraj realizovať už v krátkom čase z ušetrených prostriedkov – a následne sa systematicky sústrediť na dlhodobejšie riešenia, ako je výstavba plnohodnotných integrovaných terminálov.

Cieľom autobusov nemá byť centrum, ale dobrý prestup

Z vyššie uvedeného vyplýva, že presun ťažiska prímestskej dopravy z jednej centrálnej stanice na sieť okrajových terminálov dáva z dopravného aj ekonomického pohľadu zmysel. Prináša vyššiu efektivitu, keď autobusy netrávia čas jazdou cez mesto a obratmi na stanici, ale vedia ho využiť na častejšie spojenia do regiónu. Zároveň sa znižuje duplicita s mestskou dopravou, lepšie sa využíva existujúca infraštruktúra a ušetrené prostriedky môžu smerovať do zlepšenia zastávok, terminálov a celkového komfortu cestovania. Výsledkom môže byť systém s menším počtom prestupov, kratšími časmi a vyššou spoľahlivosťou.

Nevýhodou takéhoto riešenia je najmä potreba kvalitnej koordinácie s mestom a dostatočnej kapacity MHD, ktorá musí zvládnuť väčšie objemy cestujúcich z terminálov. Pre časť cestujúcich môže byť nevýhodou aj nutnosť prestupu navyše, najmä mimo špičky alebo pri horšej nadväznosti spojov. Ide teda o zmenu, ktorá si vyžaduje dobré plánovanie, investície a dôraz na kvalitu prestupov.

Ak sa však tento model podarí správne nastaviť, výsledkom môže byť situácia, z ktorej budú profitovať všetky strany. Cestujúci získajú častejšie spoje, lepšie prestupy a vyšší komfort, kraj efektívnejšie využije verejné zdroje a developer si môže naďalej ponechať segment diaľkovej dopravy. Zároveň preňho strata časti príjmov z prímestskej dopravy a sprievodných služieb môže byť dôležitou lekciou, že pri infraštruktúre verejného významu by mal stáť verejný záujem na prvom mieste.

Autor článku je obyvateľom Mostu pri Bratislave a denne cestuje práve do oblasti Nív.

Článok Nivy ukazujú, prečo centralizovaná doprava nefunguje je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa mesta má dokončená etapa zlepšiť bezpečnosť, mobilitu a kvalitu verejného priestoru a zároveň uľahčiť prístup smerom na Slnečné jazerá, najmä počas letnej sezóny. Zhotoviteľom stavby bola spoločnosť Doprastav a.s.

Chránené cyklopruhy a obnova povrchov na Štefánikovej a Mlynskej

Na Štefánikovej a Mlynskej ulici vznikli nové ochranné cyklopruhy. Na Štefánikovej ulici sú cyklopruhy podľa informácií mesta oddelené od vozovky obrubníkmi, čo má zvýšiť bezpečnosť cyklistov, vrátane detí dochádzajúcich do školy.

Súčasťou projektu bola aj rekonštrukcia ciest a chodníkov. Mesto uvádza, že výsledkom má byť komfortnejší a bezpečnejší pohyb pre všetkých účastníkov dopravy v dotknutom úseku.

Zmena organizácie dopravy a doplnenie parkovania pri školách

Popri cyklopruhoch pribudli aj nové parkovacie miesta. Podľa mesta má tento krok zlepšiť organizáciu dopravy a znížiť tlak na parkovanie v okolí škôl, kde sa v ranných a popoludňajších špičkách koncentruje krátkodobé státie.

SMART cykloprístrešky v areáli ZŠ Mlynská

Významnou časťou projektu je vybudovanie moderných SMART cykloprístreškov v areáli ZŠ Mlynská. Mesto deklaruje kapacitu pre 80 bicyklov, 54 kolobežiek a 2 tricykle. Prístrešky majú podporiť využívanie nemotorovej dopravy pri dochádzaní do školy a zároveň zlepšiť ochranu bicyklov pred poveternostnými vplyvmi.

Doplnenie cyklistickej siete v meste a napojenie na dôležité ciele

Mesto Senec uvádza, že realizáciou projektu doplnilo dôležitý úsek cyklistickej siete. Podľa zverejnených informácií je mesto cyklochodníkmi prepojené od oblasti pri obchodnom dome Tesco až po železničnú stanicu a Slnečné jazerá, pričom cyklotrasy prepájajú viaceré významné body vrátane obchodov, pošty, autobusovej a železničnej stanice a viacerých škôl.

Financovanie z Plánu obnovy a deklarované prínosy

Projekt bol financovaný Európskou úniou z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Mesto zároveň spája realizáciu s podporou ekologickej dopravy, znižovaním záťaže z individuálnej automobilovej dopravy a so zlepšením verejného priestoru vrátane novej výsadby zelene.

Dokončená I. etapa má podľa mesta vytvárať základ pre ďalší rozvoj udržateľnej mobility v Senci, najmä v okolí škôl a na trasách smerujúcich k dopravným uzlom a rekreačným lokalitám.

Zdroj: Mesto Senec

Článok Senec dokončil revitalizáciu Štefánikovej ulice pri ZŠ Mlynská: pribudli chránené cyklopruhy aj SMART prístrešky je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Most bol postavený v roku 1970 a dlhodobo vykazoval vážne technické poruchy. Podľa diagnostiky bol zaradený do stupňa VII – havarijný, čo je najvyšší stupeň poškodenia. Rekonštrukcia sa má začať v pondelok 23. marca 2026 a trvať približne do polovice letných prázdnin.

Havarijný most na ceste III/1656 čaká čiastočná demolácia a nová nosná konštrukcia

Zhotoviteľom stavby je spoločnosť BAUMANN. V rámci prác má dôjsť k zbúraniu častí pôvodného mosta vrátane zábradlí, asfaltových vrstiev, ríms, železobetónových nosníkov, úložných prahov a časti oboch opôr. Založenie mosta má zostať zachované.

Podľa Mateja Takáča z Odboru dopravy a pozemných komunikácií Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja sa následne vybudujú nové časti opôr, úložné prahy a železobetónová nosná konštrukcia. „Založenie mosta zostane zachované. Vybudované budú nové časti opôr, úložné prahy a železobetónová nosná konštrukcia s dĺžkou 9,4 a šírkou 7,93 metra. Súčasťou projektu sú aj nové prechodové oblasti, izolácie, rímsy, asfaltové vrstvy a rozšírenie krajnice pred a za mostom,“ uviedol.

Rozsah úprav a doplnkové práce v koryte potoka

Celková dĺžka stavebných úprav komunikácie vrátane mosta má byť 30,38 metra. Na zachovaných častiach mosta sa má vykonať sanácia, osadiť nové zábradlie a obnoviť trvalé dopravné značenie. Súčasťou stavby má byť aj prečistenie a spevnenie koryta potoka.

NSK: cieľom je zlepšovať stav mostov na regionálnych cestách

Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík rekonštrukciu zaradil do širšieho programu obnovy. *„Každý jeden most, ktorý v našom kraji modernizujeme, a nie je ich málo, znamená viac bezpečia, istoty a komfortu pre ľudí, ktorí ich denne využívajú,“* uviedol.

Podľa Becíka kraj doposiaľ opravil 80 mostov a do konca roka chce mať zrekonštruovaných do 110 mostov. Náklady na rekonštrukciu mosta v Lúčnici nad Žitavou majú presiahnuť 271-tisíc eur.

Obchádzková trasa povedie cez Vráble a viacero obcí

Počas výstavby bude doprava vedená po vyznačenej obchádzkovej trase, ktorá má byť označená prenosným dopravným značením. Obchádzka má viesť cez mesto Vráble a obce Lúčnica nad Žitavou, Michal nad Žitavou, Kmeťovo, Maňa a Žitavce po cestách I/51, II/511, III/1490, III/1645, III/1650, III/1656 a III/1657.

Rekonštrukcia má po dokončení priniesť bezpečnejšie a technicky spoľahlivejšie premostenie na regionálnej komunikácii v nitrianskom okrese, ktorá zabezpečuje miestne dopravné väzby medzi obcami v okolí Vrábeľ.

Zdroj: unsk.sk

Článok Nitriansky kraj zmodernizuje havarijný most v Lúčnici nad Žitavou, práce začnú 23. marca je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa zverejnených informácií predchádzali vyhláseniu obstarávania mesiace príprav, komunikácie s orgánmi štátnej správy a majetkovo-právne vysporiadanie so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR). Primátor uviedol, že cieľom je nájsť zhotoviteľa v priebehu najbližších týždňov a posunúť projekt z administratívnej prípravy priamo na stavenisko.

Rekonštrukcia má zahŕňať nástupištia, prístupy aj priestory pre cestujúcich

Finančné prostriedky na komplexnú rekonštrukciu sa podľa mesta odhadujú na 3 až 4 milióny eur. Obnova sa má týkať autobusových zastávok, obslužných komunikácií, príslušných komunikácií vedúcich k stanici, priestorov pre cestujúcich a predstaničného priestoru. Z pohľadu každodennej prevádzky ide o zásahy, ktoré majú zlepšiť organizáciu dopravy v okolí stanice aj komfort cestujúcich pri prestupoch.

Nový parkovací dom a zastrešené nástupištia na ploche pri ÚPSVaR

Okrem rekonštrukcie sa plánuje aj nová výstavba. Na známej ploche autobusovej stanice pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny má pribudnúť parkovací dom a nové zastrešené autobusové nástupištia. Parkovací dom má byť tvorený jedným prízemným a jedným nadzemným podlažím s celkovou kapacitou 99 vozidiel.

Koncept stanice ako kruhový objazd s centrálnym parkovaním

Mesto zároveň opisuje budúce urbanisticko-dopravné riešenie stanice ako koncept veľkého kruhového objazdu. Jeho centrom majú byť práve parkovací dom a autobusové nástupištia. Takéto usporiadanie má podľa zverejneného zámeru zjednotiť predstaničný priestor do prehľadnejšieho dopravného uzla.

Časový plán: výber zhotoviteľa v najbližších týždňoch, realizácia počas leta

Primátor Galanty označil zámer za jednu z najväčších a najdôležitejších investícií posledných rokov a k postupu mesta uviedol: „Dnes sme oficiálne spustili verejné obstarávanie. Naším cieľom je počas najbližších týždňov nájsť spoľahlivého zhotoviteľa.“ Zároveň doplnil očakávanie, že „už počas letných mesiacov sa projekt z kancelárií a úradov presunie priamo na miesto realizácie“.

Ďalší vývoj bude závisieť od priebehu verejného obstarávania a následného podpisu zmluvy so zhotoviteľom. Ak sa podarí dodržať avizovaný harmonogram, Galanta môže v krátkom čase začať s prestavbou kľúčového prestupného bodu, ktorý ovplyvňuje autobusovú dopravu aj dopravnú situáciu v širšom centre mesta.

Zdroj: Primátor mesta Galanta

Článok Galanta spustila verejné obstarávanie na rekonštrukciu autobusovej stanice a parkovací dom pre 99 áut je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Zámerom prestavby je podľa zadania zvýšiť kultúru a kvalitu cestovania, doplniť základné služby pre cestujúcich a dopravcov a zároveň skultivovať územie v okolí stanice ako významný verejný priestor a dopravný uzol mesta.

Súťaž priniesla 19 návrhov a dôraz na funkčnosť terminálu

Do súťaže sa zapojilo 19 autorských kolektívov. Návrhy posudzovala odborná porota v zložení Štefan Onofrej, Martin Hraško, Branislav Števko, Peter Gavorník a Roman Gatial, ktorý bol zároveň predsedom poroty. Dopravno-prevádzkové riešenie doplnili experti Ján Slamka a František Zicho z Dopravného podniku mesta Martin.

Podľa hodnotiacej komisie priniesla súťaž široké spektrum architektonických prístupov, pričom víťazný návrh mal najlepšie naplniť všetky hodnotiace kritériá a vytvoriť kvalitný základ pre ďalší projektový rozvoj autobusovej stanice.

Prvú cenu získalo ZEIT studios: prepojenie so železnicou a bezpečnejšia dopravná logika

Víťazom sa stal ateliér ZEIT studios, s. r. o., ktorý získal 1. cenu vo výške 12 500 eur. Autorský tím tvorili Ing. arch. Tomáš Jopek, Ing. arch. Juraj Šesták, Ing. arch. Vladislav Tvarožek, Ing. arch. Tomáš Novák, Ing. arch. Michaela Sisková a Ing. arch. Jakub Budaj.

Porota vyzdvihla najmä urbanistické väzby na železničnú stanicu a návrh dvojpodlažnej prevádzkovej budovy ako výrazného orientačného bodu. V hodnotení zaznelo, že silnou stránkou je precízne spracovaná dopravná koncepcia, ktorá reorganizuje pohyb autobusov a vytvára plynulejší a bezpečnejší prevádzkový systém.

Z komentára poroty: „Autorom sa podarilo vytvoriť plnohodnotný mestský terminál, ktorý integruje železničnú, diaľkovú, prímestskú a mestskú dopravu do jedného prehľadného celku.“

Komfort cestujúcich a udržateľné prvky ako súčasť návrhu

Víťazný koncept počíta s presvetleným a prehľadným interiérom haly a s výrazným zastrešením, ktoré má chrániť cestujúcich a nadväzovať na prevádzkovú budovu. Porota zároveň ocenila prvky, ktoré majú posilniť kvalitu verejného priestoru, vrátane pergoly ako prepájacieho prvku medzi budovou a nástupišťami.

Súčasťou návrhu sú aj udržateľné opatrenia, ktoré reagujú na potrebu zlepšovať mikroklímu v zastavanom území. V hodnotení sa spomína zelený mikropark a vodozádržné opatrenia, pričom systém navigácie má byť integrovaný priamo do architektúry pre intuitívnejší pohyb v areáli.

Dopravné posúdenie: technická úroveň a riešenie nástupíšť

Experti z Dopravného podniku mesta Martin uviedli, že návrh je z dopravného hľadiska spracovaný na požadovanej technickej úrovni a rieši odstavovanie vozidiel aj pri potrebe cúvania. Zároveň má byť vjazd a výjazd prispôsobený potrebám prevádzkovateľov a užívateľov autobusovej stanice a návrh má riešiť vystupovanie cestujúcich na troch krytých zastávkach.

Čo znamená výsledok súťaže pre ďalší postup

Vyhodnotenie architektonickej súťaže poskytuje mestu Martin a vyhlasovateľovi súťaže podklad pre ďalšie projektové kroky. Zverejnené výsledky zároveň naznačujú ambíciu riešiť autobusovú stanicu nielen ako dopravnú stavbu, ale aj ako mestský verejný priestor s jasnými väzbami na železničnú stanicu a na okolité územie.

Zdroj: parkovanie-martin.sk

Článok Martin vybral víťazný návrh novej autobusovej stanice: súťaž priniesla 19 riešení a dôraz na prepojenie so železnicou je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Stavebné úpravy súvisia s realizáciou projektu Nová Nitra, v rámci ktorého má na Štefánikovej vzniknúť nová svetelne riadená križovatka. Mesto uvádza, že zámerom je lepšia organizácia dopravy a bezpečnejšie podmienky pre všetkých účastníkov cestnej premávky.

Etapizácia: najprv Rázusova, potom Staničná

Podľa zverejnených informácií budú práce prebiehať vo viacerých etapách približne od 16. marca do začiatku mája. Postup má byť postupný: najskôr sa bude pracovať na križovatke Štefánikova – Rázusova a po jej dokončení sa práce presunú na križovatku Štefánikova – Staničná.

V deň začiatku prác boli podľa doplňujúcej informácie z terénu v priestore ulice vyznačované inžinierske siete; v úvodnej fáze ešte nemusia byť zavedené dopravné obmedzenia.

Čo sa mení: svetelné riadenie a úpravy pre peších

Prestavba má zmeniť obe križovatky na svetelne riadené. Mesto očakáva, že semafory prinesú reguláciu dopravy a bezpečnejšie prejazdy aj pre chodcov, vrátane lepšie čitateľných a riadených konfliktov medzi odbočujúcimi vozidlami a peším pohybom.

Súčasťou zmien má byť aj úprava pešej infraštruktúry: priechod pre chodcov na Štefánikovej ulici má byť posunutý za križovatku so Staničnou v smere do centra.

Dočasné obmedzenia počas výstavby

Mesto Nitra upozorňuje, že počas realizácie stavebných úprav treba počítať s dočasnými dopravnými obmedzeniami, ktoré sa dotknú vodičov aj chodcov v lokalite. Doprava sa má riadiť dočasným dopravným značením a situácia sa môže meniť podľa postupu jednotlivých etáp.

Význam pre mestskú mobilitu na Štefánikovej

Štefánikova ulica patrí medzi dôležité mestské ťahy s vysokou intenzitou dopravy a zároveň s významným peším pohybom. Zavedenie svetelného riadenia na križovatkách Štefánikova – Rázusova a Štefánikova – Staničná má podľa mesta prispieť k bezpečnejšiemu a lepšie organizovanému fungovaniu úseku, pričom ďalší režim po dokončení prác bude závisieť od finálneho dopravného riešenia projektu Nová Nitra.

Zdroj: nitra.sk

Článok Štefánikova ulica v Nitre: prestavba križovatiek na semafory prinesie zmeny pre vodičov aj chodcov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ide o časť 2. etapy projektu MET 2 v Košiciach s celkovou dĺžkou takmer 7 kilometrov. Podľa mesta patrí modernizácia medzi najvýznamnejšie investície do skvalitnenia mestskej hromadnej dopravy (MHD) v Košiciach a je financovaná z eurofondov, pričom maximálna výška nenávratného finančného príspevku môže dosiahnuť 77 360 384 eur.

Zhotoviteľ a cena: konzorcium pod vedením Eurovia SK

Modernizáciu má od leta 2025 na starosti konzorcium pod vedením Eurovia SK spolu so spoločnosťami Elza – Elektromontážny závod Bratislava a GJW Praha. Vo verejnom obstarávaní uspelo s ponukou 64 949 141 eur bez DPH, čo bolo podľa mesta o 23 % menej než predpokladaná hodnota zákazky.

Rozsah prác: mosty, križovatky, trakčné vedenie aj prestupný terminál

Mesto Košice uvádza, že stavba zahŕňa viac ako 150 stavebných objektov a denne na nej pracuje takmer 200 ľudí. Podľa vyjadrenia primátora sú hotové dôležité stavebné práce na moste VSS a dokončovacie práce prebiehajú aj na moste nad Myslavským potokom. Zhotoviteľ zároveň pokračuje v prácach na koľajovom spodku a zvršku a postupne osádza stĺpy trakčného osvetlenia.

Súčasťou modernizácie má byť aj dokončenie mosta cez železničnú trať a začiatok výstavby prestrešeného prestupného terminálu medzi električkami a autobusmi na Važeckej ulici.

Dopravné obmedzenia na sídlisku: otváranie a uzatváranie križovatiek

V súvislosti s organizáciou dopravy mesto avizovalo zmenu na križovatkách v území. Primátor uviedol, že „už túto nedeľu sa otvorí prvá zmodernizovaná križovatka zo Slaneckej cesty na Dneperskú ulicu a naopak dôjde k zatvoreniu odbočky na Čingovskú ulicu“. Zámerom má byť udržať dopravné obmedzenia čo najmenšie; podľa mesta majú byť v danom čase na sídlisku vždy dve križovatky uzavreté a dve prejazdné.

Harmonogram a riziká: prekládky sietí sú z veľkej časti hotové

Primátor spolu so zástupcami zhotoviteľa a starostkou mestskej časti Nad jazerom Lenkou Kovačevičovou podľa mesta konštatovali, že práce postupujú podľa schváleného harmonogramu a na diele nie sú vážne vady. Róbert Šinály spresnil, že prekládky inžinierskych sietí sú ukončené na viac ako 90 %, pričom postup komplikovalo odlišné vedenie niektorých sietí oproti dokumentácii. „Zvládli sme aj tieto prekážky a teraz pristúpime k prácam, ktoré budú viac viditeľné,“ uviedol.

Kedy sa vrátia električky: po kolaudácii a povoleniach Dopravného úradu

Podľa mesta majú byť stavebné práce ukončené na prelome júla a augusta 2026. Obnova prevádzky na zmodernizovanej električkovej trati má nastať až po skončení kolaudačného konania a po získaní potrebných povolení zo strany Dopravného úradu SR.

Širší kontext: ďalšie úseky tratí v príprave

Mesto zároveň informovalo, že pripravuje verejné obstarávania aj na modernizáciu ďalších úsekov električkových tratí na Alejovej ulici a na Južnej triede vrátane úseku v Barci. Podľa vyjadrenia primátora majú byť tieto zámery súčasťou širšieho investičného balíka do dopravy v Košiciach.

Modernizácia trate na sídlisku Nad jazerom má po dokončení priniesť kvalitnejšiu infraštruktúru pre električkovú dopravu a nadviazané prestupné väzby. Pre územie ide zároveň o zásah, ktorý dočasne mení dopravnú obsluhu a organizáciu križovatiek, pričom mesto deklaruje snahu udržať priechodnosť sídliska počas výstavby.

Zdroj: kosice.sk

Článok Modernizácia električkovej trate na sídlisku Nad jazerom v Košiciach je v druhej polovici, ukončenie prác sa očakáva na prelome júla a augusta je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Predseda BSK Juraj Droba zdôraznil, že stanica je mimo priameho vplyvu kraja: „Autobusová stanica Nivy je plne v rukách súkromnej developerskej skupiny HB Reavis a prevádzkuje ju súkromná spoločnosť Slovak Lines. Bratislavský kraj nemá žiaden vplyv na jej veľkosť, počet nástupíšť, prevádzkové priestory ani prevádzkový režim.“ Podľa BSK je v kompetencii kraja najmä organizácia regionálnej dopravy – trasovanie liniek, rozsah dopravnej obslužnosti a zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky.

BSK: Kapacita terminálu sa znížila o desiatky percent

Autobusová stanica Nivy bola po otvorení v septembri 2021 prezentovaná ako moderný kapacitný terminál. BSK však uvádza, že následne došlo k zmenšeniu priestoru vyhradeného autobusovej doprave. Počet nástupíšť pre odchody podľa kraja klesol z 36 na 19, počet výstupíšť pre príchody z 8 na 2 a počet parkovacích miest pre autobusy z 92 na 29.

V percentách to podľa BSK znamená pokles odchodových nástupíšť približne o polovicu, výstupíšť o 75 % a parkovacích miest o takmer 70 %. Juraj Droba k tomu uviedol: „Fakty jasne hovoria, že nejde o drobnú prevádzkovú úpravu, ale o významný zásah do samotnej podstaty fungovania terminálu.“

BSK zároveň opisuje praktické dopady na každodennú prevádzku: sťažnosti na meniace sa nástupištia, horšiu orientáciu, slabšiu predvídateľnosť a zhoršené podmienky na manévrovanie autobusov. Kraj uvádza, že rokovania o situácii viedli aj Bratislavská integrovaná doprava (BID) a dopravca Arriva Mobility Solutions (AMS), pričom výhrady prichádzali aj od cestujúcich a vodičov.

Zmeny v regionálnej doprave: podľa kraja nejde o rušenie spojov

BSK odmieta tvrdenia, že v súvislosti so situáciou na autobusovej stanici Nivy dochádza k rušeniu regionálnych spojov. Podľa kraja sa nekoná rušenie dopravy ani „33-tisíc zrušených spojov“, ktoré sa objavovali vo verejnom priestore.

Podľa BSK ide o skrátenie dvoch liniek – presmerovanie ich konečných zastávok z autobusovej stanice Nivy na Bajkalskú a Prievozskú. Kraj uvádza, že spojenie medzi Pezinkom a Bratislavou zostáva zachované a cestujúci neprichádzajú o dopravu do hlavného mesta. BSK zároveň vyvracia informácie o rušení linky zo Senca a označuje ich za nepravdivé.

Poplatky za využívanie stanice podľa BSK rastú

Bratislavský kraj poukazuje aj na ekonomickú stránku prevádzky terminálu. Podľa BSK cenník neurčuje župa, ale súkromný prevádzkovateľ. Poplatok za pár vstup a výstup mal od konca roka 2021 stúpnuť z 13,28 eura na 20,74 eura v roku 2026, čo predstavuje nárast o 56 %.

BSK uvádza, že odmieta preniesť nárast poplatkov na cestujúcich. Juraj Droba k tomu povedal: „Odmietame preniesť nárast cien vstupov a výstupov na autobusovej stanici Nivy na cestujúcu verejnosť.“ Podľa kraja majú byť ušetrené prostriedky z nevyužitých vstupov do terminálu smerované späť do regionálnej dopravy.

Kraj: regionálnu dopravu posilňuje, vypravenosť uvádza nad 99 %

BSK deklaruje, že regionálnu autobusovú dopravu neutlmuje, ale posilňuje. Uvádza, že od roku 2020 sa počet kilometrov podľa cestovných poriadkov zvýšil z 13,2 milióna na 15 miliónov kilometrov v roku 2025, teda približne o 13,6 %.

Kraj zároveň spomína nasadzovanie nových klimatizovaných a vykurovaných autobusov, stabilizáciu vodičov a posilňovanie najvyťaženejších smerov. Dopĺňa, že na viacerých smeroch zároveň supluje regionálnu vlakovú dopravu, aj keď to podľa jeho vyjadrenia nie je jeho kompetencia. Vypravenosť spojov má byť dlhodobo nad 99 %.

Širší kontext: verejný záujem a strategická infraštruktúra

Podľa BSK situácia na Autobusovej stanici Nivy poukazuje aj na širší problém správy strategickej verejnej infraštruktúry. Juraj Droba uviedol, že kraj bude pri organizácii regionálnej dopravy postupovať s dôrazom na verejný záujem, potreby cestujúcich a spoľahlivosť dopravnej obsluhy.

BSK zároveň pripomína svoju dlhodobú dopravnú stratégiu, ktorá má stáť na prestupoch, integrácii a efektívnejšom rozložení dopravných tokov, vrátane budovania prestupných terminálov a posilňovania väzieb na železnicu a mestskú dopravu. Podľa kraja to však nemení nič na požiadavke, aby autobusová stanica v centre Bratislavy bola kapacitná a prevádzkovo zvládnuteľná.

Zdroj: bratislavskykraj.sk

Článok Autobusová stanica Nivy má nižšiu kapacitu aj vyššie poplatky: Bratislavský kraj presúva konečné zastávky dvoch regionálnych liniek je zobrazený ako prvý na Doprava.org.